![Gemer](/components/com_k2/images/placeholder/category.png)
Gemer (2283)
Podradené kategórie
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai![V Čiernej Lehote oslavovali](/media/k2/items/cache/993d223d41fc9d64f88f2a590c01864e_L.jpg)
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník![Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia](/media/k2/items/cache/a0bef74d9d4c8a3fa7fc6c704db02d4e_L.jpg)
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly![Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch](/media/k2/items/cache/e526fe958541c2f0f9ddf400d63ff2b5_M.jpg)
Talenty Gemera na výstave Slovom a obrazom v rožňavskej GOS-ke
Napísal(a) R. Šimko![Talenty Gemera na výstave Slovom a obrazom v rožňavskej GOS-ke](/media/k2/items/cache/f5670c388011380ef3a39f6b2902ec73_M.jpg)
Už nasledujúci štvrtok, 23. februára 2023 o 16:00 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční sprievodné podujatie výstavy ilustrovanej poézie Slovom a obrazom s názvom Talenty Gemera, kde budú predstavení traja talentovaní autori z regiónu. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a zároveň organizátorom tohto podujatia, hostí putovnú výstavu Slovom a obrazom. Výstava je výstupom súťaže talentov Košického kraja, ktorú organizovalo Centrum kultúry Košického kraja. Prihlásených bolo celkom 63 básnických diel, odborná porota 20 z nich odporučila na ilustrovanie. „Tri básne z dvadsiatich sú práve od gemerských autorov – Vlasty Bujnovskej, Silvie Hajdúovej a nedávno zosnulého Alberta Šmihulu, ktorého pamiatku si uctíme aj v rámci podujatia Talenty Gemera,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. Viac informácií o talentovaných tvorcoch a ukážky z ich tvorby budú súčasťou podujatia. Autorky budú svoje diela interpretovať osobne, básne Alberta Šmihulu prednesie rožňavský herec Peter Szőllős.
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai![Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici](/media/k2/items/cache/515e64f8c43b89ef85a14ed4b0e671ad_M.jpg)
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Darcovia krvi v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici zažili netradičný Valentín - na transfúzke
Napísal(a) B.![Darcovia krvi v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici zažili netradičný Valentín - na transfúzke](/media/k2/items/cache/978c4be48befddac86083927558750cb_M.jpg)
Valentínska výzdoba, tematické darčeky, sladké prekvapenia či certifikáty lásky. To všetko čakalo v dnešný „romantický“ deň na darcov, ktorí prišli darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici. Spolu dnes prišlo darovať krv 42 darcov, z toho 18 bolo prvodarcov z Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Prvodarcovia spoznali aj svoje krvné skupiny a všetci sa spoločne zapojili do zábavného valentínskeho prieskumu, ktorý prezradí, „čo spája ľudí s rovnakými krvnými skupinami.“
Som tvoj typ?
Na prvý pohľad „zoznamková“ otázka, ktorá v tomto prípade za sebou skrýva viac.
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nevedia, akú majú krvnú skupinu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci![Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná](/media/k2/items/cache/41f6e99c6275a885f2969a04d2c371bd_S.jpg)
Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica
Napísal(a) B. Krejčiová![Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica](/media/k2/items/cache/d21ef909628643a3e1d64dcacb8a56a4_S.jpg)
Nemocnica Svet zdravia Rožňava dostala od Nadácie Križovatka ďalších päť monitorov dychu.
Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú pohyb hrudníka bábätkám. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku.
Rožňavskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 23 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid![Starí bystranskí gazdovia sa zišli na kus reči.](/media/k2/items/cache/7857399ab4304f8e0af568a9613b7d29_S.jpg)
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková![Rožňavské námestie. Kresba Gusztáva Zomboryho - I. 1867.](/media/k2/items/cache/f65bfcd653077e9201bd7a9d3d7476e5_S.jpg)
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Viac...
Rimavskosobotská nemocnica má nového riaditeľa
Napísal(a) B. Krejčíová![Novým riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice je od 1. februára 2023 Dušan Suchý.](/media/k2/items/cache/7986dca78f7be6d6c505bfc20d207421_XS.jpg)
R i m a v s k á S o b o t a 1. februára 2023 - Novým riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice je od dnešného dňa Dušan Suchý. Doteraz v sieti Svet zdravia pôsobil najprv ako dlhoročný riaditeľ rožňavskej nemocnice, následne ako manažér medicínskeho úseku siete. Vo funkcii na pozícii riaditeľa nemocnice nahrádza Richarda Hrubého.
„Richardovi Hrubému patrí za pôsobenie vo vedení rimavskosobotskej nemocnice jedno veľké poďakovanie. Nielen, že nemocnica pod jeho vedením značne napredovala, ale taktiež vytváral pre svojich kolegov príjemné pracovné prostredie. Napriek jeho obrovským odborným skúsenostiam a nezaplatiteľným vedomostiam zostal ľudským a empatickým človekom a aj vďaka tomu bol vysoko rešpektovaný tak svojimi zamestnancami, ako aj širokým okolím. Rovnako ma teší, že jeho pozíciu bude zastávať Dušan Suchý, ktorý má tiež bohaté skúsenosti z vedenia rožňavskej nemocnice, ako aj z našej siete. Som presvedčený, že svojou skúsenosťou a profesionalitou bude pokračovať v úspešnom napredovaní nemocnice,“ uviedol Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová![Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT](/media/k2/items/cache/99d19a9887640bdf99a8b086da30d719_XS.jpg)
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
![Oslobodenie Rožňavy oslávili aj jej obyvatelia](/media/k2/items/cache/3a02463c81934526982fb192af49b7b9_XS.jpg)
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v histórii mesta Rožňava určite patrí aj 23. január 1945. Práve tento deň bol dňom oslobodenia, preto je na mieste si túto historickú udalosť pripomenúť pietnym aktom. 23. januára na Námestí baníkov sme si pripomenuli 78. výročie udalosti, ktorá obrátila dni neistoty, bolestí a strachu na dni uvoľnenia, radosti a slobody.
Primátor mesta Rožňava Michal Domik v príhovore okrem iného vyjadril aj úprimné a hlboké poďakovanie nielen padlým vojakom za oslobodenie nášho mesta, ale aj všetkým prítomným, ktorí si vážia slobodu, mier a šťastie.
Základná škola Zlatá ulica je príkladom toho, že sa usiluje o to, aby sa ich žiaci oboznamovali s utrpením vo vojne, aby si uvedomovali akú cenu má sloboda. Tohto roku bola prítomná trieda zo ZŠ s VJM
001 Samuel Ormis – 200. výročie narodenia
1. júl – Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca – 18.10.1875 Revúca) – pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel. -MM-
002 Ján Feješ – 260. výročie narodenia
2. júl – Ján Feješ (2.7.1764 Toporec – 16.3.1826 Nižný Skálnik) – právnik, filozof, publicista.
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave, právo na univerzite vo Viedni a Göttingene. V roku 1795 bol podnotárom Gemerskej stolice, od 1796 cirkevný inšpektor v Nižnom Skálniku, potom viceinšpektor Malohontského seniorátu. V roku 1808 s M. Holkom založil v Nižnom Skálniku verejnú knižnicu, pri ktorej vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorej bol vedúcim činiteľom a hlavným mecénom jej zborníka Solennia. Publikoval práce z jazykovedy, filozofie, literatúry, knihovníctva a i. V štúdii o problematike recenzií nastolil ako jeden z prvých otázky funkcie literárnej kritiky. Zaujímal sa o spoločenskú problematiku, snažil sa zlepšiť sociálne postavenie ľudu organizovanou výchovou a osvetou v oblasti zdravotníctva. -MM-
003 Boris Farkaš - 70. výročie narodenia
4. júl – Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) – herec.
Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od r. 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. V divadle vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch, v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách, tiež ako glosátor. Je aj rozhlasový a dabingový herec (Adrián Monk, por. Dempsey, Dustin Hoffman a i.). Je nielen uznávaný herec, ale aj výtvarník, venuje sa kreslenému humoru, vytvoril karikatúry mnohých svojich kolegov. Ilustroval prvú knihu svojej dcéry herečky Kristíny s názvom "Som mama". Okrem kreslenia rád píše poéziu a poviedky a fotografuje. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov z prostredia jeho domovského divadla. Je laureátom Zvláštnej ceny RTVS udeľovanej osobnosti, ktorá svojím celoživotným dielom výrazne ovplyvnila rozhlasovú dramatickú tvorbu pre deti. -MM-
004 Juraj Daniel-Szabó – 105. výročie narodenia
4. júl – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. Je nositeľom viacerých významných ocenení. -MM-
005 Peter Sever – 100. výročie narodenia
11. júl – Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota – 22.7.2004 Bratislava) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista.
Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov pre dospelých, ale aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež autobiografickú knihu spomienok s názvom Šťastie novinára. -MM-
006 Jozef Kvetoslav Holub – 125. výročie úmrtia
12. júl – Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave a medicínu v Prahe, ale štúdium neukončil. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii a botanike, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín a hmyzu. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. -MM-
007 Viliam Chorváth – 50. výročie úmrtia
15. júl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár, chirurg, univerzitný profesor.
V roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
008 Michal Miloslav Bakulíny – 205. výročie narodenia
16. júl – Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok – 18.1.1892 Kameňany) – národnokultúrny pracovník, úradník.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. S J. Franciscim a Š. M. Daxnerom bol za túto činnosť odsúdený na smrť, potom bol oslobodený. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. Pamätné dosky má v Plešivci, Hrnčiarskej Vsi, Kokave nad Rimavicou, v r. 2006 mu bola v Rimavskej Sobote odhalená bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka. -MM-
009 Štefan Kollarčík – 155. výročie úmrtia
18. júl – Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, podobne i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom vyznamenania cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. -MM-
010 Štefan Gyöngyösi – 320. výročie úmrtia
22. júl – Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko – 22.7.1704 Rožňava) – básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o. i. u Jána Amosa Komenského.
Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrášiovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan. -MM-
011 Vypuknutie prvej svetovej vojny – 110. výročie
28. júl – Prvá svetová vojna – globálny vojnový konflikt, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy a priamo, či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov (nemeckej monarchie, rakúsko-uhorskej monarchie, ruskej monarchie, balkánskych monarchií). Ako zámienka na vypuknutie vojny poslúžil atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky v Sarajeve. Následne 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými do dvoch obranných spojeneckých paktov – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko). Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Viac než 4 roky bojov si vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Podpísaním prímeria v Compiègne pri Paríži 11. 11. 1918 sa vojna skončila. Definitívnou bodkou za prvou svetovou vojnou bola séria uzatvorených zmlúv Parížskej mierovej konferencie – 28. 6. 1919 Versailleská mierová zmluva s Nemeckom, 10. 9. 1919 Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, 27. 11. 1919 Neuillská mierová zmluva s Bulharskom, 4. 6. 1920 Trianonská mierová zmluva s Maďarskom a napokon 10. 8. 1920 Sèvreská mierová zmluva s Tureckom. -MM-
012 Samo Bohdan Hroboň – 130. výročie úmrtia
30. júl – Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.
V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva. Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi. -MM-