Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Napísal(a) J. Fedáková
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa dnes (1. januára 2023) dočkali svojho prvého novorodenca roku 2023. Narodil sa o 15.35 hod. a je ním chlapček Michal. Malý Michal po narodení vážil 3290 gramov a meral 48 centimetrov. Jeho mamičkou je 29-ročná Michaela z Dobšinej. Oznámila nám to komunikačná špecialistka Jana Fedáková zo siete nemocníc Svet zdravia a polikliník Pro Care. Malému Michalovi a jeho mamičke blahoželáme a vinšujeme v ich ďalšom živote veľa zdravia, šťastia.
Pripájame ešte informáciu o silvestrovských úrazoch.
Na urgentnom príjme rožňavskej nemocnice počas silvestrovskej noci ošetrili piatich pacientov, ktorí utrpeli úrazy súvisiace s oslavami nového roka. Len trojročného pacienta museli pre úraz oka previezť na vyššie pracovisko do Košíc.
Malá Kiara z obce Janice sa narodila ako prvé dieťa na Gemeri v novom roku 2023
Napísal(a) J. Fedáková
Hneď na úvod nového roku oznamujeme širokej gemerskej spoločnosti i ostatným občanov Slovenska krásnu zvesť: V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa prvé dieťa roku 2023 narodilo dnes o 2.45 h. Na svet prišlo dievčatko, ktorému dali meno Kiara. Malá Kiara po narodení vážila 2120 gramov a merala 44 centimetrov. Narodila sa 24-ročnej mamičke Henriete z obce Janice.
Novorodeniatku a jej mamičke želáme veľa dobrého zdravia i šťastia po celý rok a nasledujúce roky.
Ďalej informuejme, že v spomínanej nemocnici na chirurgickej ambulancii počas silvestrovskej noci ošetrili pre oslavy nového roka sedem pacientov, z toho piati boli pod vplyvom alkoholu. Pacienti utrpeli prevažne otvorené rany, ale napríklad aj zlomeninu nosa. Jeden pacient ostáva hospitalizovaný. Išlo o pacientov vo veku od 18 do 64 rokov.
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2022 uskutočnil Adventný koncert 2022. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby.
Po dvoch rokoch boja s celosvetovou pandémiou, bezútešnosťou a strachom o svoje zdravie, keď sme tento koncert mohli sledovať zo záznamu Rožňavskej televízie len na obrazovkách televízorov, objavilo sa znovu svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Hlavným organizátorom jubilejného 20. adventného koncertu bolo Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Rožňava.
Zastúpenie futbalových klubov z okresu Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži VsFZ v rokoch 1995 - 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V novodobej histórii ObFZ Rožňava býva zvykom, že víťaz 6. ligy (v súčasnosti 7. liga, predtým 1. trieda) nepostúpi do vyššej súťaže. Pritom najnižšia regionálna súťaž prešla viacerými modelmi. Naposledy v roku 2011. Postupne v nej však účinkuje čoraz menej mužstiev z ObFZ Rožňava, v súčasnosti žiadne. V príspevku si prečítame o účinkovaní mužstiev z ObFZ Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži od sezóny 1995 / 1996.
Model I. B trieda Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Revúca, Košice – mesto, Košice - vidiek)
V sezóne 1995 / 1996 tu pôsobili Kunova Teplica, Betliar, Gemerská Poloma, Jelšava B a Dobšiná. Na konci súťaže zostúpili Kunova Teplica a Dobšiná. Dobšiná bola nováčikom, keď vyhrala OM v roku 1995. Kunova Teplica sa naopak do tejto súťaže dostala po zostupe zo 4. ligy – Západ. Jelšava B mala slabšiu jarnú časť, keď získala len 13 bodov. Betliar skončil na peknom 3. mieste. Gemerská Poloma získala 37 bodov.
Dolina z Gemerskej Polomy prišla na folklórny festival do Rožnavy s vojakmi
Napísal(a) MG od, pP
Festival autentického gemerského folklóru, ktorý rožňavskí organizátori nazvali už po 27-krát ako Rok na Gemeri, navštívili mnohí nadšenci gemerského folklóru. Tento ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají sa konal 23. – 26. novembra 2022 v Dome tradičnej kultúry Gemera a v divadelnej sále OKC v Rožňave a veľa milovníkov tradičného umenia sa po dvoch rokoch odmlčania, zapríčinenom coronavírusom, ktorý v tom čase u nás "šarapatil", opäť dočkalo svojho obľúbeného festivalu.
Náš spolupracovík pán Peter Poboček sa tohto roku zameral na vystúpenie jedného z najlepších folklórnych súborov – FS Dolina z Gemerskej Polomy. Ich vystúpenie zvečnil do podoby videa, a tak aj návštevníci našej stránky si niektoré časti môžu pozrieť „na živo“. Išlo o výnimočný program, ktorý Polomci pripravili k ukončeniu prvej i druhej svetovej vojny.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-