Dňa 27.12.2014 sa v Betliari konal otvorený šachový turnaj organizovaný Obecným úradom Betliar a Šachovým oddielom Tatran Betliar. Turnaj príhovorom otvoril starosta obce Ľubomír Zatroch, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania cien víťazom. Turnaj sa konal v kultúrnom dome v Betliari so začiatkom o 9:00. Hralo sa švajčiarskym systémom 2x15 min na 9 kôl, so štartovným 2,50 € v čom bolo započítané jedlo a občerstvenie. zo všetkých vystavených cien.
Po skončení riadneho šachového turnaja sa niektorí z hráčov prihlásili na Blitz turnaj s tempom 5 minút, celkovo 18 hráčov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl. Vyberalo sa štartovné 2 €, ktoré sa potom prerozdelilo víťazom turnaja.
Víťazom bleskového turnaja sa stal Tomáš Ligárt z Plešivca so ziskom 9 bodov z 9 možných. Na druhom mieste so ziskom bodov 6 a Buchholzom 50,5 sa umiestnil Milan Šafárik st. z Revúcej, na treťom mieste sa umiestnil Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy s rovnakým počtom bodov ako Šafárik, ale s nižším Buchholzom 50.
Podrobné výsledky turnaja nájdete v tabuľke nižšie.
Súťažilo sa v priateľskej povianočnej atmosfére, aj keď niektoré momenty dokázali v hráčoch vyvolať búrlivé rekcie. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa šťastných športových zážitkov do budúcnosti.
Vianočný otvorený šachový turnaj v Betliari 2014
Konečné poradie hráčov
Por. Meno Rtg Body BH. mBH.
| 1. | Gabriel Barczi | 1350 | 8,0 | 47,0 | 38,5 |
| 2. | Tomáš Ligárt | 2205 | 7,5 | 54,0 | 41,5 |
| 3. | Vojtech Istók | 1970 | 7,5 | 52,0 | 40,5 |
| 4. | Igor Ďuriška | 1350 | 6,0 | 50,5 | 38,5 |
| 5. | Ján Rogos | 1830 | 6,0 | 48,0 | 36,5 |
| 6. | Róbert Szaszák | 1350 | 6,0 | 43,5 | 34,0 |
| 7. | Milan Šafárik | 1996 | 5,5 | 51,5 | 40,5 |
| 8. | Katalin Engel | 1631 | 5,5 | 48,0 | 36,5 |
| 9. | Maximilián Černický | 1350 | 5,5 | 44,0 | 33,0 |
| 10. | Ondrej Lipták | 1350 | 5,5 | 42,5 | 32,0 |
| 11. | Štefan Galdík | 1590 | 5,0 | 47,5 | 36,5 |
| 12. | Ondrej Bašták Ďurán | 1350 | 5,0 | 47,0 | 35,5 |
| 13. | Ladislav Henz | 1350 | 5,0 | 46,0 | 36,0 |
| 14. | Miroslav Ciberaj | 1350 | 5,0 | 43,5 | 32,0 |
| 15. | Pavol Siman | 1620 | 5,0 | 38,5 | 29,0 |
| 16. | Róbert Lazok | 1350 | 5,0 | 38,0 | 30,0 |
| 17. | Ján Šestina | 1350 | 4,5 | 44,5 | 34,5 |
| 18. | Ladislav Hlaváč | 1350 | 4,5 | 43,0 | 34,5 |
| 19. | Milan Šafárik ml. | 1350 | 4,5 | 34,5 | 27,5 |
| 20. | Imrich Kulcsár | 1350 | 4,0 | 40,5 | 31,5 |
| 21. | František Koreň | 1500 | 4,0 | 40,0 | 32,5 |
| 22. | Jozef Borosovics | 1540 | 4,0 | 39,5 | 33,5 |
| 23. | Ladislav Polgári | 1800 | 4,0 | 39,5 | 31,5 |
| 24. | Peter Kaličiak | 1350 | 4,0 | 37,5 | 31,5 |
| 25. | Pavel Krnáč | 1600 | 4,0 | 35,5 | 27,0 |
| 26. | Milan Kamenský | 1350 | 4,0 | 35,0 | 28,0 |
| 27. | Štefan Ciberaj | 1350 | 4,0 | 33,0 | 27,0 |
| 28. | Matej Farkašovský | 1350 | 4,0 | 29,0 | 23,0 |
| 29. | Elemír Kostúr | 1350 | 3,5 | 41,5 | 30,5 |
| 30. | Ronald Jonáš | 1350 | 3,5 | 39,0 | 31,5 |
| 31. | Kristián Kubiš | 1350 | 3,5 | 34,5 | 28,5 |
| 32. | Filip Farkašovský | 1350 | 3,0 | 30,5 | 25,0 |
| 33. | Karol Hois | 1350 | 3,0 | 28,5 | 23,0 |
| 34. | Alex Bráz | 1350 | 2,0 | 30,5 | 24,5 |
| 35. | Gergo Oláh | 1350 | 1,0 | 32,0 | 24,0 |
| 36. | Tomáš Lux | 1350 | 0,0 | 28,5 | 23,5 |
Bleskový turnaj
| Por. | Meno | Body | BH.B |
| 1. | Ligárt | 9,0 | 45,5 |
| 2. | Šafárik st. | 6,0 | 50,5 |
| 3. | Bašták | 6,0 | 50,0 |
| 4. | Rogos | 5,5 | 49,5 |
| 5. | Kaličiak | 5,5 | 47,5 |
| 6. | Lázok | 5,5 | 46,0 |
| 7. | Siman | 5,0 | 44,5 |
| 8. | Ciberaj M. | 5,0 | 37,5 |
| 9. | Krnács | 5,0 | 32,0 |
| 10. | Galdík | 4,5 | 45,0 |
| 11. | Henc | 4,5 | 44,5 |
| 12, | Kubiš | 4,5 | 35,0 |
| 13. | Engel | 4,0 | 34,0 |
| 14. | Borošovics | 3,0 | 31,5 |
| 15. | Lipták | 3,0 | 31,5 |
| 16. | Ciberaj Š. | 2,5 | 33,5 |
| 17. | Šafárik ml. | 2,0 | 33,0 |
| 18. | Tomáš | 0,5 | 33,0 |
Text a foto: Ondrej Bašták Ďurán
[cincopa A0IANN8bjVFW]
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-