Gemer

Gemer (2267)

Podradené kategórie

Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"

Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.

 

utorok, 30 máj 2023 20:51

Polomské noviny vychádzajú 27 rokov

Napísal(a)
Fotografie z predchádzajúcich čísel Polomskych novín.

Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.

 

Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov

Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.

 

streda, 17 máj 2023 13:04

Najkrutejšia daň bystranskej bane

Napísal(a)
Najkrutejšia daň bystranskej bane

 

BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.

Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.

Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému  známy a daný. 

štvrtok, 11 máj 2023 17:56

Modlitba z rožňavskej Kalvárie

Napísal(a)
Modlitba z rožňavskej Kalvárie
Mesto Rožňava je obklopené nádhernou prírodou, krásnymi vrchmi. Zo severu ho obklopujú tri vrchy – trojvršie  známe ako Szölömál, kde sa na svahu najnižšieho vŕšku rozprestiera Kalvária. 
Pôvodná Kalvária bola postavená v roku 1741 zo štedrosti Jakoba Steera a jeho manželky Kataríny. Jej súčasná podoba, ako ju poznáme dnes, pochádza zo 40. rokov 20. storočia.
Modlitba na plechovej tabuli pochádza z Kalvárie nad mestom Rožňava z roku 1943, kedy bola odovzdaná nová krížová cesta za biskupa Michala Bubniča (Bubnics Mihály, 1877 – 1945). Text modlitby  v slovenskom a maďarskom jazyku na pozinkovanom, nabielo zafarbenom plechu, písaný čiernou farbou, znie: „Klaniame sa Ti Ježišu Kriste, a zvelebujeme Ťa, že si nás svojím svätým Krížom vykúpil.“  „Imádunk Téged Krisztus és áldunk Téged, mert a Te szentkereszted által megváltottad a világot.“ Pri veľkonočných sviatkoch a procesiách sa používa dodnes.
 
streda, 26 apríl 2023 19:07

Ocenenie Zlatá kniha pre Ivonu Ďuričovú

Napísal(a)
Ocenenie Zlatá kniha pre Ivonu Ďuričovú

 

Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry,  každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov.  Tento rok  sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.

Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti

Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
 

Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti

Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.

Takto sme spomínali  – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom

Pavol  Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.

V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.

V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu

Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia. 

Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu. 

Strana 8 z 162