|
V sobotu 9. mája 2015 sa v Hnúšti stretlo 55 majiteľov osobných áut značky Škoda 1000 MB najmä zo Slovenska. V rámci svojho zrazu podnikli jazdu v okolí od Hrnčiarskej Vsi, cez Hrachovo, Klenovec až po Kokavu nad Rimavicou. Na námestí v Hnúšti si tohto kultového auta 60 rokov minulého storočia prišlo pozrieť niekoľko sto obdivovateľov. Podľa organizátorov tohto už piateho tohtoročného stretnutia medzi účastníkmi |
|
|
boli aj najstarší účastníci, manželský pár, ktorý tvorí 82-ročný pán a 81-ročná pani a sú pôvodnými majiteľmi jednej takejto škodovky. Majiteľa úplne prvej verzie Škody 1000 MB z roku 1964 Milan Kubala prezradil, že obnova jeho škodovky ho vyšla zhruba na 3000 eur. Všetko má však originálne, nič tu nie je pridané ani nahradené. Pri obnove takéhoto vozidla však môžu byť problémom hlavne náhradné diely, ktoré |
|
|
už v dnešnej dobe nie je ľahké zohnať. Veľa vecí na tieto autá však pasuje aj z novšej Škody 100. V súčasnosti sa tiež objavujú malé firmy, ktoré vyrábajú rôzne gumové súčiastky na tieto autá. S tými bol vždy problém, praskali a nedali sa kúpiť. Počas zastavenia sa týchto škodoviek bol medzi účastníkmi aj pán Martin Žigo z Revúcej, ktorý sa nám pochválil úlovkami so svojím fotoaparátom.
Jedným z mužstiev, ktoré napísali pekné riadky futbalovej histórie Gemera patril v nedávnej minulosti bezosporu mužstvo dospelých Slovmag Jelšava. V článkoch o futbale, ktorým sa venuje Štefan Tomášik padla voľba práve na tento klub. Vybral si sezónu, kedy mužstvo vypadlo z II. ligy. Čitateľ má možnosť si v článku pozrieť výsledky a zostavy mužstva, tabuľky a súpisky mužstva. Komentár: Po siedmich rokoch úspešného účinkovania v bývalých republikových súťažiach - 5 ročníkov v prvej slovenskej národnej futbalovej lige a dva ročníky v druhej slovenskej lige - prišli chmáry aj na jediné gemerské mužstvo v tom čase účinkujúce v týchto súťažiach. A pri štyroch vypadajúcich v sezóne 1994/1995 zostúpilo aj mužstvo Slovmagu Jelšava do súťaže východoslovenského regiónu. Málokedy sa stáva, že celok si po jednom roku vybojuje návrat do druhej slovenskej ligy. Podarilo sa to futbalistom Jelšavy a po 364 dňoch strávených vo východnej skupine tretej ligy oslavovali. Od úvodného kola sa usadili na prvom mieste tabuľky, z tohto trónu ich nikto nezosadil počas celej súťaže, získali celkom 73 bodov a v tabuľke pravdy získali úctyhodných +30 bodov, čo je určite rekord v Slovenskej republike. Už tri kolá
Výsledky zápasov IV. ligy JUH (dospelí) - 15. kolo hrané v sobotu 30.10.2010: Sobrance – Turňa 2:1, Rožňava – Hrabušice 0:1, Štítnik – V. Revištia 1:0, Rudňany – Kr. Chlmec 3:1. V. Liga JZ (dospelí) 13. kolo: Gem. Hôrka – Ťahanovce 2:1. V. liga dorast skupina JZ: Kechnec – Helcmanovce 6:1, V. Folkmar – Rudňany 4:1, Jaklovce – Drnava 4:1. Z piatich predohrávaných futbalových zápasov 4. a 5. ligy kategórie dospelých, ktoré sa hrali v sobotu, si dosiahnutým výsledkom najlepšie počínali futbalisti z Gemerskej Hôrky a Štítnika, ktorí dobre využili domácu pôdu a porazili svojich súperov. Rožňavčania si
Gemerská Poloma – Gemerská Hôrka 1:2 (0:0). Gól G. Polomy: Miloš Gallo. Zostava Gemerskej Polomy: Š. Tomášik – M. Kováč, Ľ. Hatvaník, D. Grác, M. Chochol – J. Benedik, Mil. Gallo, P. Gere, M. Fecko – A. Krága, B. Milko. Striedal M. Seman. Zápas rozhodoval Július Gyenes. V rámci letnej prípravy na nový futbalový ročník 2013/2014 Gemerská Poloma odohrala dňa 28. 7. 2013 na domácom ihrisku prípravný zápas s Gemerskou Hôrkou. Mužstvá nenastúpili v najsilnejších zostavách, keď domácim chýbali Mišina, Mar. Gallo, Marchevský, M. Ďuriček, Z. Greško, R. Greško, Šubovič, hosťom zase chýbali piati hráči. Zápas otvorila rozohrávka hostí. Prvý polčas bola hra mužstiev vyrovnaná. Čakalo sa na chybu súpera. V strede poľa boli o niečo kombinačne lepší hostia. Tí si, ale výraznú šancu na strelenie gólu nevypracovali. Kopali dva priame kopy, oba boli nepresné. Domáci mali šance po priamych kopoch. Strely Mil. Galla brankár hostí chytil. Z rohových kopov sa na oboch stranách útočníci nepresadili. Strela Benedika bola nepresná. Domáci brankár zasahoval trikrát, hosťujúci viackrát. Domáci stopéri viackrát odvrátili nakopnuté lopty hostí. Po faule na Fecka kopal priamy kop Chochol. Jeho strelu brankár hostí vyrazil. Hralo sa medzi oboma šestnástkami. Polčas tak skončil bez gólov.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa podujala zorganizovať stretnutie s rožňavským speleológom RNDr. Jaroslavom Stankovičom, účastníkom medzinárodnej jaskyniarskej výpravy "Venezuela 2009 - Expedícia Chimanta". V spoločenskej sále GKPD 1. decembra 2010 o 17.00 hod. účastníci stretnutia sa budú môcť oboznámiť prostredníctvom hosťa s vynikajúcimi výsledkami, ktoré dosiahla výprava 16.2. 2009. Vtedy práve skončila v poradí už 6. speleologicko-vedecká výprava slovenských, chorvátskych a venezuelských jaskyniarov a prírodovedcov na jednu zo
Druhý májový víkend nebol vyložene futbalový, pretože bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. Keďže tieto dva športy sú u nás najrozšírenejšie a fanúšikmi najviac sledované, preto sobota i nedeľa bola ovplyvnená najmä začiatkami futbalových stretnutí kvôli prispôsobeniu sa fanúšikov. Mierne na to doplatili najmä fanúšikovia Rožňavy spolu s jeho hráčmi, čo sa prejavilo i deľbou bodov so súperom zo Sobraniec. Aj keď Sobrančania stoja v tabuľke vyššie než domáci, očakával sa zisk troch bodov od hráčov pri Slanej, najmä preto, že Rožňava sa pomerne slušne rozbehla a body donášala i zo súperových ihrísk stojacich v tabuľke nad nimi. Lenže súboj priniesol iba štedrosť z obidvoch súperiacich strán. Najprv sa za domácich vlastným gólom zapísal Figúr, ktorý prekvapil svojho brankára gólom do jeho siete. V druhom polčase zase hosťujúci Sabo skúsil ísť v šľapajách domáceho strelca a vlastným gólom upravil stav stretnutia na 1:1. Keďže Mészner z tábora domácich uvidel v 64. min. červenú a tí museli dohrávať desiati, výsledok je pre nich nakoniec ziskom. Nervozita sa prejavila aj v udeľovaní žltých kariet, v ktorých boli usilovnejší domáci.
IV. liga JUH - 12. kolo: Buzica - Rudňany 3:0 (0:0), G: Riapoš 2, Leško, D: 95, R: Palinský, ŽK: Riapoš, Rencsok, Kozák, Šima - Petruľa, Červeňák, Mikuš; Čaňa - V. Kapušany 1:0 (1:0), G: Juhás (11 m), D: 150, R: Basoš, ŽK: bez kariet; Strážske - Štítnik 0:0, D: 200, R: Pika, ŽK: Hirjak, J. Pavúk, Hujdič - Kakalejčík, Fecko, M. Leng 2, ČK: M. Leng (hostia); V. Folkmar - Krompachy 4:1 (3:0), G: Kaľavský 2, Belej, Sovič - Karpinský, D: 250, R: Kohl, ŽK: Kočiš, Kozák, Sovič - M. Košč, Kuriško, Košč J.; V. Revištia - Sobrance 1:0 (0:0), G: Danko, D: 500, R: Bančanský, ŽK: Danko - Pavlina, Murgač, Mihajlovič, Viňanský; Medzev - Turňa 3:1 (1:1), G: Szalka, Balog, Gergeli (vl.) - Bálint, D: 250, R: Fabíny, ŽK: Balog, Baláž, Pačinda, Szalka, Knapík - Szabo; Hrabušice - Haniska 0:2 (0:1). G: Bek, Marcel Majoroš, ŽK: Priehoda - Marcel Majoroš, Miklos, D: 400, R: Béreš; Kr. Chlmec - Rožňava 2:1 (0:1), G: domáci nenahlásili výsledok, R: Holp.
Futbal horného Gemera po ukončení jesennej časti sa uložil na zimný spánok. V niektorých prípadoch sa ospalý zobudí možno až v marci 2012. Bude môcť celú zimu spokojne spávať, veď vhod mu prijde aj 29 februárový deň, lebo je tento rok priestupným. Či bude priestupným aj futbalový rok, to sa ešte uvidí, lebo na pohodlie si viacero našich mužstiev už zvyklo. Ani rekonštrukcia východoslovenských futbalových súťaží nič zvláštne našim mužstvám nepriniesla. Ani tabuľky, ktoré vám prinášame, nič potešiteľné neprezrádzajú a konfrontácia nášho futbalu s ostatnými regiónmi kraja je stále smutná, pretože hornogemerské mužstvá s nimi hrajú iba druhé husle. Snáď iba dorastenecký futbal, ktorý produkujú
Dedinská svadba v minulosti bola jedna z najväčších a najpozoruhodnejších udalostí, ktorá trvala aj niekoľko dní v každej dedine. Nielen preto, že sa na jej príprave i priebehu zúčastňovalo pomerne veľa ľudí, ktorí sa prejavovali rôznym spôsobom. Oproti dnešným má veľa odlišností. V minulosti ak niektorý z budúcich manželov mal niekoho finačne, alebo spoločensky vyššie postaveného človeka, už sa hovorilo, že to bude bohatá svadba. Tak sa na to pozeralo nielen očami dospelých, ale aj detí. Navyše, keď prišiel na takúto svadbu aj niekto, kto z rodiny žil v Amerike, očakávalo sa, že sa to prejaví i na nevestinom, alebo ženíchovom oblečení, prípadne na svadobnom dare, ktorý pre mladomanželov priniesli. Z jednej takejto svadby v minulosti sa zachovalo niekoľko fotografií z Rožňavského Bystrého a aj keď vtedajší ženích i nevesta dnes už nežijú, fotografie zostali v opatrovaní ich nasledovníkov.
Mestské divadlo Actores v Rožňave bude miestom 7. ročníka obľúbeného Mosta úsmevov – festivalu dramatickej tvorivosti klientov domovov sociálnych služieb Košického samosprávneho kraja. Dňa 26. mája 2010 po slávnostnom otvorení festivalu o 9.00 hod. sa na scéne divadla postupne dopoludnia predstavia: DS Amalia Rožňava s hrou O dvoch bratoch, DFS Kráľovčan z Kráľoviec s hrou Vymenená princezná, DS Pramienok z Prakoviec – Matilda Huta s hrou O perníkovej chalúpke, DS Lienka zo Strážskeho s hrou Soľ nad zlato a DS Korytnačky z Michaloviec
Prvé tohtoročné referendum, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo 7. februára 2015 vo všetkých obciach, vyhlásil prezident Slovenskej republiky na základe petície občanov, prijatej 27. augusta 2014, rozhodnutím č. 320/2014Z. z. Obsahovalo tri otázky, na ktoré mali jeho účastníci vyjadriť svoj názor - súhlasom alebo nesúhlasom. Dnes už vieme, že prinieslo isté ponaučenie pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili, alebo aj odignorovali. Všetky naše médiá boli od začiatku roka nielen bohaté na rôzne informácie okolo neho, ale v ostatnom čase doslova nimi prekypujúce a občas i drásajúce. Referendum malo rôzne pohľady a prinieslo i rozdielne výsledky aj v regióne Gemera. Nebudem hodnotiť jeho úroveň a prínos pre všetkých, ktorých sa týkalo. Jedno však môžem napísať, že bolo neplatné a teda ani spoločnosti neprinieslo nič. Žiadnu záväznosť či odporúčanie pre orgány nášho štátu. Iba ďalšie vyhodenie miliónov eur do vzduchu, namiesto toho, aby sa využili na prospešnejšie akcie. A to od začiatku bolo zrejmé, že referendum nebolo ani pripravené ani potrebné. Jeho organizátori sa iba častejšie dostávali do povedomia médií, ktoré mali na nich rôzne metre náročnosti. V demokracii je však
Z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa dozvedám, že toto kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravilo na 3. decembra 2010 o 16.00 hod. vernisáž výstavy pod názvom Farebné pocity. Riaditeľka GKPD pani Iveta Kyselová mi k tejto výstave doplnila, že ide o prvú výstavu študentky Veroniky Chocholovej, ktorá maľuje na textil: tričká, blúzky, šaty, kabelky a pod. Jej tvorba zaznamenáva úspech najmä s ornamentálnou a prírodnou tematikou. Motívy sú jedinečné, neopakuje ich a nemaľuje podľa predlohy, ale zo svojho vnútra, podľa nálady, pocitov. Výstava bude pozostávať z jej najnovšej tvorby módneho textilu. Je zaujímavá pre mužov aj ženy bez
 Medzi známych výtvarníkov na Gemeri, ktorí sa pričiňujú svojou tvorbou aj o vzhľad známok a príležitostných pečiatok používaných na poštách pri určitej príležitosti, patrí dlhé roky aj Dr. Štefan Burčo z Rožňavy. V nedávnom článku sme na našej stránke priblížili aspoň časť aj jeho zásluh pri propagovaní nášho regiónu takouto výtvarnou formou. Keďže Slovenská pošta 2. januára 2015 vydala známku v nominálnej hodnote 1.15 € z emisného plánu Kultúrne dedičstvo Slovenska: Krásnohorské Podhradie - Mauzóleum Andrášiovcov a pripravuje sa slávnostné uvedenie známky do obehu, pán Burčo sa pripravil i na túto udalosť. Kultúrny dom v Krásnohorskom Podhradí bude 16. januára 2015 o 14.00 hodine miestom i svedkom uvedenia prvej poštovej známky tohto roka.Výtvarne navrhol príležitostnú pečiatku pripravenú k dátumu inaugurácie známky, ktorá zobrazuje jazvečíka z červeného mramoru "UnserTaschrl" (1890-1910) s nápisom TREUE UM TREUE (vernosť za vernosť) nachádzajúceho sa v areály mauzólea Andrášiovcov v Krásnohorskom Podhradí. Údajným
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-
| |