Naše dve najznámejšie kultúrne pamiatky Kaštieľ Betliar a hrad Krásna Hôrka, ktoré na Gemeri máme, pútajú pozornosť nielen turistov, ale tiež naše informačné média. Radi zaznamenávame, že Slovenský rozhlas využil k tomu aj čas na vysielanie obedňajšieho Rádiožurnálu 1. júla 2014, v rámci ktorého priniesol krátky rozhovor. Keďže Múzeum Betliar, pod ktoré patrí aj hrad Krásna Hôrka, má od júna nové vedenie, rozhovor bol aktuálny. Po odchode riaditeľky Múzea v Betliari Evy Lazarovej poveril generálny riaditeľ SNM Viktor Jasan vedením inštitúcie Júliusa Barcziho a tak sa nielen poslucháči tohto média mohli dozvedieť o nových úlohách s týmto dvadsaťdeväťročným mladým historikom umenia. Rozhovor sme pozorne sledovali aj my a tak vám môžeme priniesť informáciu o ňom.
Na otázku redaktora: Aká je situácia v tomto zariadení, zastupujúci riaditeľ takto odpovedal:
"Tých problémov je tu veľa. Vyhorel hrad, park kosili dve zásadné kalamity za sebou.
Rozhovor pokračoval ďalšou otázkou: Čo bude nasledovať ďalej?
Pán Barczi pohotovo reagoval: "Nasleduje ďalej obrovské množstvo práce, takže pokračujeme v podstate v rekonštrukcii hradu aj v tej fyzickej, ale samozrejme aj v tej
ideovej príprave. Bohužiaľ za tie dva roky po požiari hradu Krásna Hôrka sa veľmi nezaoberali kolegovia v SNM tým, ako bude
hrad vyzerať po obnove. Na tomto sme už začali dosť intenzívne pracovať. Pevne verím, že do konca tohto roka budeme mať presne a jasne definované ako bude hrad po obnove vyzerať."
"Aký je aktuálny stav obnovy hradu?" pokračovala otázka.
"Aktuálny stav obnovy hradu je taký, že sa ukončila prvá etapa a to bola asanácia havarijného stavu a havarijné prestrešenie. Vybudovali sa korunné murivá a vybudoval sa rošt pre budúci krov na ploche všetkých objektov hradného komplexu. Táto etapa bola úspešne skolaudovaná. Ešte predtýmbolo stavenisko odovzdané novému zhotoviteľovi.
Že aj nás zaujímala nasledujúca otázka, o tom niet pochýb: "Kedy by mohol byť hrad opäť sprístupnený?"
"Chceli by sme, aby to bolo čo najskôr. Presný rok ani dátum v tejto chvíli ešte neviem, pretože ešte nie sú ukončené práve tie záležitosti o ktorých som hovoril a to je teda ucelená koncepcia, resp. už konečné naše záväzné stanovisko k tomu ako bude hrad vyzerať."
A na záver ešte jedna: "Čo sa chystá v Betliari, ktorý je prístupný?"
"Celkove SNM Múzeum Betliar stojí pred veľmi veľkými zmenami, jednak zmenami v koncepcii vnútornej štruktúry a rovnako aj v koncepcii tej samotnej idei o čom toto múzeum vlastne je. Je to jedno fantastické miesto, kde sa zachovali zbierky - ako jediné miesto na Slovensku kde sa šľachtické zbierky zachovali v neporušenom stave. Máme tu jeden vzácny zbierkový fond - park, ktorý verím, bude už čoskoro krásny a pre nás muzejníkov je tu veľká výzva, aby sme s ním naložili tak, aby sme sa za to nemuseli hanbiť v zahraničí."
Zaznamenal: Ondrej Doboš
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pripomíname si v decembri
2024
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-
