CENY MESTA RIMAVSKÁ SOBOTA UDELILI TROM JEJ OBYVATEĽOM
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V rámci osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Rimavská Sobota primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko udelil 3.9.2021 Ceny mesta Rimavská Sobota nasledovným občanom:
plk. v. v. Ladislavovi SLÁDEKOVI, rodákovi zo Senca pri jeho jubileu 93 rokov, ktorý už ako mladý šestnásť a polročný chlapec ušiel z vtedajšieho bydliska rodičov v Nových Zámkoch do Rumunska, kde sa prihlásil do radov Červenej armády v rámci 2. Ukrajinského frontu. Bojovú cestu ukončil po oslobodení Nových Zámkov pred skončením 2. svetovej vojny v Európe. Po skončení vojny nastúpil do mestskej milície v Nových Zámkoch a po nástupe na základnú vojenskú službu sa nechal presvedčiť a zasvätil svoj život Československej ľudovej armáde. Za svoje bojové zásluhy je držiteľom niekoľkých desiatok vyznamenaní Rumunska, Maďarska, Československa, Slovenska, ZSSR, Ruskej federácie. Mesto Ábonya v Maďarsku mu dokonca udelilo čestné občianstvo.
Muránska Zdychava stále viac oslovuje svojimi akciami
Napísal(a) J. Dorčáková
V malej obci na strednom Gemeri neďaleko okresného mesta Revúca sa nachádza zaujímavá obec so svojimi odľahlými kolešňami nazývaná Muránska Zdychava. Tentoraz ma zaviedla do spomínanej obce krátka informácia, ktorú som práve objavil na facebooku. Jej autorkou je pani Jana Dorčáková z Revúcej. Jej stručné opísanie zrejme zaujme aj iných, tak ako mňa, keď som ju prečítal. Píše v nej: „Zo srdca sa chceme obci Muránska Zdychava poďakovať za úžasnú akciu, ktorá sa uskutočnila dňa 12. septembra 2021 v nedeľu popoludní. Už dávno som necítila všade vôkol toľko pozitívnej energie. Práve uvádzali do života novú knihu od Mariána Manduchu: Muránska Zdychava v minulosti. Konečne sme počuli nádherné slovenské ľudové piesne, videli v očiach vystupujúcich spevákov úsmev, radosť z hrania skvelých muzikantov. Hrala im každá žilka. Nevedela som sa tohto pohľadu nabažiť. V dokonalej réžii Juraja Genčanského a pri skromnosti autora knihy dokonale zvládnutý každučký najmenší detail v réžii vedenia obce. Zo srdca ďakujeme každému kto prispel a tešíme sa na ďalšie Vaše akcie v RAJI. A knihe nech sa darí.
Tak pomenoval svoju najnovšiu samostatnú výstavu fotografií po štyroch rokoch Revúčan i svetobežník Dušan Sekerka.
Môžete ju vidieť vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej do 13. októbra 2021.
Ing. DUŠAN SEKERKA sa narodil v Ratkovskom Bystrom a väčšinu života prežil v Revúcej. Absolvoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene (1964), pracoval pre štátne lesy a stále je pracovne aktívny. Má viacero záľub: včelárstvo, turistiku a cestovanie. Lásku k prírode cítiť z každej jeho fotografie.
Fotografickému koníčku sa systematicky venuje od začiatku šesťdesiatych rokov. V československých fotosúťažiach získal viacero cien, plakiet, diplomov aj čestných uznaní. Za výhru v takejto súťaži cestoval dvakrát do zahraničia.
Každú svoju zahraničnú cestu navždy zhmotnil v knihách a dokumentárnych filmoch. Najviac mu učarovali Nový Zéland, Tibet, Himaláje a národné parky v Spojených štátoch. Jeho fotografie obdivovali na kolektívnych výstavách v Poľsku, Anglicku, Bulharsku, Španielsku, v Juhoslávii, Nemecku aj Brazílii. Publikoval vo viacerých knihách, časopisoch, kalendároch i na pohľadniciach.
DEŇ OBETÍ HOLOKAUSTU A RASOVÉHO NÁSILIA SI PRIPOMENULI AJ V REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred 80 rokmi vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala nariadenie o právnom postavení Židov – takzvaný Židovský kódex, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. Práve preto sa tento dátum stal pamätným dňom. Tohto roku sa táto slávnosť po prvýkrát uskutočnila v 67 mestách a obciach po celom Slovensku v rovnakom dni i čase.
Aj v Revúcej sme si pripomenuli prenasledovanie a násilné vyvezenie našich židovských spoluobčanov, ktoré končilo väčšinou smrťou, a tiež tých, ktorí prenasledovaným pomáhali...
Na zhromaždení sme prečítali príhovor preživšieho – prof. MUDr. Pavla Traubnera. Potom list generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Mgr. Ivana Eľka, prečítala miestna zborová farárka ECAV Mgr. Ing. Danica Hudecová.
Životné jubileum Dr. Ondreja Doboša, srdcom a umom navždy spätého s naším krásnym Gemerom
Napísal(a) M. Mikitová
Sú miesta, ktoré sú zviazané s históriou krajiny tak úzko, že ich význam presahuje hranice, rozvíja úspechy minulosti a spája ich s prítomnosťou. Sú osobnosti, ktoré vytvorili s takým miestom zhodné hlboké vzťahy a trvalé väzby a nemožno ich od seba oddeliť. Takým miestom je náš krásny Gemer, takou osobnosťou je Dr. Ondrej Doboš. Novinár, redaktor a tvorca webovej stránky Maj Gemer sa v týcho dňoch dožíva významného životného jubilea.
Životné jubileá sú pre každého človeka dobrým dôvodom na poohliadnutie sa za uplynulými rokmi, na rekapituláciu úspechov a aj impulzom na uvažovanie o ďalšej budúcnosti. Dr. Ondrej Doboš dosiahol takéto jubileum 13. septembra 2021 – dožil sa svojich osemdesiatich plodných rokov. Narodil sa 13. septembra 1941 v Rožňavskom Bystrom, kde navštevoval základnú školu, potom študoval a maturoval na Jedenásťočnej strednej škole v Rožňave.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. Zvarová
V sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP
Napísal(a) Ing. M. Prtková
Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.
A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.
Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.
Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!
Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Osobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.
Viac...
Na Deň obce v Nižnej Slanej sa stretnú zástupcovia banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od
Aj v tomto prvom septembrovom týždni sa v našom regióne uskutoční niekoľko zaujímavých podujatí. Oznamujú nám to niektoré plagáty, ktoré na nich niektoré obce či spoločenské organizujú, alebo formou pozvánok pozývajú na tieto podujatia. Takým je napríklad 13. stretnutie zástupcov banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční v rámci Dňa obce v Nižnej Slanej v dňoch 3. a 4. septembra 2021. Nižná Slaná privíta banícke spolky, mestá a obce zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska a samozrejme aj ostatných, ktorí majú záujem prísť a zúčastniť sa pripravovaného programu. Po Rožňave je táto obec druhou z nášho regiónu, ktorá bude hostiť zástupcov banských miest a obcí.
Helene Mišurdovej z Rakovnice udelili k výročiu SNP Cenu obce in memoriam a odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) RON
Oslovili sme autora, ktorý má zásluhu na tom, že naša rodáčka z Rakovnice, Helena Mišurdová, sa právom dostala do pozornosti širokej verejnosti. Požiadali sme ho o rozhovor s ktorým súhlasil a odpovedal na naše otázky.
1. Skôr ako pristúpime k ďalším otázkam môžete sa predstaviť našim čitateľom?
Volám sa Marek Koltáš (PhDr. Marek Koltáš, PhD.). Vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc.), aj druhého (Mgr.) stupňa v odbore sociálna práca som nadobudol na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) Bratislava, detašované pracovisko v Rožňave. Neskôr som si urobil tzv. malý doktorát (PhDr.), taktiež v odbore sociálna práca. V štúdiu som potom pokračoval ďalej a veľký doktorát (PhD.) som ukončil v roku 2020 v sídle VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
Najcennejšia tekutina – krv tiekla v piatok v Čiernom Potoku šestnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci Čierny Potok na juhozápade okresu Rimavská Sobota v piatok 20.8.2021 tiekla už po 16-ty raz najcennejšia tekutina – krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu, Obecný úrad v obci, klub darcov krvi v spolupráci s NTS SR, vysunuté pracovisko Banská Bystrica už po 16-ty raz zorganizovali odber najcennejšej tekutiny, jedinej k záchrane života, obnove zdravia – ľudskej krvi.
Začiatok odberu začal od 07.30 hodiny a evidovanie darcov trvalo do 10.00 hod. a odber do 11.30 hodín. V tomto termíne sa dostavilo k odberu takmer 30 darcov ochotných darovať krv, z toho zaregistrovali 25 darcov a z nich 20-tim bola krv aj odobraná. O tom, že Slovanská kvapka krvi SNP organizovaná v obci Čierny Potok je známa už na celom Slovensku, svedčí aj účasť darcov.
Nevšedná tohtoročná augustová sobota v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
ĎALŠIA HASIČSKÁ SVADBA
Týždeň sa stretol s týždňom a sobota 28. augusta 2021 bol svadobným dňom dobrovoľného hasiča Slavomíra Machavu a Ivanky Kováčovej v jelšavskom múzeu. Ku gratulantom pred Mestským múzeom v Jelšave sa samozrejme pripojili aj jelšavskí dobrovoľní hasiči spolu s členmi miestneho poľovného združenia. Po obrade sa ku kolóne áut pripojili aj hasiči s CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815 a odprevadili mladomanželov a hostí na svadobnú hostinu. Ivka a Slavko, nech je vaše manželstvo trvalé a šťastné, nech ste jeden pre druhého tým najkrajším svadobným darom!
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-