DOSPELÍ IV. liga VsFZ Východ
1. kolo: 15.8.2026 o 16.00: Kendice - Čirč, Rudňany - Dvorníky-Včeláre, Spišské Podhradie - Sobrance-Sobranecko. 16.8.2027 o 16.00: Čaňa - Rožňava, Gerlachov - Medzilaborce, Záhradé - Kechnec, Ľubotice - Geča 73.
utorok, 24 marec 2026 20:57
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava si vybojovali futbalisti OFK Vyšná Slaná
Napísal(a) MG od
Na portáli Futbalnet.sk uverejnili výsledky Zimného turnaja o pohár predsedu ObFZ Rožňava, ktorý vyvrcholil finálovými zápasmi v sobotu 21. marca a v nedeľu 22. marca 2026 na novom umelom trávniku rožňavskej mestskej časti Nadabula. Do turnaja sa prihlásilo 12 futbalových klubov 7. ligy ObFZ Rožňava dospelých a 2 dorastenecké. Tie sa stretli vo vyžrebovanom 1. kole, z ktorého sa vytvorili dve skupiny mužstiev. A skupinu vytvorili víťazné mužstvá 1. kola doplnené voľným žrebom o futbalistov OFK Vyšná Slaná a MFK Rožňava B a B skupinu mužstvá, ktoré v 1. kole zápas prehrali. Vylučovacím spôsobom postupovali potom víťazné kolektívy až do finále v obidvoch skupinách.
V skupine A sa odohral zápas medzi OFK Vyšná Slaná a rožňavskou rezervou MFK B/Rudná. Po vyrovnanom súboji dvoch najlepších mužstiev 7. ligy si víťaznú trofej vybovali futbalisti Vyšnej Slanej.
Zverejnené v
Futbal
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 18. marca 2026 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. a 8. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a zásahovú výzbroj, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Poukázali sme na to, ako správne kúriť vo vykurovacom období a ako sa správne starať o komínové teleso.
Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov. Deti si mohli vyskúšať, aký je ťažký kôš s hadicami a s prúdnicou, rozhadzovali a stáčali hadice. Ukázali sme im novú techniku, ktorá pribudla na zbrojnicu od poslednej návštevy – štvorkolku a príves núdzového ubytovnia.
Zverejnené v
DHZ
piatok, 20 marec 2026 15:37
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Zverejnené v
Nemocnice
streda, 18 marec 2026 14:32
Gemersko-malohontské múzeum sa mení na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) V. Čierna
Najstaršia kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza významnou premenou. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začína rozsiahlu rekonštrukciu vďaka projektu #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko – Slovensko (HUSK) vo výške 892 891,64 eur.
Banskobystrický samosprávny kraj zároveň zabezpečuje dofinancovanie zo svojich zdrojov
Zverejnené v
Múzeá
Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Zverejnené v
Seniori
Strana 31 z 1819
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.