Revúčan Lukáš Sokol prešiel svoju 750-kilometrovú ŽIVOTNÚ CESTU za 27 dní
Napísal(a) P. Š.
Bola v tom SILA, ODVAHA, STRACH I SLOBODA
Volám sa Lukáš Sokol a pochádzam z Revúcej. Posledných 10 rokov som precestoval veľkú časť sveta. Vyštudoval som námorného palubného dôstojníka a 10 rokov som sa plavil po Európe a Afrike. Po príchode domov som vo voľnom čase cestoval tiež, lebo som tak trochu neposedný :D
S príchodom pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacim aktuálnym dianím, ktoré určite zasiahlo do každodenných životov nám všetkým, lebo ovplyvnila našu prácu, čas trávený s rodinou a v neposlednom rade aj to, akým spôsobom trávime svoj voľný čas, som si povedal, že využijem túto mimoriadnu situáciu na nový cestovateľský zážitok.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (10)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Bývalo dobrým zvykom, keď sa voľakedy, ale aj dnes, návšteva zaujímavého miesta najmä na Gemeri potvrdzovala svojím blízkym, či priateľom najmä pohľadnicami, ktoré boli k dispozícii návštevníkom. Tak tomu bolo už od sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Najprv boli zrejme čiernobiele, ale postupne, ako uvidíte, sa objavovali aj farebné maľované rôznymi autormi. Mnohé sa zachovali dodnes a prezentujú na rôznych miestach nielen zaujímavé objekty jaskyne, ale aj to, čo spájalo jaskyňu s miestami určenými pre pobyt alebo stravovanie turistov z rôznych krajín. Autori tohto desiateho pokračovania príbehov z Dobšinskej ľadovej jaskyne nám poskytli príbeh, ktorý bol napísaný pri príležitosti 150. výročia objavenia jaskyne. Zozbierali aj rôzne pôvodné pohľadnice, ktoré vám webová stránka Maj Gemer teraz predstavuje. Najmä na tých najstarších pohľadniciach sa prejavila vtedajšia úradná reč ich adresátov.
Pozvanie na predstavenie nových možností pre cykloturistov v meste Hnúšťa a v okolí, ktoré sa uskutoční v stredu 27. mája 2020 o 10-tej hodine nám poslal Mgr. Viktor Brádňanský. Banskobystrický samosprávny kraj cez Rozvojovú agentúru BBSK podporil dovybavenie turistického informačného centra v meste Hnúšťa novými bicyklami, elektrobicyklami aj vozíkom pre cykloprepravu detí. Nové bicykle spoločne otestujú už 27. mája. Počas tohto stretnutia sa prítomní oboznámia s cyklo ponukou mesta aj s jeho potenciálom pre rozvoj cykloturistiky v rámci celého regiónu Gemer. Vašu účasť potvrďte, prosím, na e-mail: do 25. 5. 2020.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (9)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Deviate pokračovanie, ktoré uverejňujeme na stránke Maj Gemer k 150. výročiu Dobšinskej ľadovej jaskyne od autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka spestríme krátkou reportážou z inaugurácie novej poštovej známky Krásy našej vlasti: Dobšinská ľadová jaskyňa. Podujatie v Dobšinej bolo naozaj filatelistickým sviatkom. Príležitostná poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti bola vydaná dňa 15.4.2011 pri príležitosti 140. výročia sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a 130. výročia jej prvej elektrifikácie. V rámci inaugurácie cencúľom z jaskyne sa konali i rôzne sprievodné podujatia, napr. pomerne rozsiahla výstava diel Martina Činovského a našej "ryteckej školy" (Horniak, Cigánik...), či beseda so žiakmi gymnázia o pošte a poštovej známke s kvízovými otázkami, za správnu odpoveď ktorých dostali známky.
Posledná rozlúčka s bystranskou rodáčkou Ruženou Babičovou, rodenou Dorkinovou
Napísal(a) od
V žiadnom slnku nie je toľko jasu,
kvetov toľko v žiadnej lúčine,
v žiadnom poli toľko zlatých klasov,
čo je lásky v srdci matkinom.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (8)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Dvojica našich spoluautorov RNDr. Ondrej a Ing. Mikuláš Rozložník v ôsmej časti uverejňovanej publikácie Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh sa opierajú o vedecké výskumy prvých autorov, ktorí podrobnejšie sprístupňovali objekty tejto podzemnej krásy svetového významu už krátko po objavení pred 150 rokmi. Dnešným návštevníkom pripomínajú predovšetkým to, že vedecký výskum sa datuje od roka 1873, keď z poverenia Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti kustód Národného múzea v Budapešti dr. Jozef Krenner Dobšinskú ľadovú jaskyňu od 3. do 11. apríla preskúmal, opísal a priniesol nové poznatky o vzniku ľadu a jaskyne samej. Uvádza sa to aj v publikáciách, ktoré zverejnila Správa slovenských jaskýň pri stom výročí od sprístupnenia jaskyne.
Predstavujeme talentovanú speváčku i skladateľku Miriam Gallovú z Rakovnice
Napísal(a) RON
Radi vám predstavujeme občianku z Rakovnice, študentku, ktorá nás zaujala svojím „koníčkom“. Mladá generácia ju dobre pozná, môžete sa o nej veľa dozvedieť na Facebooku, YouTube, Instagrame. Je to mladá dáma Miriam Gallová, ktorá tento rok zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Popri štúdiu sa venovala a naďalej venuje spevu, tvorbe textov a hudbe. Je nadanou, talentovanou speváčkou i skladateľkou zároveň. RON (Rakovnické obecné noviny) ju požiadali o rozhovor. Bola ústretová a rada nám odpovedala na naše otázky. S jej súhlasom vám predkladáme dané otázky i jej odpovede.
Ako ste sa dopracovali k súčasným úspechom?
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (7)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Siedme pokračovanie príbehu o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý pri príležitosti jej stopäťdesiateho výročia od sprístupnenia pripravili dobšinskí rodáci Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci. Obsahuje väčšinou fotografie pochádzajúce z rôznych starších prameňov tak, ako ich spomínaní autori poukladali vo svojej publikácii Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh v roku 2019. Ide predovšetkým o obrazovú dokumentáciu jaskynných priestorov z roku 1925, ktorá približuje zábery z Cintorína, Veľkej siene, Gotického oltáru, Slonej hlavy, drevenej útulne pred vtedajším vchodom do jaskyne a mnohé iné, ktoré poskytujú nevšedné pohľady i dnešným návštevníkom tejto svetoznámej rozprávkovej jaskyne. Už sa tešíme, kedy bude tohto roku sprístupnená, aby jej podzemnú krásu mohli obdivovať aj súčasní turisti nielen zo Slovenska.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (6)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Teraz zostúpime spoločne do tajomných útrob ľadovej ríše. Od vchodu schádzame po 38 drevených schodíkoch, mierne sa točíme doľava a sme v rozšírenom vstupnom hrdle jaskyne. Klenby a bočné steny tejto haly sú skalnaté, ale podlažie tvorí čistá, citeľne chladiacim až mrazivým dojmom pôsobiaca hrubá ľadová vrstva. Ešte zopár krokov a sme v priestorovo najrozsiahlejšej „Veľkej sieni“. Jej výška je 10-11 m, dĺžka 120 m, šírka 35-60 m, vnútorný objem 4644 m³.
Stojíme v priestrannej dvorane so zrkadlovo hladkou a klzkou ľadovou plochou. Nevdojak sa chytáme za ruky, za ramená, bojíme sa urobiť čo len krôčik, že sa v nežiaducej polohe ocitneme na podlaží toho prírodného klziska. Pri osvetlení petrolejovými lampami sa svetlo odráža od hladkej ľadovej plochy a v tom pološere vzniká kombinácia premietaného obrazu so skutočnosťou,
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
Viac...
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-