Spevom : Kto za pravdu horí, začala sa druhá časť slávnosti, kde predseda spolku br. Gejza Takáč mal slávnostnú reč. Po nej nasledoval pozdrav I. odbočky PPS v Betliari zastúpenej predsedom br. Mikulášom Fodorom a prejav zakladateľa spolku Juliusa Kossutha, ktorý veľmi dojímavými slovami spomínal na ťažké začiatky zakladania tohto dobročinného spolku. Br. Ján Pémer z Rožňavy predniesol ešte vlastnú báseň o PPS, ktorou prítomných pobavil a obveselil. Nasledovala stručná správa o činnosti spolku, z ktorej sa dozvedáme, že skvelú myšlienku založenia Pohrebného podporného združenia na Slovensku realizovala dvojica bratov Kossuth – Macko. Ich cieľom bolo vytvoriť spolok ideálny, ktorý by bol založený nie na materiálnom podklade, ale predovšetkým na vzájomnej pomoci a na láske k blížnym. Tam bol aj pôvod menovania sa brat – sestra.
Prípravné práce sa konali v roku 1927, kedy br. Kossuth spísal všetkých záujemcov o nový spolok. 22. apríla 1928 na druhej schôdzi PPS predseda vyhlásil, že 40 dní potrebných na schválenie stanov uplynulo a preto spolok vstúpil do života – začal pracovať. Samotné stanovy boli schválené až koncom decembra 1929. Ešte pred schválením stanov utvorili sa odbočky vo Veľkej a Malej Polome. Po schválení potom v Nižnej Slanej, Vlachove, Pači, Ochtinej a Rožňavskom Bystrom. Spolok mal v tom čase 580 členov, z toho 259 betliarskych. Prvé riadne valné zhromaždenie PPS bolo 22. februára 1931 v Betliari, kde boli zvolení nasledovní funkcionári: predseda br. Ján Macko, podpredseda Ján Leng z Ochtinej, účtovník br. Július Kossuth, pokladník br. Štefan Rybár, zapisovateľ br. Gejza Kurcina.
Slávnosť bola zakončená recitáciou básne Majme sa radi od Petra Bellu Horala, zaspievaním piesne Prosba a štátnou hymnou. Zo slávnosti boli odoslané pozdravné telegramy čelným predstaviteľom republiky.
Poznámka MG: Uvádzame v pôvodnom znení, v akom bol článok pod názvom Jubileum Pohrebného podporného sdruženia v Betliari uverejnený v časopise Šafárikov kraj, roč. 7, č. 20, 14.5.1938, s. 3, 4.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Šafárikov kraj, 1938
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-