Majster Kazamek predniesol na slávnostiach v Martine tieto skladby:
- A. Bazzini: La ronde des Lutins
- J. Karbulka: Slovenská rapsódia
- V. Koler: Scherzo Indian
Potlesk nemal konca-kraja, tak na prídavok zahral ešte skladbu „Americká pieseň otroka“, ktorú v koncertnej forme spracoval sám.
„Mal bravúrnu techniku, hral oduševnene, precítene,“ tak opisoval svoje pocity Kandera. Bol to človek veľmi prívetivý, milý, skromný. Hovoril plynule po slovensky a v zákulisí sa pošepkávalo, že je to americký Slovák, husľový virtuóz, ktorý je na turné po republike.
Pri prvej návšteve svojej vlasti v roku 1926 bol tri dni hosťom prezidenta v Topoľčiankach. Venoval mu skladbu „Spomienky na Topoľčianky“. Po ďalších vystúpeniach v Turčianskom Sv. Martine, Bratislave, Novom Meste nad Váhom prichádza Kazamek v roku 1934 aj do Rožňavy a rodnej obce, do Betliara. Miestny odbor Matice slovenskej v Betliari ho požiadal o vystúpenie. Niekoľko dní po jeho príchode koncertoval na mieste, kde stál pôvodne jeho rodný dom, v sále reštaurácie pána A. Šébla, v sále malej pomerne k jeho umeniu a v prítomnosti obecenstva z Betliara a blízkeho okolia, snáď počtom najmenšieho, pred akým kedy koncertoval. Betliarska sála sa premenila akoby hypnózou umelcovej prítomnosti na svätyňu hudobnej kultúry klasickej hudby. Niet divu, veď na repertoári boli nesmrteľné mená Paganiniho, Beethovena, Smetanu i Bazziniho. Majstrovskou umelcovou rukou bola tiež prednesená Karbulkova Slovenská rapsódia i lahodné melódie vlastnej kompozície. Na večierku ho sprevádzala pani Š. Šikúrová a slečna I. Markušová z Rožňavy. 16. septembra 1934 v sále rožňavskej radnice na svojom koncerte predniesol skladby autorov: Händel, Beethoven, Paganini, Smetana.
Juraj Kazamek bol nielen výborným interpretom, ale aj zaslúžilým propagátorom nášho umenia v cudzine a kadiaľ chodil, robil všade len česť slovenskému menu, za čo mu patrí vďaka. Zomrel 26. júla 1956 v Koblenzi (Nemecko). Pri príležitosti 110. výročia narodenia mu rodáci odhalili na obecnom dome v Betliari pamätnú tabuľu.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, okresné noviny Zora Gemera r. 1992, Rozsnyói Hírlap r. 1934, Obzor Gemera r. 1983
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-