Futbalový Turnaj mládeže 2026 bude pripravený na ihrisku v Nadabule už v sobotu
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie koncom týždňa v okresnom meste Rožňava obohatia mládežnícke kolektívy. Oblastný futbalový zväz v Rožňave je organizátorm Turnaja mládeže 2026, ktorý sa uskutoční v sobotu 18. apríla 2026 na umelom trávniku futbalového ihriska v Nadabule. Podľa Správy spomínaného riadiaceho orgánu uverejnenej na stránke futbalnet.sk vyplýva, že turnaja sa zúčastní 11 mládežníckych družstiev z horného Gemera. Prihlásené sú 3 kolektívy v kategórii U19 – Krásnohorská Dlhá Lúka, Rožňavské Bystré, Hrhov. V kategórii U15 sú zaregistrované 3 kolektívy – Krásnohorské Podhradie, Rožňava, Dobšiná a v kategórii U11 je ich najviac prihlásených až 5 – Dobšiná, Rožňava, Bemifo, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka.
Všetky zápasy turnaja sa hrajú podľa upravených Pravidiel malého futbalu a podľa tohto usmernenia so zreteľom na špecifiká tejto súťaže. Počet hráčov na ihrisku je stanovený na 6 + 1, maximálny počet hráčov na súpiske 14. Ihrisko s umelou trávou v Nadabule bude rozdelené na 2 hracie plochy (ihriská), na ktorých budú súčasne hrať 4 družstvá.
Dobrovoľní hasiči horného Gemera absolvovali školenie na obsluhu motorových reťazových píl
Napísal(a) M. Terrai
Základný a periodický kurz obsluhy motorových reťazových píl pre dobrovoľných hasičov horného Gemera sa uskutočnil v apríli 2026 v priestoroch OR HaZZ Rožňava. Spolu sa základného kurzu zúčastnilo 26 absolventov, a na periodickom spolu bolo 27 absolventov, nakoľko opakovanie kurzu je potrebné robiť každé 3 roky. Lektor všetkým v rámci teórie vysvetlil všetky základné postupy práce s motorovou pílou, povedal všetky legislatívne zmeny, doplnky a informácie, inštruktážne vysvetlil postupy pílenia stromov, ukážky správnosti pílenia. Tiež boli ukázané správne používané pracovné odevy, obuv, rukavice, prístroje pre prácu v lese.
Každý absolvent po všetky dni školení, po teoretickej aj po praktickej skúške, bol určite správne a dostatočne pripravený pre prípad prác s motorovou pílou.
Štvrtoligoví futbalisti MFK Rožňava na jar (doma) ešte neprehrali
Napísal(a) MG od
Titulok síce pozitívne hodnotí jarné súboje Rožňavčanov v štvrtej futbalovej lige, ale ich fanúšikovia očakávali ráznejší vstup do odvetnej časti súťaže. Prejavuje sa to pozitívne i v znižovaní straty rožňavských futbalistov, ktorá sa znížila od Medzilaboriec na 6 bodov. V 7. lige kraľuje na čele súťaže po 17. kole vyšnoslanský klub, ktorý si drží i skvelú pozíciu na 1. mieste pred rezervou MFK Rožňavy. Nepríjemné chvíle tentoraz prežívajú starší dorastenci Rožňavy, ktorí utrpeli v tomto kole už druhú prehru a stratili doterajšiu pozíciu vedúceho kolektívu v tabuľke. Z prehľadu 7. ligy sme sa dozvedeli, že dvaja hráči z Drnavy odohrali v tohtoročnej súťaži 1440 minút, čo je najviac spomedzi ostatných hráčov. Streleckú tabuľku 7. ligy ObFZ Rožňava vedie po 17. kole Figúr s ... gólmi. Zo správ riadiceho orgánu ObFZ Rožňava je zrejmé, že všetky nastávajúce súboje OFK Vyšná Slaná sa odohrajú vo vyžrebovanom čase a termíne na ihrisku v Nadabule.
A teraz si pozrime výsledky po tomto kole podrobnejšie.
Prívesy na zvládnutie mimoriadnych udalostí sú už v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia – prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu – a zlepšenia spolupráce.
Banskobystrický samosprávny kraj posilňuje pripravenosť regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí. V rámci tohto pilotného projektu, ktorý je svojím obsahom
Futbalový klub Hrhov pôsobil v sezóne 2000/2001 v najvyššej okresnej súťaži (1. trieda ObFZ Rožňava), no po roku z nej vypadol. V 2. triede následne zotrval až do roku 2011, kedy si po úspešnej baráži s Plešivcom vybojoval návrat vyššie. Tento článok mapuje práve spomínané obdobie v nižšej súťaži. Keďže súpisky z rokov 2001 – 2004 a 2008 – 2011 nie sú kompletné, prosíme o pochopenie všetkých hráčov, ktorí v nich nie sú uvedení. Prehľad dopĺňajú konečné tabuľky 2. triedy z daných ročníkov.
S ú p i s k y :
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).