Do Drienčan na podujatie Dedina ožíva po sedemnástykrát
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Drienčany, OZ Valgata Drienčany, ECAV Drienčany Vás po 17. krát pozývajú do Drienčan na podujatie Dedina ožíva. Po dvojročnej prestávke sa tešíme na stretnutie s Vami pri rozprávkach, gastronomických špecialitách a folklórnych tradíciách.
Otvorenie podujatia bude od 9:30 na pódiu pri hasičskej zbrojnici, kde spolu so starostom obce Vás privítajú bubeník Martin Pliešovský, fujarista Dušan Ceber z FS Rimavan z Rimavskej Soboty, heligonkári z FS Vepor z Klenovca a zavíta aj kráľ s kráľovnou. Vyberú sa v sprievode k remeselnému jarmoku, na ktorom Vás pozdravia na chodúľoch Jano a Ďuro. V múzeu slovenskej rozprávky na Pamätnej fare Pavla Emanuela Dobšinského Vás zavedieme do Labyrintu Dobšinského rozprávok na výstave rozprávkových párt, výstave obrazov a prezentácie kalendára Mušiek Ivany Jackuliakovej a Petry Rapčanovej. Na vernisáži si vypočujete uspávanky. Prezentáciu si budete môcť pozrieť počas celého dňa.
Slávnostné odhaľovanie pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu v Štítniku
Napísal(a) V. Tököly, L. Vranová
Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku inicioval a v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave, obcou Štítnik a Cirkevným zborom ECAV aj zrealizoval akciu slávnostného odhaľovania pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu, pripravovaného k 275. výročiu jeho úmrtia v rámci dlhoročného projektu „Spoznávajme sa“, v ktorom sa približujú obyvateľom nášho regiónu historicky významné osobnosti pochádzajúce, ale i pôsobiace v Štítniku.
Slávnostné bohoslužby v Evanjelickom kostole v Štítniku boli v nedeľu 10. júla 2022 zasvätené pamiatke Juraja Ambroziho, ktorý v Štítniku našiel svoj domov a zotrval v ňom až do svojej smrti. Hostia sa o jeho prínose a význame dozvedeli nielen z pôsobivej kázne pani farárky Mgr. Jany Ilčiskovej, ale aj z prednášky, ktorú spracoval a predniesol zborový dozorca Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Štítnik Mgr. Matúš Molnár.
Juraj Ambrózi sa narodil 18. 4.1694 v Dolnom Kubíne v rodine oravského zemana. Bol to slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár, učiteľ a organizátor stredných škôl na Gemeri. V roku 1738 prijal pozvanie do Štítnika, kde ho po dvoch rokoch vymenovali za superintendenta Predpotiského a Potiského evanjelického dištriktu. Nakoľko túžil pripojiť k jemu zverenému úradu všetky časti dištriktu, rozhodol sa vykonať vizitáciu všetkých zborov.
MOTÝLIKY MEDZI KNIHAMI, alebo s vetrom opreteky
Napísal(a) teta knihovníčka, dc
Pekné letné počasie – akurát vhodné na stretnutie v obecnom parku v Gemerskej Polome, ktorý sa priam ponúka, aby sme tam pobudli. A čo tak zabaliť niekoľko kníh z našej knižnice, vybrať pekné rozprávky, zahrať si divadielko a rozlúčiť sa s predškolákmi? Nápad za všetky drobné. Dohodli sme si stretnutie, aby sme sa rozlúčili s predškolákmi – prelietavými motýlikmi, pretože na jeseň tohto roku sa s nimi stretneme ako už so žiakmi prvého ročníka základnej školy.
Aby sme sa cítili tak trocha ako v knižnici vytvorili sme si kruh z kníh, ktoré nám však neutíchajúci vietor vždy povyvracal – no nič to neubralo na kvalite výkonov šikovných škôlkarov motýlikov. Ba naopak, deti museli hovoriť hlasnejšie, aby každý rozumel kamaráta a mohli sme sa spoločne s knihami „hrať“.
Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorom nechýbali ani dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 10. – 12. 06. 2022 Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorých nesmeli chýbať ani dobrovoľní hasiči.
V piatok 10. 06. 2022 sa zúčastnili na slávnostnom oceňovaní aj s historickými zástavami. Sobota 11. 06. 2022 bola programovo pestrá. V predpoludňajších hodinách sa deti povozili na elektrických autíčkach a na odrážadlách.
Na poludnie prišiel slávnostný čas oceňovania. Na úvod primátor mesta MVDr. Milan Kolesár odovzdal sochu sv. Floriána dobrovoľným hasičom z Nadlaku. Pokračovalo sa s udeľovaním medailí.
Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR udelila: Medailu za zásluhy o výchovu Gabriele JAKUBECOVEJ,
Prezídium DPO SR udelilo Čestné uznanie za aktívnu činnosť a plnenie úloh Gabriele JAKUBECOVEJ,
CINEAMA 2022 * Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v sobotu 18. júna 2022 v Rožňave krajskú súťažnú prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022.
Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 23 filmov rôznych žánrov.
Návštevníci si budú môcť pozrieť dokumenty, hrané a animované filmy, ale aj experimenty mladých talentovaných autorov, ktorých spracovanie nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
Súťaž každoročne vyhlasuje Národné osvetové centrum, Gemerské osvetové stredisko organizuje krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama už 26-krát.
Najstaršia mestská kniha Jelšavy je vzácny archívny dokument, ktorý nám vykresľuje históriu Jelšavy a zároveň umožňuje rozbor jazyka – jelšavského nárečia. História Jelšavy sa nezačína rokom 1566, ale je to rok, kedy si mestská rada začala robiť prvé zápisky, a to krátko po veľkej pohrome, akou bol turecký vpád. Zápisky nám umožňujú vytvoriť si obraz o tom, ako sa obyvatelia z tejto pohromy spamätávali. Posledný rok zápiskov 1710 znamená pre Jelšavu ďalší krutý úder, vypukla morová epidémia.
Mestská kniha nám poskytuje tiež cenné informácie o baníctve, železiarstve a aj svedectvo o minulosti. Písaná je prevažne v písomnej reči gemerských Slovákov, rôznymi štýlmi vtedajšieho kancelárskeho písma zo 16. a 17. storočia, čo je dôležité nielen pri poznávaní
Posledná tohtoročná májová sobota patrila v Rožňavskom Bystrom folklóru a zábave. Folklórna skupina Bystränky v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a obcou Rožňavské Bystré pripravili pre širokú verejnosť majáles 28.05.2022. Voľakedy to bola zábava určená pre deti a školákov. Každá matka niečo dobré napiekla a takto sa ponúkali všetky rodiny. Dievčatá boli vyparádené a mali krásne šaty. Väčšinou to bolo tak, že čím bohatšia rodina, tým krajšie šaty. My sme tento zvyk trošku oživili, ale aj trošku zmenili. Urobili sme zábavu pre všetky vekové kategórie. Po dvojročnej absencii kultúrnych podujatí sme chceli pripraviť niečo, čo by znova nasmerovalo ľudí ku kultúre, folklóru a aj zábave. A myslím, že sa nám to aj podarilo. Slniečko nám krásne svietilo a aj keď pofukoval studený vietor, pred školskou jedálňou sa zhromaždilo, na naše prekvapenie, veľké množstvo ľudí zo širokého okolia.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa sa dožila krásneho životného jubilea
Napísal(a) MG od
V tohtoročnom retro vydaní Muránskych novín sa objavila na konci jedného príspevku cenná informácia, že pani Anna Kotzmanová, obyvateľka Muráňa, sa dňa 19. 3. 2022 dožila 100 rokov. Pani Kotzmanová je nielen čestnou, ale tiež najstaršou členkou miestnej organizácie SZPB. Pri príležitosti 70. výročia SNP a uplynutia 2. svetovej vojny bola pani Kotzmanová ocenená čestnou Pamätnou medailou, ktorú jej odovzdal na ObV SZPB v Rožňave zástupca ministerstva obrany. Okrem blahoželania k jej krásnemu životnému jubileu, ktoré sa jej dostalo od vedenia obce, chcem využiť túto príležitosť a priblížiť najmä mladej generácii súčasníkov niektoré dejinné udalosti jej rodiny, ktoré uverejnili spomínané noviny ešte v roku 2010. Na obecný úrad jubilantke prišli zablahoželať k tejto nevšednej udalosti aj členovia rodiny jej dcéry. Aj keď oslávenkyňu potešili kytice kvetov, prijatie starostom Muráňa Ing. Romanom Goldschmidtom zostali jej aj smutné spomienky, ale tie vlastne vydávajú zreteľný obraz rodiny, do ktorej patrí i jej pokračovanie v nej.
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.
Viac...
Šikovné ruky pani Osvaldovej z Gemerskej Polomy
Napísal(a) D. Červenáková
Voľakedy stačilo, aby v obci tiekol potok, bola vo dvore studňa a v deň Veľkonočného pondelka nik nehľadel na to či je chladno, či svieti slnko alebo nebodaj aj nejaké vločky z oblohy padajú a každá žena, dievka – mladá, či staršia, všetky skončili poriadne zmáčané. Dnes okrem „vodnej sprchy“ sa dievčiny pokropia aj peknou vôňou, a tak domácich oblievačov poriadne pohostíme a obdaríme. Častokrát sú to aj kraslice, zdobené rôznymi technikami. Aj v našej obci sme objavili paniu, ktorá už od Vianoc s celou rodinou pripravuje všetko potrebné, aby kúpači odišli s poriadnou „výslužkou“. Pozývame vás na malú prehliadku tejto inšpirujúcej krásy.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja pani Beáty Zacharovej
Napísal(a) J. Genčanský
Na samom začiatku módy bol figový list. Nosila ho Eva a zviedla Adama: ochutnal zakázané ovocie. Vzápätí ich vyhnali z raja... Od tých čias sa často stáva, že zakázané ovocie najlepšie chutí a pripomína v niečom stratený raj.
V piatok večer 6. mája 2022 sme v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja... Plody práce šikovných rúk, tvorivého ducha a výtvarného vkusu. Otvorili sme výstavu artefaktov, ktoré vyprodukovala za dva roky jediná šikovná dáma, keď sa nenechala nikým a ničím odradiť, ale naopak – nechala sa unášať vlastnou fantáziou a viedla svoje šikovné prsty invenčne a s láskou. K materiálu i k ľuďom, na ktorých už pri šití myslela.
Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor v Plešivci zorganizovali v piatok 6. mája 2022 oslavy sv. Floriána vo dvore kultúrneho domu. Deti z Materskej školy a škôl v obci sa striedali v hodinových intervaloch. Všetky skupiny detí boli privítané, bol vysvetlený význam sviatku sv. Floriána – patróna hasičov a záchranárov. Svoju techniku prezentovalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Plešivci a dobrovoľné hasičské zbory okresov Rožňava a Revúca – Plešivec, Silica, Slavošovce, Jelšava a Gemerská Ves. Deti si mohli popozerať hasičské a policajné autá, mohli si vyskúšať „hasenie požiaru hotela“ a prezrieť si výstavu hasičských áut lepených z papiera.
Blížil sa čas obeda, kedy bolo prítomných najviac detí, a vtedy domáca jednotka vykonala ukážku hasebných prác z CAS 15 IVECO DAILY. Hasil sa „záhradný domček“ na dvore kultúrneho domu.
DIVADELNÉ OZVENY – po 47. ročníku Zochovej divadelnej Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Po víkendovej divadelnej prehliadke sa vraciame fotografiami k predstaveniam a sprievodným aktivitám tradičnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Sviatok divadla sa začína
Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej (doslova) odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla . Spoločne ju otvorili riaditeľky – Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri. Zároveň sa dámy poďakovali za obetavú aktivitu v ochotníckych súboroch v našom regióne.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-