ktorí sa tu práve chystajú na spomínaný slávnostný večierok. Ba ukážu nám aj krásne vnútorné priestory kaštieľa a nielen mnohé z jeho päťdesiatich obytných miestností, ale aj jeho vzácnosti. Za zvukov orchestra mladých muzikantov (zo ZUŠ Rožňava) sme vstúpili. Pretože nás bolo veľmi veľa, tak si nás mladé grófky rozdelili, nás sprevádzala šarmantná Etelka. V každej miestnosti či hosťovskej izbe nás čakalo nejaké prekvapenie. Hudobníci na rôznych nástrojoch vyhrávali príjemné melódie, tí „menej zdatní“ mali pri sebe aj učiteľa, ktorý ich upozorňoval na „falošné tóny“, vyučoval sa spev, nechýbala ani mladá dáma s lutnou. Šľachtičné popíjali vzácny cejlonský čaj, ktorý gróf Emanuel priniesol zo svojich ciest, ďalšie vyšívali dečky pre rožňavskú katedrálu - to sme sa dozvedeli z ich rozhovoru s Etelkou, ktorá zároveň v poľovníckej jedálni aj prísne vyspovedala služobné, pripravujúce slávnostný stôl s ručne maľovanými taniermi s portrétmi a prírodnými výjavmi z poľovačiek. Nás v priebehu spevádzania nezabudla upozorniť na vzácne obrazy, nábytok, bytové doplnky, umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí a na ďalšie úžitkové i dekoračné predmety pôvodných majiteľov kaštieľa, či ďalšie zaujímavosti izieb a salónov, ktorými sme prechádzali. Pod slávnym obrazom korunovácie Sisi za uhorskú káľovnú členom andrášiovského rodu grófom Júliusom Andrášim zalistovala aj v jednom historickom časopise a prečítala nám podrobný popis atmosféry tejto významnej udalosti. Keď sme sa blížili k jednej zo spální, Etelka nás poprosila, aby sme tíško prechádzali, lebo mladá grófka práve uspáva svoje dieťatko, podobne aby sme nevyrušili ďalšiu dámu, ktorá sa práve prezlieka (prítomní páni zaľutovali, že bola za paravánom, ktorý ich očiam prepúšťal len siluetu vábivej postavy), zatiaľ čo ich manželia v herni vášnivo kartovali. Že v kaštieli bývalo veselo, nás presvedčil aj turecký paša, ktorý za zvukov bubienka pohodlne usadený sledoval ladné pohyby krásnej orientálnej tanečnice. Cez ďalšie miestnosti sme sa už blížili k pýche kaštieľa - ku knižnici, v ktorej je viac než 15 tisíc zväzkov, prevažne vedeckej literatúry zo 16. až 20. storočia. Niektoré z nich sú určite učebnice, lebo za nízkym stolíkom, akoby školskou lavicou, sa pod prísnym dohľadom učiteľky trápila s latinčinou mladučná slečna. Keďže sa žiadny spoločenský večierok nezaobíde bez pohostenia a slávnostnej torty, Etelka nás zaviedla aj do kuchyne, kde sa pripravovali sladké dobroty. A tam nám pripadla aj úloha - rozsúdiť spor kuchára a kuchtíčky, či krém do torty je dostatočne sladký. Ochutnali sme a museli sme uznať, že bol výborný, pochválili sme ho, spokojní boli obaja. Cestou za ďalšími zaujímavosťami sme stretli v prízemí aj kočiša, ktorému naša sprievodkyňa nezabudla pripomenúť, že už je čas zapriahať a priviezť ďalších hostí. Že Andrášiovci radi cestovali a nezabudli si domov priniesť okrem rôznych umeleckých predmetov aj suveníry zo zhraničných ciest a poľovačiek, svedčia aj v umelo vytvorenej jaskyni (odborne nazývanej grotta) poľovnícke trofeje, egyptská múmia, či výstroj japonského samuraja. Medzi poľovníckymi trofejami sme videli aj krokodíla, hlavu obrovského slona, byvola, nosorožca, bojový štít z kože hrocha, či mláďa medveďa (to všetko sme, mimochodom, videli na našej návšteve ako prvé). Grófka Etelka nás cez ďalšie priestory kaštieľa ešte odprevadila na prvé poschodie do galérie predkov, kde sú vystavené portréty členov andrášiovského rodu, kam sme sa dostali cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Tu sa s nami rozlúčila, popriala nám krásny zbytok večera, veľa ďalších umeleckých zážitkov a s milým úsmevom a zamávaním sa pobrala do svojich komnát. Rozprávka sa skončila... Ako vždy s dobrým koncom a navyše aj pravdivým. Pretože to všetko a ešte mnoho nevypovedaného kaštieľ v Betliari ponúka (i keď asi do budúcoročného AAE nie v takejto romantickej podobe) každému návštevníkovi tejto našej unikátnej historickej a umeleckej pamiatky. 

Ako ukončiť rozprávkové zážitky? Isteže poďakovaním pracovníkom Múzea Betliar a aj členom občianskeho združenia Vesna so sídlom v Gemerskej Polome, ktorí v roli šľachticov a historických hudobníkov navodili touto kúzelnou prehliadkou skvelú atmosféru pred nastávajúcim záverečným koncertom výnimočnej hudobnej prehliadky Ars Antiqua in Via Gothica.
Marta Mikitová
Fotografie: Stanislav Kejík a Štefan Majerčák