Klub historických a koľajových vozidiel pri Rušňovom depe v Haniske pri Košiciach Vás pozýva na prvú tohtoročnú jazdu historickým vlakom, Vám už dobre známym osobným motorovým vozňom M.131.1125. Samozrejme, že naša a Vaša Magda potiahne aj prívesný vagón, čo v praxi znamená, že prvá stovka z Vás, ktorí si včas zabezpečíte lístok prostredníctvom e-mailu: BETLIAR
Cieľom cesty je tentoraz obec Betliar so vzácnymi pamiatkami, parkom a kaštieľom. Na skromnej staničke nás privíta miestna samospráva, ktorá pre výletníkov pripravila zaujímavý program. Po ňom sa cestujúci, ktorí budú mať záujem za mimoriadne výhodné vstupné – partnerom podujatia je opäť Slovenské národné múzeum – prehliadnuť si expozíciu kaštieľa. Po prehliadke bude k dispozícii multifunkčné ihrisko, ktoré nám až do odchodu požičia obec Betliar. Je vhodné preto si doniesť loptu, alebo iné športové náčinie. Kto má rád prechádzky romantickým parkom, nech sa vydá do jeho zákutí. V obci je reštaurácia, obedy sme nerezervovali. Zo staničky do kaštieľa je doslova pár sto metrov, teda výlet je nenáročný.
UPOZORNENIE: Spoliehame sa na vašu serióznosť a veríme, že ak sa na jazdu zaregistrujete, že na ňu prídete - hoc aj v prípade nepriaznivého počasia. Cestovné zatiaľ dopredu nevyberáme, ako v niektorých iných kluboch, preto dúfame, že ak si miesto zarezervujete, že aj skutočne prídete, resp. nám zmenu dostatočne všas oznámite. V opačnom prípade by ste o miesto ukrátili iných záujemcov, ktorí by veľmi radi cestovali!!! Ďakujeme za pochopenie.
KYVADLOVÁ JAZDA
Aj tentoraz sme pripravili pre miestnych obyvateľov príležitosť povoziť sa lokálkou po ich trati, tak, ako to mali možnosť urobiť naposledy pred 7 rokmi. Po úvodnom programe na stanici preto vypravíme vlak z Betliara do Gemerskej Polomy, Henckoviec a Nižnej Slanej. Tam po obehu rušňa vyrazíme do Rožňavy, kde opäť obehneme a vydáme sa naspäť. Vysadíme cestujúcich až do Nižnej Slanej a vrátime sa do Betliara, kde počkáme cestujúcich, ktorých sme priviezli. Aj im poskytneme možnosť spoznať horný úsek trate a pred odchodom vyrazíme do Nižnej Slanej ešte raz. Odtiaľ sa vrátime, no v Betliari už iba na krátko zastavíme, aby sme vzali tých, ktorí na jazdu do Nižnej Slanej nešli. O 16.00 hod vyrážame naspäť do Košíc, no na opozdilcov nečakáme ani minútu - grafikon nepustí!
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU
| Cesta tam | príchod | odchod |
|---|---|---|
| Košice | - | 08.00 |
| Rožňava | 09.20 | 09.35 |
| Betliar | 09.50 | - |
Kyvadlová jazda: Betliar – G. Poloma -Henckovce -N. Slaná -Rožňava – N. Slaná -Betliar
| Kyvadlová jazda | príchod | odchod |
|---|---|---|
| Betliar | - | 10.20 |
| Gem. Poloma | 10.25 | 10.29 |
| Henckovce | 10.32 | 10.34 |
| Niž. Slaná | 10.46 | 10.55 |
| Betliar | 11.15 | 11.16 |
| Rožňava mesto | 11.25 | 11.30 |
| Rožňava | 11.35 | 11.45 |
| Betliar | 12.00 | 12.02 |
| Gem. Poloma | 12.07 | 12.19 |
| Henckovce | 12.12 | 12.13 |
| Niž. Slaná | 12.26 | 12.35 |
| Betliar | 12.55 | - |
Cesta nazad Betliar - Košice
| Cesta naspäť | príchod | odchod |
|---|---|---|
| Betliar | - | 15.03 |
| Gem. Poloma | 15.08 | 15.10 |
| Niž. Slaná | 15.25 | 15.37 |
| Gem. Poloma | 15.52 | 15.53 |
| Betliar | 15.58 | 16.00 |
| Rožňava | 16.15 | 16.30 |
| Košice | 17.50 |
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-