Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope. 

Aktuálnym mesiacom je marec, známy ako aj „mesiac knihy“. Pri tejto príležitosti vám dávame do pozornosti najnovšie publikácie Baníckeho múzea v Rožňave s názvom „Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave“ a „A Rozsnyói Bányászati Múzeum gyűjteményei“.
Banícke múzeum v Rožňave spravuje viac ako 40 tisíc zbierkových predmetov, ktoré sú prezentované v stálych expozíciách múzea, na krátkodobých tematických výstavách, alebo sú uložené v depozitárnych priestoroch. V roku 2021 vydalo múzeum spoločensko-vednú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, v ktorej predstavilo zo svojej bohatej zbierky 29 exponátov. Publikácia, podporená z verejných zdrojov FPU, vyšla v slovenskom jazyku s cieľom zvýšiť informovanosť odbornej a laickej verejnosti o zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.