Gemer (2259)
Podradené kategórie
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (4)
Napísal(a) M. GallíkCharakteristika gemerských nárečí
Gemerské nárečia sa zaraďujú do areálu stredoslovenských nárečí, presnejšie do jeho juhovýchodnej skupiny, a z hľadiska veľkého teritoriálneho rozsahu i vplyvom geografických osobitostí regiónu sú pestré a vo viacerých znakoch odlišné. Osobitne vo východnej polovici gemerskej nárečovej oblasti vplýva na ich charakter aj blízkosť východoslovenských dialektov.
Vlastné gemerské nárečia rozdeľuje najprehľadnejšie Š. Tóbik, ktorý hovorí o nárečiach:
– juhozápadného Gemera,
– stredného Gemera,
– východného Gemera (východogemerské nárečia, nárečia Slanskej doliny, slanskodolinské nárečia).
V Rožňavskom Bystrom zvolili Jána Gonosa za nového starostu obce
Napísal(a) MG odUstanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Rožňavskom Bystrom sa uskutočnilo na Obecnom úrade 23. novembra 2022 o 17. hodine v súlade s platným znením Zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení § 13, odst. 4, písm. a).
Slávnostné zasadnutie otvorila odchádzajúca starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá na zasadnutí privítala hlavného kontrolóra Jána Kováča. V prvej slávnostnej časti zasadnutia určila zapisovateľov a overovateľov zápisnice. Predseda miestnej volebnej komisie Ing. Ján Dávid potom informoval o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022 a odovzdal osvedčenia o zvolení novozvolenému starostovi a piatim poslancom novozvoleného obecného zastupiteľstva.
Volieb sa v Rožňavskom Bystrom zúčastnilo 74,1% oprávnených voličov. Platný hlas odovzdalo 361 voličov. Na funkciu starostu kandidovalo 6 kandidátov. Voliči obce svoje hlasy rozdelili takto: 1. Ján Gonos, Ing., nezávislý kandidát – získal 119 platných hlasov, 2. Marek Ďurský, Sme rodina, Smer – sociálna demokracia – 99 hlasov, 3. Ján Tomko, OĽANO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Kresťanská únia, NOVA – 59 hlasov, 4. Marek Šoltés, Hlas – sociálna demokracia – 52 hlasov, Miloš Uhrín, nezávislý kandidát – 19 hlasov, Róbert Bezek, JUDr., Demokratická strana – 9 hlasov.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (3)
Napísal(a) M. GallíkV Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s dlhoročnou folkloristkou Máriou Uhrinovou
Napísal(a) MG odSmutná jeseň každoročne prináša pre niekoho radosť a pohodu, pre iného smútok a bolesť. Pre rodinu Márie Uhrinovej z Rožňavského Bystrého skôr tú druhú polovicu diania. Pani Mária si v tomto období s rodinou vždy pripomínala svoje narodeniny. Tohto roku tomu tak, žiaľ, nebolo.
Kto bol vlastne Mária Uhrinová? Musíme spomenúť najmä to, že tohto mesiaca sa dožila 66 rokov. Bolo to však kvôli jej zdravotnému stavu už bez tradičnej oslavy a jej životný príbeh sa skončil. Za tie spomínané roky ju jej rodáci mohli poznať ako obyčajnú ženu s neobyčajnými vlohami. Naučila sa pracovať okolo domu i domácnosti, postarať sa o seba, rodičov a neskoršie i o svojho manžela, s ktorým mali rovnaké koníčky. V obci bolo dostatok žien i mužov, ktorí vedeli krásne spievať a skúšali to i na verejnosti.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. GallikSpevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (1)
Napísal(a) M. GallíkPredslov
Cieľom tohto spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú už mediálne známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto podobe sú zaznamenané prvý raz. Pôvodný zámysel nahrať piesne z tohto výberu na nosič prekazila pandémia COVID 19 začiatkom roku 2020. Pandémia zastavila našu činnosť na dva roky. Našťastie sa v roku 2019 podarilo zhotoviť zvukové záznamy, podľa ktorých Ing. Ondrej Hlaváč spracoval notové zápisy ľudových piesní.
Pripojili sme sa k Říčanskej výzve, oslovujúcej obce a mestá v ČR i v Európe k dôstojnej piete a spomienkam na obete vojen, ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, či boli rôznych národností alebo rás.
Dnešný deň sme venovali pamiatke vojnových veteránov. Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky.
Preto sa dnes 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte rozozvučali v našom meste zvony na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy.
Päť monitorov dychu od Nadácie Križovatka pre rimavskosobotskú nemocnicu
Napísal(a) B. Krejčíová,Novorodenecké oddelenie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota dostalo od Nadácie Križovatka päť monitorov dychu. Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú bábätkám pohyb hrudníka. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku. Rimavskosobotskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 35 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. RozložníkStrojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Gemerskí umelci prišli na besedu do rožňavského Kláštora
Napísal(a) I. ĎuričováVo štvrtok, 3. 11. 2022 sa v priestoroch kultúrno-kreatívneho centra Kláštor v Rožňave uskutočnila ďalšia z vydarených kultúrnych akcií, ktoré zorganizovalo OZ Gemerskí umelci, konkrétne Iveta Čapóová, ktorá celé podujatie aj moderovala. Tentoraz sa svojou tvorbou predstavila výtvarníčka z Vyšnej Slanej Ľubomíra Molčanová, ďalšia výtvarníčka Edita Ambrúžová z Rožňavy a do tretice prispela svojimi výtvarnými prácami fotografka a výtvarníčka z Krásnohorského Podhradia Monika Štefánová.
Hostia mali možnosť tiež zoznámiť sa s paličkovanými dielkami pani Dagmary Dieovej z Betliara a s háčkovanou tvorbou pani Darinky z Diecéznej charity v Rožňave. Vzácnou účinkujúcou bola úspešná a obľúbená spisovateľka z Gemera, žijúca v Nemecku, Zuzana Široká, ktorej knihy sú veľmi obľúbené.
Viac...
Koľko hrobov ostane tohto roku opäť bez čo i len sviečky, bez malého spomienkového venca...
Táto myšlienka nás v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej nenechala chladnými a inšpirovala nás k tomu, aby sme si uctili pamiatku osobností nášho mesta. Šikovné ruky našich žiakov pod vedením vychovávateliek školského klubu detí vytvorili nádherné vence. Cestou na cintorín sme sa zastavili v Prvom slovenskom gymnáziu, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavosti o Samuelovi Reussovi, Samuelovi Ormisovi aj Júliusovi Bottovi, hroby ktorých boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022
Napísal(a) Ž. GonosováVážení občania !
Končí sa volebné obdobie a mne prichodí rozlúčiť sa. Človek by mal vedieť, kedy odísť.
My ľudia máme zvláštnu vlastnosť. Pamätáme si, ale dokážeme aj rýchlo zabúdať. V septembri 2008 som nastúpila ako zastupujúca starostka obce na OÚ a v apríli 2009 som bola zvolená za starostku obce.
V prvom rade bolo treba zaradiť budovy v správe OÚ na listy vlastníctva, pretože tieto neboli majetkovo-právne vysporiadané, čo trvalo nejaký čas, ale nakoniec sa podarilo.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. RozložníkV slovníku cudzích slov na strane 662, nájdeme okrem iných, napísané aj slovo grécko-latinského pôvodu – PATRIOT. V slovenskom význame (znamená) slovo VLASTENEC.
V širšom význame znamená vzťah jednotlivca k svojmu štátu, krajine, ale aj k regiónu, v ktorom dlhodobo žije a tiež aj k svojej rodnej obci. V našom prípade je to občan, rodák našej obce Rožňavské Bystré – Bystran.
Pasovať sa za ozajstného patriota je podmienené aj tým, že jednotlivec by mal poznať a preukázať svoje vedomosti z histórie svojej obce, byť na ňu hrdý, nezatajovať a neskresľovať jej pravdivosť a hovoriť o nej pri rôznych verejných príležitostiach. V rámci možností sa osobne podieľať na jej rozvoji a zveľaďovaní.
K charakteristike ozajstného patriota patrí aj jeho poznanie, pred mnohými desaťročiami pomenovanie jednotlivých častí chotára našimi predkami. Tie sú po dnešok nezmenené. Staršia generácia si ich osvojila a pamätá aj prostredníctvom pomoci svojim rodičom pri rôznych prácach na poli. Bolo to napríklad pri obrábaní pôdy orbou vodením volov či kráv, viazanie skoseného obilia do snopov a ich ukladanie do tzv. krížov, sušenie sena, pasenie zvierat a podobne.
Ján Brocko – 100. výročie narodenia
1. marec – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – básnik, publicista.
Do gymnázia chodil v Rožňave a v Tisovci, kde v roku 1943 maturoval, potom sa stal poslucháčom Právnickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Básne písal už počas štúdií v Tisovci. Publikoval v stredoškolských almanachoch, v Novom rode, Národných novinách, Tvorbe a v Eláne. V roku 1943 napísal veršovanú historickú hru Cigánka, prekladal z nemčiny a z francúzštiny a v rukopise zanechal zbierku básní Vízie týchto dní. Aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Bol spoluredaktorom cyklostylovaných revúckych povstaleckých novín Naše správy, vychádzajúcich už od 31. augusta 1944. Potom odišiel do hôr a spolupracoval s protifašistickým odbojom, kde v ťažkých podmienkach ochorel na tuberkulózu. Po oslobodení začal prispievať do revúckeho týždenníka Naša cesta, no musel sa liečiť v Novom Smokovci. Nakoniec zákernej chorobe podľahol. Podstatná časť jeho poézie, ovplyvnená udalosťami v SNP, vyšla v posmrtne vydanej zbierke Ohlas v roku 1946, neskôr v antológiách Kvet z našej krvi (1959) a Verše proti smrti (1980). V roku 1990 vyšla o ňom životopisná novela Stanem sa básnikom z pera Dušana Mikolaja. Na rodnom dome na Muránskej ulici má umiestnenú pamätnú tabuľu. -MM-
Edita Urvichiarová – 30. výročie úmrtia
4. marec – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, potom pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Výsledky výskumnej a zbierkotvornej činnosti prezentovala ako autorka a spoluautorka scenárov viacerých výstav. Vykonávala poradenskú službu a viedla diplomantov i stredoškolských študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ľudovít Vladimír Rizner – 175. výročie narodenia
10. marec - Ľudovít Vladimír Rizner (10.3.1849 Zemianske Podhradie – 7.10.1913 Zemianske Podhradie) – zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik.
V rokoch 1865-67 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v r. 1873 zložil skúšky na učiteľskom ústave v Trnave. Od r. 1870 pôsobil v Zemianskom Podhradí. Ako pedagóg sa usiloval v praxi ovplyvniť úroveň učiteľskej práce, osobne zhotovoval didaktické pomôcky, založil školskú knižnicu, písal a upravoval učebnice, pripravil metodické pomôcky. Prostredníctvom mnohostrannej publicistickej činnosti upriamoval pozornosť na moderné pedagogické tendencie. Jeho dôraz na význam knihy v živote vyústil do monumentálneho bibliografického programu, takmer štyri desaťročia pripravoval svoje životné dielo – retrospektívnu Bibliografiu písomníctva slovenského, ktorým sa stal zakladateľom slovenského bibliografického myslenia a slovenského národného bibliografického systému. Významná bola aj jeho činnosť literárna, publicistická, folkloristická a historiografická. -MM-
Jozef Várady – 85. výročie narodenia
17. marec – Jozef Várady (17.3.1939, Silica, okr. Rožňava – 4.6.2008 Silica) – vedecký pracovník v oblasti veterinárnej fyziológie.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave v roku 1957 študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po roku 1963 pracovník VŠ veterinárskej, Ústavu experimentálnej biológie SAV, Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Od roku 1987 na VŠ veterinárskej v Košiciach zastával funkciu vedúceho katedry normálnej a patologickej fyziológie, kde sa v roku 1988 stal profesorom. Vo vedecko-výskumnej práci sa venoval dusíkovému metabolizmu prežúvavcov. Bol autorom a spoluautorom viac než 190 publikovaných prác doma i v zahraničí. Výsledky výskumov spracoval v monografii Výmenné procesy dusíkatých látok medzi krvou a tráviacim traktom prežúvavcov (Bratislava 1985). Zúčastnil sa viacerých medzinárodných programov, absolvoval študijné pobyty v zahraničí. Podieľal sa na realizácii medzinárodného projektu IAEA/FAO pri izotopických štúdiách dusíkového metabolizmu. Zabezpečoval vedecko-výskumnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť nielen pre veterinárov, ale i pre prírodovedcov a poľnohospodárov. Ako uznávaný pedagóg bol členom celého radu vedeckých a odborných komisií. -MM-
Ján Valašík – 305. výročie narodenia
19. marec – Ján Valašík (19.3.1719 Kolačno – 23.3.1768 Bôrka, okr. Rožňava) – prekladateľ, rím.-kat. kňaz.
Študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave, teológiu v Budíne, v roku 1743 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Dubníku, od roku 1747 ako farár v Bôrke, kde sa okrem iného zaslúžil o postavenie nového kostola. V roku 1768 v Trnave vyšiel jeho prvý slovenský preklad životopisov svätých Príklad život kresťanského, v ktorom uplatnil kultúrnu západoslovenčinu. -MM-
Matej Holko st. – 305. výročie narodenia
28. marec - Matej Holko st. (28.3.1719 Tisovec – 28.10.1785 Nižný Skálnik) – historik, kultúrny pracovník.
Prvé dva roky vyrastal v Tisovci, potom sa s rodičmi presťahoval do Ochtinej. Študoval v Dobšinej, Ožďanoch, teológiu vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a 30 rokov v Nižnom Skálniku, kde udržiaval osobný a korešpondenčný styk s početnými vzdelancami a spisovateľmi. Venoval sa kultúrnej histórii, autor latinsky písaných katalógov spisovateľov, autorov slovenských kníh, uhorských škôl, zoznamu evanjelických farárov, teologických a vlastivedných štúdií, ktoré ostali v rukopise. Skladal latinské verše, písal veršované listy a vinše. Zostavil zbierku slovenských ľudových piesní, z ktorých niekoľko uverejnil Ján Kollár v Národných spievankách. V roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte, ktorú realizoval jeho syn Matej Holko ml. Svojou činnosťou sa včlenil medzi výrazné postavy počiatkov slovenského národného obrodenia. -MM-