okolo 8 - 10 hektárov. "Teraz to už skôr vyzerá okolo tých 15 hektárov, ale otázne je, kde sa vlastne ten požiar nakoniec zastaví a podarí sa ho lokalizovať," dodal Zubriczký pre TASR. Ak by sa oheň dostal až do zvyšku smrečín v hrebeňových partiách, išlo by ho podľa neho už len veľmi ťažko uhasiť.
Oheň sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Rozšíril sa na ploche so zvyškami vyrúbaných stromov a vysadenými niekoľkoročnými stromčekmi. Ide pritom o južnú stranu, v uplynulých horúcich dňoch vyprahnutú od slnka. Na likvidáciu požiaru privolali desiatky profesionálnych hasičov z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľných hasičov z okolia. Z dôvodu náročnosti terénu bola nasadená aj letecká technika a špeciálne vycvičení hasiči z modulu leteckého hasenia. Prácu hasičov komplikuje vietor, ktorý požiar roznáša.
O tom, či v utorok v oblasti vzniku požiaru vykonávali nejaké práce lesníci, riaditeľ Zubriczký nemal informácie.
"Zatiaľ nevieme príčinu požiaru, bude sa to vyšetrovať," konštatoval. Dodal, že v danej oblasti je po hrebeňoch veľký pohyb turistov.
Požiar je v katastrálnom území obce Betliar. Zástupca starostu Betliara Ľubomír Zatroch, ktorý bol v noci osobne pri zásahu hasičov, odhadol vzdialenosť zasiahnutého územia od dediny na päť až šesť kilometrov. "K priamemu ohrozeniu obydlí nedošlo, ale ľudia mali veľké obavy," povedal dnes pre TASR. Ocenil pritom ochotu miestnych dobrovoľných hasičov vrátane tínedžerov, ktorí sa zapojili do likvidácie požiaru v ťažko prístupnom teréne.
(Zdroj: TASR.sk)
VIDEO
Priebežné informácie o požiari:
Najnovšie informácie z Prezídia Hasičského a záchrannéhého zboru zo dňa 8. augusta 2013 hovoria, že hasiči už tretí deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar na hornom Gemeri. Počas uplynulej noci sa oheň, ktorý zasiahol plochu približne 22 hektárov, podarilo dostať pod kontrolu a dnes ráno bol lokalizovaný. "Neprebieha plamenné horenie, požiar je v tlejúcej fáze. Hasiči predpokladajú, že ak sa nezmenia poveternostné podmienky, požiar sa podarí uhasiť v najbližšom čase," uviedla predpoludním hovorkyňa PHZZ Zuzana Farkasová.
Na mieste udalosti dopoludnia zasahovalo 44 profesionálnych hasičov, ktorí sa v pravidelných intervaloch pri hasebných prácach striedali. Na pomoc prišlo 11 hasičov zo Záchrannej brigády v Humennom a 15 príslušníkov z modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí západ z Bratislavy. "Na mieste je od včera od 18.00 h modul pozemného hasenia v lesnom teréne z Banskej Bystrice," dodala Farkasová.
Od skorého rána do 8.20 h zasahoval tiež vrtuľník Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR a vojenský vrtuľník. Na požiarisku pomáha aj 16 dobrovoľných hasičov zo Štítnika, Henckovce a Dobšinej. Na mieste je 16 kusov hasičskej techniky, doprava vody prebieha kyvadlovo cisternami z miestneho jazierka.
Hasiči bojujú s ohňom už vyše 40 hodín, v utorok okolo 22.00 h sa požiar podarilo lokalizovať, avšak v stredu ráno sa dôsledkom silného vetra požiar opäť rozhorel.
Betliar 9. augusta - Hasiči už štvrtý deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar. Na likvidácii ohňa sa podieľajú desiatky hasičov, ktorí opäť zasahovali po celú noc.
"Hasiči aj technika stále zasahujú, čaká sa nárazový vietor okolo 9.00 h,"uviedol dnes ráno operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave. Na mieste je zhruba 60 hasičov, okolo 8.00 h dôjde k prestriedaniu. Pri likvidácii požiaru dnes opäť pomáhajú aj lesníci. Pripravený je taktiež vrtuľník Ministerstva vnútra SR.
Ohňom zasiahnutá rozloha je podľa najnovšej informácie zhruba 27,5 hektára, horelo najmä kalamitné drevo a mladina. Keďže ide o požiar koreňového systému, úplná likvidácia ohnísk je v ťažkom teréne veľmi zložitá. Vietor môže oheň ľahko rozfúkať. Situácii by veľmi pomohol výdatný dážď.
V súvislosti s lesným požiarom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Rožňave začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Informovala o tom dnes košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Betliar 10. augusta – Zásah hasičov pri likvidácii rozsiahleho lesného požiaru pri obci Betliar v okrese Rožňava pokračuje už piaty deň. Ako TASR informoval operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Zoltán Árvay, momentálne zasahuje v lese takmer 50 hasičov a približne dvadsiatka lesníkov.
„Niektoré lokality sú už uhasené, ďalšie sa rozhárajú. Požiar sa šíri koreňovým systémom a fúka tam vietor. Pomohol by nám dážď,“ povedal Árvay. Dodal, že v súčasnosti velitelia zásahov vyhodnocujú situáciu a mali by rozhodnúť, či je nutné, aby na likvidácii požiaru bolo nasadených toľko ľudí a techniky.
BETLIAR 10.8.2013 - Hasičom sa po piatich dňoch podarilo definitívne zlikvidovať veľký požiar lesného porastu v lokalite Volovských vrchoch nad obcou Betliar. Požiar uhasili dnes popoludní o 14.00 hod. O desať minút nato začalo pršať. Požiar sa napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom z okolitých obcí. Aj v sobotu bolo v teréne desať cisterien a 60 ľudí. Pri likvidácii požiaru sa nik zranil. V súčasnosti odovzdávajú požiarovisko pod dohľad pracovníkom Lesov SR, ktorí budú hliadkovať a ďalej monitorovať situáciu. Hasiči tu ostanú ešte minimálne do večera, pretože potrebujú pobaliť techniku. Polícia vyšetruje požiar ako prečin všeobecného ohrozenia. Požiar lesných porastov na ploche vyše 27 hektárov spôsobil škodu najmenej za 76 500 eur.
{jcomments on}



























Spravodajské agentúry a iné slovenské médiá sú momentálne zahrnuté najnovšími informáciami z veľkého lesného požiaru, ktorý dramaticky dáva o sebe vedieť nad obcami Gemerská Poloma a Betliar na hornom Gemeri. Akoby nestačili vlaňajšie príhody v tomto regióne, ktoré takmer zničili neďaleký hrad Krásna Hôrka a hotel Kohút v Revúcej. Podľa médií oheň pod Volovcom sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Na likvidácii požiaru sa podieľajú profesionálni hasiči z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľní hasiči z okolia. Lesné územie nad obcou Betliar v okrese Rožňava, ktoré zasiahol v utorok popoludní požiar, patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR. Ide o oblasť Volovských vrchov roky zasiahnutú kalamitou kôrovca, kde postupne dochádzalo k výrubu stromov a výsadbe mladých stromčekov.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-