
Gemer (2346)
Podradené kategórie
Štítnickí matičiari na výlete do Mlyna Kováčová pri Rožňave
Napísal(a) L. Vranová
V piatok 11. augusta 2023 MO MS Štítnik zorganizoval výlet do Mlyna Kováčová pri Rožňave. Zúčastnili sa ho matičiari a obyvatelia zo Štítnika, Honiec a Rožňavy. Počasie nám prialo a dobrý pocit a nálada boli sprievodným prvkom počas celej akcie. Cestou do Kováčovej sme obdivovali krásy okolitých vrchov a dediniek učupených pod nimi, ktoré akoby ani nepočuli o zhone veľkomiest a len pokojne driemali v rose. Niektorí z nás sa sem vybrali úplne po prvýkrát.

V meste Revúca pribudla v týchto dňoch nová atrakcia pre návštevníkov regiónu i domácich obyvateľov. Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER v spolupráci so skúseným autorským tímom vytvorila interaktívnu hru “Hviezdojed – cesta za čarodejníkom”. Nová mestská hra ponúka rodinám s deťmi zábavu a dobrodružstvo, ktoré ich prenesie do kúzelného sveta rozprávok. Autori sa inšpirovali známymi osobnosťami, ako je Pavol Dobšinský a Gustáv Reuss.
Hra sa odohráva v rôznych lokalitách mesta Revúca, kde sa deti pomocou mobilného telefónu ponoria do príbehu o Hviezdojedovi. K úspešnému zdolaniu všetkých úloh, ktoré na návštevníkov čakajú postačí nabitý telefón s prístupom na internet.
Jánošíkov dukát 2023 – Medzinárodný festival slovenského folklóru v Čechách
Napísal(a) MG od
Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát 2023 sa uskutoční v Rožnově pod Radhoštěm už po dvadsiaty štvrtýkrát. Program je pripravený na dni 4. až 6. augusta 2023 a začína už v piatok od 16:00 na rožnovskom námestí. Festival sa koná v areáli Valašského múzea v prírode a každoročne sa ho zúčastní viac než 100 folklórnych súborov z Českej republiky, Slovenska a ďalších krajín.
Medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát nadväzuje na jánošíkovskú tradíciu, ktorá je spätá s ústrednou postavou legendárneho ľudového hrdinu, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského zbojníctva Juraja Jánošíka. Jánošíkovská tradícia si svoju životnosť udržala do dnešných čias v ľudových piesňach, tancoch, ale i v ľudovej próze, obrazoch, drevorezbe, výšivke či keramike.
Rimavsko-sobotská nemocnica pre mamičky pripravila piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
Napísal(a) B. Krejčíová
Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia rimavsko-sobotská nemocnica sa rozhodla pozvať mamičky, pokojne aj s detičkami a kočíkmi, na piknik v tráve s laktačnou poradkyňou.
Pripravená je pre nich diskusia o trendoch v dojčení, správnej životospráve, technikách správneho dojčenia či o bežných problémoch mamičiek pri dojčení.
To budú hlavné témy PIKNIKU V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU, ktorý sa uskutoční 3. augusta v altánku Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota o 09.30 hod. Mamičky sa budú môcť opýtať na všetko, čo ich o dojčení zaujíma, prípadne sa poradiť o nejakom svojom probléme. Okrem príjemného prostredia budú pre mamičky aj ich detičky pripravené občerstvenie a malé darčeky.

22. júla oslavujú na Slovensku všetky Magdalény a aj všetci Rakovničania, po našom Rekenci. Súvisí to s historickým kostolom sv. Márie Magdalény, ktorý sa stal v roku 1796 pútnickým miestom. V tomto termíne sa teda každoročne koná kresťanská púť, ktorá je zároveň spojená s oslavou – dňom obce Rakovnica, ktorej my Rekenci nepovieme inak ako Magdoléna. Ako Rekenšänka si Magdolénu pamätám už ako dieťa, neskôr ako tínedžerka, rodáčka a niekoľko rokov ju prežívam aj ako moderátorka. Hoci som už moderovala takéto oslavy v mnohých mestách, či obciach, prihovárať sa svojim rodákom vo svojej rodnej milovanej dedine má pre mňa úplne iný, veľmi osobný rozmer.
Tak ako po minulé roky, aj tohtoročná Magdoléna trvala dva dni. V sobotu 22.7. to bolo kultúrno-spoločenské podujatie a v nedeľu spomínaná púť so svätou omšou a popoludňajším futbalovým turnajom.
Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Napísal(a) G. Jakubecová
Mestské lesy, s. r. o. Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava a Mesto Jelšava už štvrtýkrát zorganizovali v sobotu 29. júla 2023 Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok v peknom rekreačnom prostredí neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Propagačné plagáty, ktoré organizátori vopred pripravili, sľubovali jeho účastníkom zaujímavý program. Takými boli napríklad putovanie za odmenami náučného chodníka, vystúpenie sokoliarov, tvorivé dielne a aktivity, minizoo a jazda na koni, lesná pedagogika a iné zábavné hry a súťaže.
Na tento aktívny deň dostali opäť pozvanie aj jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí počas popoludnia pripravili pumpovanie na horiaci hotel, jazdu na elektrických autíčkach, vyhliadku z „plošiny“. Záver mal patriť hasičskej pene, zaúradovalo však počasie. Stihli sme len raz pripraviť penu a prišla búrka. Škoda, že sme nevedeli dopriať deťom penu v plnej miere a nemohli sa do sýta vyšantiť, snáď nabudúce.
Štítnická dolina sa predstavila po prvýkrát v obrazoch súťažnej výtvarnej výstavy
Napísal(a) L. Vranová
V pondelok dňa 24. júla 2023 Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku v úzkej spolupráci s Obecným úradom Štítnik otvorili prvý ročník súťažnej výtvarnej výstavy s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Na otvorení sa riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatici Halkovej i starostovi obce Ladislavovi Belányimu, ďalším hosťom, súťažiacim a všetkým prítomným prihovorila predsedníčka MO MS Lenka Vranová. Potom odovzdala slovo Zlatici Halkovej, ktorá povzbudivým a milým slovom podporila snahu MO MS Štítnik vniesť umenie medzi ľudí a podporiť výtvarnú tvorbu v spojení s propagáciou Gemera, prostredníctvom zachytenej krásy Štítnika a celej doliny na obrazoch. Podčiarkla význam práce ľudí angažujúcich sa v Matici slovenskej a tiež výnimočnú ústretovosť starostu obce. Súťaže sa mohli zúčastniť umelci starší ako pätnásť rokov v profesijne neohraničenom priestore na pôde zasadacej sály Obecného úradu v Štítniku. Okrem Štítničanov sa zapojili aj súťažiaci z Rožňavy.
V Muránskej Zdychave mali Stretnutie pod vŕškom už štvrtýkrát
Napísal(a) J. Dorčáková
Minulú sobotu, po krásnom dni v Muránskej Zdychave, som sa na chvíľu, už v tichu, trochu zamyslela. Čím som staršia, častejšie utekám do pokoja. Niekedy potrebujeme aj ticho, aby sme si usporiadali myšlienky, začali si vážiť viac to, čo máme a netúžili len po tom, čo nám dopriate nebolo. Život je krehká mozaika a rozsype sa v sekunde. Zvláštne časy... Ale ako si pamätám, moje úžasné starké nikdy nenadávali, keď bolo treba zabrať viac, pripreli sa. Dokázali dať aj posledné, v láske. Stále verím, že sa toto z nášho sveta nevytratilo. Človek je ale tvor spoločenský, k životu patrí mať okolo seba rodinu, priateľov, známych, stretávať sa, zabávať sa... To mi dokázal aj včerajší skvelý deň 22. júla 2023, keď sa v réžii obce Muránska Zdychava konal 4. ročník folklórneho podujatia STRETNUTIE POD VŔŠKOM. Znovu sa ukázalo, že ľudia potrebujú k tomu, aby sa cítili ako v raji málo (a predsa tak veľa): dobrých ľudí s veľkým
Jelšava oslávila 150. VÝROČIE ZALOŽENIA Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 22. júla 2023 si Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Jelšava pripomenul 150. výročie svojho založenia.
Po roku 1872, keď panovník František Jozef I. zrušil cechy, starostlivosť o protipožiarne opatrenia prešla úplne na mesto. V tomto období vznikla myšlienka organizovania dobrovoľnej požiarnej ochrany. Myšlienka dobrovoľného spolku však zvíťazila a v roku 1873 bol založený dobrovoľný hasičský zbor "Jolsvai önkéntes tűzoltóegyesület" - Jelšavský ohňo hasičský spolok. V roku 1883, presnejšie ôsmeho októbra zbor dostal zborovú zástavu s nápisom "Bohu sláva – blížnemu pomoc".
Oslava vzácneho výročia začala zrazom pred tržnicou, kde sa zhromaždili dobrovoľní hasiči z okolia so zástavami a s technikou. Sprievod sa pohol za pochodovej hudby, ktorú hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava do rímsko-katolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla.
Zomrel plk. JUDr. Ján Klobušník, spoločensky aktívny občan z Vlachova
Napísal(a) Š. Bendík
Vo veku 77 rokov zomrel dňa 16. júla 2023 plk. JUDr. Ján Klobušník z Vlachova, aktívny občan v rôznych oblastiach kultúrnej činnosti na území obce, ale aj vo vyšších orgánoch spoločenského života mimo nej. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. júla o 15. hodine vo vlachovskom Dome smútku.
Už od detstva sa zaujímal o hudbu. Ako hráč na trúbku a saxofón bol jedným zo zakladateľov hudobnej skupiny Mladosť v obci Vlachovo, neskôr bol členom hudobnej skupiny Fortuna.
Účinkoval aj v ochotníckom divadle vo Vlachove, kde vystúpil vo viacerých divadelných hrách.
Hneď po nástupe na vojenskú službu, ako príslušník pohraničnej stráže, založil hudobnú skupinu, s ktorou vystupoval na rôznych podujatiach v rámci vojenskej posádky. Po vojenčine krátko pracoval ako vodič nákladného vozidla v rožňavskom závode ČSAD, odkiaľ nastúpil do služieb železničnej polície v Košiciach.
Viac...

Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. Rožai
Pán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.

(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Od vrátenia pomníka Františky na pôvodné miesto v centre Rožňavy ubehlo 30 rokov
Napísal(a) S. Holečková
V strede historického štvorcového námestia v Rožňave bol 29. októbra 1905 odhalený secesný pomník Františky Andrássyovej, rod. Hablawetzovej, láskavej a dobročinnej ženy, milujúcej manželky grófa Dionýza Andrássyho. Pomník z bieleho mramoru s Františkinou bustou v životnej veľkosti dali postaviť z verejnej zbierky Rožňavčania ako prejav vďaky tejto výnimočnej žene, patrónke chudobných.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-