Urna s prsťou zeme z koncentračného tábora Flossenburg si našla pietne miesto v Čiernom Potoku
Napísal(a) Ing. Veronika Rízova
Obec Čierny Potok oficiálne vznikla po druhej svetovej vojne, kedy sa v rámci územnej reorganizácie osamostatnili osady Durenda, Hiodoš, Kotlina, Verecká od Hodejova. Samoty osídlili od roku 1922 postupne prisťahovalci predovšetkým z Podpoľania, ale aj z Oravy. Po skončení vojny a osamostatnení mala obec vyše 300 duší.
V Čiernom Potoku zorganizovali už XI. ročník „Kvapky krvi SNP"
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V malej gemerskej obci Čierny Potok, ktorá má len 147 obyvateľov sa dňa 4. 8. 2016 od 8.00 do 11.00 hodiny uskutočnil už XI. ročník „KVAPKY KRVI SNP". Túto akciu organizuje ZO SZPB v spolupráci s obecným úradom v obci a NTS SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici. Napriek vrcholiacej dovolenkovej
Čo spôsobili silné búrky spojené s krúpami v okrese Revúca a na okolí
Napísal(a) MG od
Letné búrky vedia narobiť nie raz poriadne škody. Nie raz sme sa o tom presvedčili aj v našom regióne. Tak bolo aj teraz. Správy zo stredného Gemera obsahovali aj túto informáciu: "Prívalový dážď v piatok podvečer 29. júla 2016 zaplavil v Revúcej v Banskobystrickom kraji niekoľko mestských ulíc a suterénov
Muránske noviny píšu: Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka
Napísal(a) Ružena Svoreňová
Medzi moje pravidelné zdroje, ktorými obohacujem stránku Maj Gemer rôznymi zaujímavými príspevkami patria aj Muránske noviny. Teraz som ich využil na uverejnenie článku pani Ruženy Svoreňovej, ktorá už niekoľko rokov, nielen ako autorka, patrí týmto novinám celým telom i dušou. Úpútal ma v nich titulok Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka.
Do Drienčan na XIII. ročník kultúrno–spoločenského podujatia DEDINA OŽÍVA
Napísal(a) Stanka Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, o. z. VALGATA Drienčany, o. z. DHZ Drienčany, Vás pozývajú 23. júla 2016 do Drienčan, na XIII. ročník kultúrno – spoločenského podujatia DEDINA OŽÍVA.
Vo štvrtok – 23. júna 2016 zívali chodby ZŠ I. B. Zocha v Revúcej prázdnotou, neboli tu ani žiaci, ani učitelia, všetko nasvedčovalo tomu, že sa neučí. Ale opak je pravdou. V tento deň sa žiaci zo všetkých ročníkov vydali do blízkeho okolia, aby v rámci zážitkového učenia „Poznaj svoj región“ objavovali a spoznávali históriu i súčasnosť rôznych zákutí Gemera.
Počas Dní mesta Revúca to dva dni naozaj "vrelo"
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas dvoch letných dní, 17. až 18. júna 2016 sa na námestí pred budovou „Kohút“ v Revúcej uskutočnil 20. ročník Dní mesta Revúca, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Boli to dva slnečné, horúce a zaujímavé dni plné zábavy, oddychu a bohatého programu.
V piatok sa po otvorení podujatia so svojim programom na tribúne postupne predstavovali deti z materských a základných škôl,
Počas Dní mesta Revúca odovzdali najvyššie ocenenia mesta za rok 2015
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V divadelnej sále MsDK v rámci Dní mesta Revúca sa v piatok 17. júna 2016 o 17:00 hod. uskutočnilo slávnostné odovzdávanie najvyšších ocenení mesta za rok 2015. Po odznení Hymny SR v podaní Speváckeho zboru Quirin, privítaní hostí a príhovore primátorky mesta nasledovalo odovzdávanie CENY PRIMÁTORKY, ktoré pani Eva Cireňová odovzdávala s viceprimátorom Júliusom Buchtom.
K životnému jubileu jelšavského rodáka Prof. MUDr. Júliusa Mazucha, DrSc.
Napísal(a) Mgr. Ondrej Mladší
Radi zaznamenávame, že dňa 24. apríla 2016 sa v plnom zdraví a stále v plnom pracovnom nasadení dožil životného jubilea - 80 rokov Čestný občan mesta Jelšava, prof. MUDr. Július Mazuch, DrSc., špičkový odborník v cievnej chirurgii na Slovensku. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský profesor Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a v Univerzitnej nemocnici v Martine.
V utorok 5. apríla 2016 sme sa za prítomnosti veľkého počtu účastníkov pohrebného aktu rozlúčili v Dome smútku v Jelšave, následne v cintoríne v rodných Šiveticiach, s Mgr. Dušanom Mihalidesom. Opustil nás v sobotu 2.4.2016, dva dni pred svojimi 66-tymi narodeninami.
Viac...
Deň víťazstva nad fašizmom si pripomenuli aj obyvatelia Revúcej
Napísal(a) M.U.
V pondelok 9.5. 2016 sa pred pamätníkom na Námestí slobody v Revúcej konala spomienková slávnosť, ktorou si členovia Základnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta, predstavitelia mesta, spoločenských inštitúcií, žiaci materských, základných a stredných škôl na území mesta Revúca uctili 71. výročie víťazstva nad fašizmom.
Spomienková slávnosť v Rejdovej pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka
Napísal(a) ZH
Rejdová – 24.04.2016 - Nedeľné ráno nás privítalo pochmúrnym zimným počasím, jemné mrholenie, studený vietor, brrr, to teda bude deň, to si pomyslelo mnoho z nás. Ale na druhú stranu sme vedeli, aký slávnostný deň nás čaká a naše očakávania boli vysoko prekonané. Spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka sa niesla v slávnostnej atmosfére. Služby Božie v Ev. chráme Božom v Rejdovej liturgovali ThDr. Jerguš Olejár.,
Červenoarmejec medzi našimi vojakmi v Rožňave
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 19. apríla 2016 prišiel na besedu s vojakmi chemického útvaru v Rožňave pravdepodobne jediný žijúci príslušník Červenej armády slovenskej národnosti plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek. Po uvítaní hostí veliteľom útvaru plk. Oliverom Toderiškom predstavil plk. Ladislava Sládeka prítomným poslucháčom krátkym úvodom člen Ústrednej Historicko-dokumentačnej komisie SZPB a predseda Oblastnej HDK v Rimavskej Sobote a predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku, JUDr. Jozef Pupala. Svojím životným príbehom zaujal všetkých prítomných vojakov. Jeho spomienky na obdobie po Viedenskej arbitráži, dôvody prečo
Štvrťstoročné jubileum evanjelického zborového spevokolu v Gemerskej Polome
Napísal(a) Členovia jubilujúceho spevokolu
V nedeľu, 17.apríla 2016, sa konali v našom chráme Božom slávnostné služby Božie, počas ktorých sa pripomenulo jubilejné 25.výročie založenia cirkevného spevokolu. Z histórie a spomienok vyberáme: „Spevokol bol založený 16. marca 1991 pod vedením kantora pána Jána Červenáka s 29 členmi. Počas tých 25-tich rokov sme prezentovali duchovné, ale aj národné piesne na rôznych miestach Slovenska a pri všetkých cirkevných sviatkoch a slávnostiach v našom chráme Božom. Naše piesne zneli na svadbách, pohreboch, inštaláciách zborových farárov, ale aj pri slávnostiach v našej obci Gemerská Poloma.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).