Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava si vybojovali futbalisti OFK Vyšná Slaná
Napísal(a) MG od
Na portáli Futbalnet.sk uverejnili výsledky Zimného turnaja o pohár predsedu ObFZ Rožňava, ktorý vyvrcholil finálovými zápasmi v sobotu 21. marca a v nedeľu 22. marca 2026 na novom umelom trávniku rožňavskej mestskej časti Nadabula. Do turnaja sa prihlásilo 12 futbalových klubov 7. ligy ObFZ Rožňava dospelých a 2 dorastenecké. Tie sa stretli vo vyžrebovanom 1. kole, z ktorého sa vytvorili dve skupiny mužstiev. A skupinu vytvorili víťazné mužstvá 1. kola doplnené voľným žrebom o futbalistov OFK Vyšná Slaná a MFK Rožňava B a B skupinu mužstvá, ktoré v 1. kole zápas prehrali. Vylučovacím spôsobom postupovali potom víťazné kolektívy až do finále v obidvoch skupinách.
V skupine A sa odohral zápas medzi OFK Vyšná Slaná a rožňavskou rezervou MFK B/Rudná. Po vyrovnanom súboji dvoch najlepších mužstiev 7. ligy si víťaznú trofej vybovali futbalisti Vyšnej Slanej.
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 18. marca 2026 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. a 8. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a zásahovú výzbroj, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Poukázali sme na to, ako správne kúriť vo vykurovacom období a ako sa správne starať o komínové teleso.
Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov. Deti si mohli vyskúšať, aký je ťažký kôš s hadicami a s prúdnicou, rozhadzovali a stáčali hadice. Ukázali sme im novú techniku, ktorá pribudla na zbrojnicu od poslednej návštevy – štvorkolku a príves núdzového ubytovnia.
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Gemersko-malohontské múzeum sa mení na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) V. Čierna
Najstaršia kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza významnou premenou. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začína rozsiahlu rekonštrukciu vďaka projektu #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko – Slovensko (HUSK) vo výške 892 891,64 eur.
Banskobystrický samosprávny kraj zároveň zabezpečuje dofinancovanie zo svojich zdrojov
Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).