Občianske združenie Sirkovanci v gemerskej obci Sirk zorganizovalo pre milovníkov prírody dňa 8.6.2019 zájazd na Zbojskú v okrese Brezno. Prvá zastávka bola v obci Muráň, kde sme sa posilnili „Muráňskymi buchtami“. Cieľom zájazdu bol Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca. Celú trasu chodníka, vrátane Tiesňavy Čertovej doliny, sme zvládli bez ujmy na zdraví.
Niektorí z nás sa síce „osviežili“ v Čertovom potoku, ktorého skalnatým korytom chodník vedie, ale ani to nám nepokazilo náladu z príjemne prežitého dňa. Po túre nám dobre padli miestne špeciality na Zbojníckom dvore (Salaši Zbojská).
Prijmite pozvanie do knižnice na stretnutie a autogramiádu s Antóniou Mačingovou
Napísal(a) Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť na pondelok 17.6.2019 o 17:00 hod. podujatie s Antóniou Mačingovou pod názvom Mama, strážkyňa zdravia rodiny. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Celkovej zmene stravovacích návykov sa Antónia Mačingová venuje viac ako 20 rokov. Vďaka úprave vlastného jedálnička a zmenou istých myšlienkových vzorcov prekonala závažnú chorobu a vyhla sa celoživotnému užívaniu liekov.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo minulý štvrtok poobede (6.6.2019) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ďalšiu unikátnu výstavu Obrazy a plastiky. Autorom je bývalý stomatológ, dnes už 81 ročný Juraj Halyák, ktorý v roku 2012 v Galérii už vystavoval.
Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, spolu s Evou Lázárovou, kurátorkou výstavy a samotným autorom, ktorý prítomným vyrozprával svoj mimoriadne inšpiratívny umelecký príbeh. Kultúrny zážitok z vernisáže umocnilo aj hudobné vystúpenie učiteľov z rožňavskej ZUŠ, Dušana Zatrocha, Marietty Roxerovej a Petra Henríczyho.
Prednáška o Ľudovítovi Feldovi, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Východoslovenskou galériou otvorilo výstavu s názvom ĽUDOVÍT FELD. Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku. Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.
Predstavujeme najlepšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci máj 2019
Napísal(a) MG -od-
Naši návštevníci pozorne sledujú ponúknuté príspevky, ktoré obohacujú spravodajstvo z Gemera na internetovej sieti. Všímame si preto našich prispievateľov, aby sme podľa toho, koľko návštevníkov si prečíta zaujímavý príspevok z regiónu, približne ocenili jeho kvalitu i pohotovosť. Aj v sledovanom mesiaci máj nám náš program vyhodnotil, ktorý titul prilákal najviac návštevníkov. Bol som milo prekvapený, že najviac kliknutí mal, hoci bol so smutným obsahom, redakčný článok s titulkom: Zomrel Ján Valentík, výrazná herecká postava Gemera. Aj podľa toho vidieť, akú hlbokú stopu medzi kultúrnou obcou Gemera zanechal tento herec, rodák z Tisovca, keď si túto informáciu stihlo prečítať tohto roku rekordný počet čitateľov. Vzdávame Jankovi česť aj týmto spôsobom.
Výstava fotografií Jarky Vyhnalovej v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) M. Saganová
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa v stredu 5. júna 2019 konala vernisáž fotografií Jarky Vyhnalovej. Celé podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére a fotografie pohladili nejedno oko a dušu. Prítomní si z množstva vystavených exponátov mohli vybrať svoju srdcovku a nasávať energiu ktorá z nich sálala.
Tí ktorí ste sa nemohli zúčastniť tejto vernisáže, môžete tak urobiť do 28. júna, dovtedy bude výstava prebiehať.
Výstava 25 rokov Maduaru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava 25 rokov Maduaru, ktorá bola otvorená 18. mája 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu, je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine pri príležitosti 25. výročia vydania jej prvého albumu I Feel Good (1994).
Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Slávnosť konfirmácie v Evanjelickom a. v. kostole v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Posledná májová nedeľa – 26. 5. 2019 a 3. nedeľa po Veľkej noci sa niesla v našom cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňavské Bystré v slávnostnom duchu. Konali sa slávnostné služby Božie pri príležitosti konfirmácie mladých chlapcov. Za zvuku kostolných zvonov a v sprievode duchovných vchádzali konfirmandi do chrámu Božieho. Zborová dozorkyňa Marta Lajčáková na úvod privítala všetkých prítomných – rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a všetkých hostí a predstavila konfirmandov, ktorí po prvýkrát ako dospelí členovia cirkvi pristúpia k Večeri Pánovej. Sú to: Radoslav Gajdoš, Róbert Gajdoš a Dávid Šoltés.
Gemerčania cestovali v čase - RETROvýstava je otvorená
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre svojich návštevníkov výnimočnú výstavu s názvom RETROvýstava, ktorej vernisáž sa uskutočnila dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Vernisáž, ktorú otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič s jej kurátorom Pavlom Horváthom, sa tešila obrovskému záujmu verejnosti, o čom svedčí takmer stovka zúčastnených. Samotná výstava prístupným a neformálnym spôsobom oslovuje návštevníka a prezentuje mu vybavenie a zariadenie bežnej domácnosti v období socializmu,
Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre mladšie i staršie deti základných škôl besedy so slovenským spisovateľom Romanom Bratom, ktoré sa budú konať v stredu 5. júna 2019 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Meno Roman Brat v literárnych kruhoch na Slovensku už dávno nie je neznámy pojem. Ako syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka. K intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva Roman Brat.
Viac...
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Predmet mesiaca jún 2019: Pamätná medaila Maďarskej republiky rád 1919 - 1969
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Počas tohtoročnej júnovej prehliadky stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžete vidieť pamätnú medailu Maďarskej republiky rád (1919 - 1969). Pamätná medaila bude vystavená do 30. júna 2019 v rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca, ktorá dotvára bohatosť zbierkových fondov múzea.
Po ukončení prvej svetovej vojny, na jar 1919 po vyhlásení Maďarskej republiky rád existovala určitá nádej na zachovanie celistvosti historickej Gemersko-malohontskej župy a tým vysporiadanie problematiky jej územného rozčlenenia medzi Československom a Maďarskom.
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Vodiči hasičskej techniky absolvovali v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na základe požiadaviek z Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z okresov Rožňava a Revúca, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Michal Terrai v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Herákovej z Košíc, zorganizoval dňa 28. 5. 2019 v zasadačke OR HaZZ v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami. Vyšetrenie vykonali PhDr. Miroslava Heráková a Mgr. Zuzana Krafčíková. Tohoto vyšetrenia sa zúčastnilo spolu 16 vodičov – dobrovoľných hasičov z obcí Betliar (RV) 1, Gemerská Hôrka (RV) 2, Gemerská Poloma (RV) 1, Hrhov (RV) 2, Jablonov nad Turňou (RV) 1, Jelšava (RA) 1, Lubeník (RA) 1, Nižná Slaná (RV) 2, Rakovnica (RV) 1, Rejdová (RV) 2 a Rudná (RV) 1.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.