Keďže obec mala aj svojich futbalistov, ktorí hrali futbalové zápasy s okolitými obcami, pani Mišurdová sa objavovala na nich takmer vždy. Ja si ju pamätám už ako žiak Národnej školy v Rožňavskom Bystrom a potom aj neskoršie, keď som dospel a hral futbal za bystränský klub. Naša doktorka, ako ju jej spoluobčania oslovovali, bola známa okrem iného i tým, že vždy mala so sebou na pleci zavesenú brašnu Červeného kríža. Keď bolo treba, poskytla s jej využitím aspoň prvú pomoc, či malé ošetrenie postihnutému.
Po niekoľkých rokoch činnosti redaktora v Rožňave som zmenil bydlisko i pracovisko a o pani Mišurdovej som stratil všetky informácie. Nahradil mi ich, aspoň čiastočne, spomínaný článok o jej vysokom vyznamenaní. Článok je vhodné spomenúť aj teraz, keď si v Rakovnici niekoľkí občania zaumienili využiť tento nevšedný príklad pani Mišurdovej aj niekoľko rokov od jej smrti tak, aby aj súčasníkom i ďalším generáciám túto nevšednú ženu pripomínala pamätná tabuľa. Tabuľu v Rakovnici odhalia na stene Denného stacionára v týždni, keď si pripomenieme 77. výročie Slovenského národného povstania. Veď udalosť za ktorú obdržala pani Helena Mišurdová striebornú medailu sa viaže práve na SNP. Aby som však neodďaľoval obsah článku, tak ho uvádzam v plnom znení:
R a k o v n i c a (gr) – Na VI. Celoslovenskom zjazde Čs. Červeného kríža odovzdali Helene MIŠURDOVEJ z Rakovnice za oddanosť a obetavosť, ktorú prejavila v druhej svetovej vojne, medailu F. Nightingalovej. Týmto vysokým medzinárodným vyznamenaním sa v našej republike môže pochváliť len niekoľko občanov. Helena Mišurdová ju obdržala za ošetrovanie a prechovávanie dvoch anglických letcov z lietadla, ktoré sa za Slovenského národného povstania zrútilo pri Gemerskej Polome. Okrem toho je od vojny dobrovoľnou zdravotnou sestrou ČSČK a za rok ošetrí v Rakovnici okolo 300 občanov, pričom sú s jej prácou spokojní aj lekári.
Pripomeňme si, že Helena Mišurdová sa narodila 1. septembra 1920 v obci Rakovnica. Zomrela vo svojej rodnej obci 30. januára 1990. Spolu so svojím manželom Michalom vychovali dcéru Zuzanu. Po ukončení školy pracovala v oblasti poľnohospodárstva. Po absolvovaní sanitárskeho kurzu jej bol v roku 1937 udelený diplom dobrovoľnej sanitárky. Počas svojho života pôsobila ako aktívna funkcionárka a dobrovoľníčka ČSČK. Počas 2. svetovej vojny pracovala vo viacerých nemocniciach, kde sa ako dobrovoľná zdravotná sestra starala o ranených partizánov.
Bližšie sa o skutkoch Heleny Mišurdovej dozviete na podujatí v rámci osláv 77. výročia SNP 29. augusta 2021 v Rakovnici – popoludní o 14-ej hodine v obecnom parku pri kladení vencov k pomníku a od 15-ej hodiny v kultúrnom dome pri udelení Ceny obce Helene Mišurdovej, in memoriam, za účasti predstaviteľov obce a jej vnučky MUDr. H. Potockej, tiež v prednáške PhDr. Mareka Koltáša, PhD. pri príležitosti stého výročia narodenia a 30. výročia úmrtia Heleny Mišurdovej.
Ondrej Doboš
Foto: archív H. P.
Kto bola Florence Nigtingaleová?
Florence Nightingale sa narodila 12. mája 1820 v Taliansku. Zomrela 12. augusta 1910 v Anglicku. Spomína sa predovšetkým ako priekopníčka v ošetrovateľstve a reformátorka sanitárnych metód. Nightingaleová väčšinu svojich deväťdesiatich rokov presadzovala reformu britského vojenského systému zdravotnej starostlivosti, a tým si povolanie sestry začalo získavať rešpekt, ktorý si zaslúžilo.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-