Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Napísal(a) M. Hlaváčová
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.
Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Účinkovanie futbalových mužstiev z ObFZ Rožňava v V. lige Košicko-gemerskej skupine (2011 – 2022)
Napísal(a) Š. Tomášik
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Napísal(a) L. Vargová,
Z viac než 300 vzácnych historických fotiek vznikol krátky dokumentárny film, ktorý predstaví históriu slávnej ozubnicovej železnice. Ten bude premietaný v múzeu zubačky na železničnej stanici v Tisovci. Film priblíži nielen históriu, ale spolu s ďalšími atrakciami aj spríjemní chvíle pasažierom historických zážitkových vlakov, ktoré už štvrtú sezónu jazdia po koľajniciach Banskobystrického kraja, vrátane tých na Gemeri.
Tisovec 30.7.2022 – Múzeum ozubnicovej železnice v Tisovci predstavilo nové dokumentárne video, ktoré prezentuje bohatú históriu a významné míľniky tejto železničnej trate.
Video ponúka aj vďaka oživeniu historických fotografií množstvo zaujímavých informácií o tejto jedinečnej trati, ktorá je od roku 2008 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. Unikátna je predovšetkým vďaka ozubnicovej železnici, ktorá na svojej trase prekonáva až 50,2 ‰ stúpanie do horského sedla Zbojská, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 725 m n. m.
Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej generácie si v našej knižnici veľmi ceníme. Vždy prijmeme radu, vypočujeme si názor a veľmi radi s nimi realizujeme rôzne aktivity. Na našich stretnutiach sme spoločne mladí i starší, ale hlavne medzi knihami. Aj napriek tomu, že odišli zo zamestnania, nestratili kontakt s okolitým životom. Pekným dôkazom sú stretnutia v našej knižnici, hoci aj pri knižných novinkách, o ktoré je mimoriadny záujem. Je milé pozorovať ako mladý človek sleduje starého rodiča, či rodiča, keď si vyberá knihu, a potom ho napodobňuje. Veď i malá „slečna“, ktorá sa na fotografii naťahuje za knihou, to niekde odpozorovala. To je prvý krôčik za cestou ku knihe v inom prostredí než domáckom. A takto fungujeme v našej knižnici počas celého roka. Každý si tu nájde to svoje – napätie, čary, mystériu, návody, praktické rady, či rozprávanie s príjemným rozuzlením.
Dočkali sa Hasičskej zbrojnice aj v obci Chyžné
Napísal(a) G. Jakubecová
Posledná júlová sobota (30. 07.) roku 2022 bola slávnostná hlavne pre dobrovoľných hasičov v obci Chyžné. Nastal deň, kedy sa slávnostne odovzdala Hasičská zbrojnica do používania.
Napriek tomu, že bol upršaný deň, po deviatej hodine sa začali schádzať pred Hasičskou zbrojnicou okrem hasičov aj obyvatelia z obce. Pred zbrojnicou si prítomní mohli prezrieť CAS 32 T 815 z Jelšavy.
Po hlásení veliteľa DHZ Petra Černáka starostovi obce Petrovi Medvecovi všetkých prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA, tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej a predseda KV DPO SR v Banskej Bystrici a odovzdal slovo starostovi obce, ktorý sa prihovoril k prítomným. Z príhovoru sme sa okrem iného dozvedeli, že hasičský spolok v Chyžnom bol založený v roku 1905. Pred pár rokmi obec odkúpila domček a začali riešiť, ako ho využiť.
Na futbalovom turnaji v Rožňavskom Bystrom si zahrali aj internacionáli Lokomotívy Košice
Napísal(a) -ojin-
Za takmer stáleho dažďa sa v sobotu 30.7.2022 po dvojročnej prestávke uskutočnil v Rožňavskom Bystrom futbalový turnaj ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti mužstiev Krásnohorskej Dlhej Lúky a domáceho mužstva. V priebehu týždňa odriekla účasť Rakovnica z neznámych dôvodov a na poslednú chvíľu aj Lokomotíva KE U19. Tradične pred prvým zápasom sa hráči Bystrého zúčastnili kladenia vencov na miestnom cintoríne na hroboch Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka za účasti pani starostky a rodinných príslušníkov zosnulých.
Prvý zápas odohrali mužstvá Bystrého a Krh. Dlhej Lúky s výsledkom 2:0 pre Krh. Dlhú Lúku. Súper domáceho Baníka sa predstavil už aj s letnými posilami Vargom, Madarásom a Bubenčíkom. Zápas bol vyrovnaný, ale v premieňaní šancí sa hostia predstavili v lepšej forme.
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme si už štvrtýkrát pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 7. 1829, a to kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše:
„26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Napísal(a) J. Dorčáková.
Folklór je darom našich predkov, je balzamom pre dušu i naše telo v tomto uponáhľanom svete. Tak sme sa aj my nesmierne potešili akcii tretieho ročníka folklórneho podujatia v réžii obce Muránska Zdychava STRETNUTIE POD VRŠKOM. Napriek tomu, že z neba nám padalo zlato, alebo dlho očakávaný dážď, nič to neubralo na chuti a energii organizátorov. Presunuli podujatie z oddychovej zóny do Kultúrneho domu a všetko nachystali tak, aby sa hostia cítili výborne. Pukanie korbáčov a úvodné clivé tóny spod strún a rúk našich muzikantov chytili za srdce každého. Zmes ľudových piesní a melódií hladili naše srdcia. Predstavili sa FS spod Kohúta, FSS Revúčka, skromní heligonkári manželia Krahulcovci z Kokavy, Adelka Poliaková s dcérkou z Unína. Čaro heligoniek predviedli aj Rasťo a Radko, a okrem súborov nám svoje zlato v hrdle predviedli aj Irka, Marianka, Evka, Andrejka, Katarínka, Tamarka, Viktoria a najmladší folklorista Fénix.
DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 29. 07. 2022 – V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum drevené plastiky zhotovené rezbárom Jánom Grenčíkom z Husinej. Vystavené budú od 2. augusta do 31. augusta 2022.
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a tri súsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cesta a Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv, sú umiestnené na drevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. „Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv,“ uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová.
Nabíjačku elektrických bicyklov nájdu návštevníci aj v Muráni
Napísal(a) Mg od
V obci Muráň, známom stredisku cestovného ruchu na strednom Gemeri, v polovici júla (13.7.2022) slávnostne uvedli do používania prvú cyklonabíjačku pre elektrické bicykle i parkovisko pre 15 áut. Spomínaná nabíjačka stojí pripravená najmä pre tých, ktorí na elektrických bicykloch chcú navštíviť Muránsky hrad, alebo si pozrieť obľúbenú sysliu lúku na Muránskej planine.
Nabíjačka sa nachádza vo dvore predajne neďaleko námestia, kde turisti zároveň môžu ochutnať známe muránske buchty, ktoré sa s obľubou ochutnávajú už niekoľko rokov. Vďaka iniciatíve miestnej samosprávy predajňu vyhľadávajú nielen domáci záujemci, ale i návštevníci zo širokého okolia.
Je chvályhodné, že na rozvoji cyklistickej a turistickej infraštruktúry v obci Muráň spolupracovala samospráva s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Gemer. Projekty finančne podporila aj Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja.
Viac...
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
Napísal(a) P. Poboček
O dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šťastia lavička, Soľ nad zlato..., kto by nepoznal rozprávky Pavla Dobšinského s týmito názvami, ktoré nás, skôr narodených, sprevádzali naším detstvom.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa konala 24. júla 2022 vernisáž výstavy „Objatie detstva“. Nápad a realizácia celého projektu pochádza z dielne Ivany Jackuliakovej. Pani Ivanka je klobúčnička, výrobkyňa párt (pokrývok hlavy), čeleniek, ktoré sú nosným prvkom vystavených fotografií. Spolu s fotografkou Petrou Rapčanovou vytvorili atraktívne fotozábery, ktoré odkazujú na Dobšinského rozprávky.
Tieto dámy dva roky po sebe vytvorili originálne kalendáre Zrniečka Gemera-Malohontu (2021) a Labyrint Dobšinského rozprávok (2022).
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Napísal(a) Ondrej Doboš
Cyklistické preteky na našom území v minulých rokoch sú pre našincov veľmi vzácnym podujatím. Najmä, keď ich objavíme vo filmovej, alebo obrazovej forme. Jedným z tých, ktorí sa usilovali pre budúce generácie uchovať takéto vzácnosti v akejkoľvek forme bol o. i. aj Filmový klub Revúčan. Medzi jeho členov patril aj pán Peter Poboček, ktorého poznáme ako autora foto i video materiálov. Jeho archív sa občas ukazuje aj na našej stránke Maj Gemer, aby prítomným dokázal, že aj pred 50 a viac rokmi boli u nás ľudia, ktorí sa snažili vtedy jednoduchou prácou čo najviac dokumentovať dianie v rôznych častiach Gemera, a to z rôznych oblastí jeho života. Pritom o digitalizácii a internete nebolo nielen u nás ani chýru, ani slychu.
Rimavskosobotská nemocnica pripravila pre mamičky piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
Napísal(a) B. Krejčíová
PRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO TÝŽDŇA DOJČENIA RIMAVSKOSOBOTSKÁ NEMOCNICA POZÝVA MAMIČKY, POKOJNE AJ S DETIČKAMI A KOČÍKMI, NA PIKNIK V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU.
Diskusia o trendoch v dojčení, správnej životospráve, technikách správneho dojčenia či o bežných problémoch mamičiek pri dojčení. To budú hlavné témy PIKNIKU V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU, ktorý sa uskutoční 4. augusta t. r. v altánku v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota o 9.30 hod. Prednášky bude viesť laktačná poradkyňa Eva Baštáková. Mamičky sa tak budú môcť opýtať na všetko, čo ich o dojčení zaujíma, prípadne sa poradiť o nejakom svojom probléme.
Včera (21.7.2022) v centre mesta pribudli Revúčanom zhmotnené postavy z literárnych diel, ktoré sa viažu priamo k mestu, či ku Gemeru.
Na slovenské ľudové rozprávky, ktoré začali zbierať revúcki Reussovci a neskôr vydal súhrnne Pavol Dobšinský, odkazujú kovové postavy: Laktibrada pri lavičke pred Kohútom a aj Popolvár s hlavou draka vo víťaznom postoji, ktorý bude už „naveky prikovaný“ na pľaci za Mestským úradom.
Na prvé literárne sci-fi dielo vôbec si spomeňte pred Mestským domom kultúry, keď sa budete fotiť v balónovom koši vzduchoplavca Krutohlava, ktorý sa odvážil letieť obrovským parným balónom na Mesiac, ba aj ďalej... Že to bolo iba vo vízii jeho autora Gustáva Maurícia Reussa v románe Hviezdoveda, je detail. Lebo Gustáv Reuss, revúcky lekár a botanik z polovice 19. stor. bol skutočný a jeho dielo literárne i odborné je stále živé... Napríklad v úvode k svojej Hviezdovede píše prorocké vety:
V M Á J I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Samo Daxner – 170. výročie narodenia
4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
Ondrej Miloslav Bella – 175. výročie narodenia
8. máj - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Ľudovít Greiner – 230. výročenie narodenia
10. máj - Ľudovít Greiner (10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava) — lesný hospodár.
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Jur Hronec – 145. výročie narodenia
17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
Janko Kráľ – 150. výročie úmrtia
23. máj - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce) – básnik, publicista.
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Štefan Prukner – 15. výročie úmrtia
24. máj - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica) – akademický maliar, pedagóg.
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Ladislav Herényi - 55. výročie úmrtia
11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Dobroslav Chrobák - 75. výročie úmrtia
16. máj – Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe – 16.5.1951 Bratislava) – prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník.
V r. 1918 – 1919 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na ČVUT v Prahe. Pôsobil ako pedagóg na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Neskôr bol riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave, zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a viacerých rozhlasových pásiem. Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky. Venoval sa aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. So
Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), spolupracoval na Slovenskom náučnom slovníku. Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937) a Drak sa vracia (1943). - MM-
Svätopluk Kámen – 105. výročie narodenia
27. máj - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava – 6.11.1992 Tisovec) – speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Mária Daxnerová – 125. výročie úmrtia
31. máj - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-
































