Druhý septembrový víkend bol skrášlený Majstrovstvami sveta v ľahkej atletike v Tokiu, aj keď naše zastúpenie nepotešilo žiadnou z medailí. Potešenie neprinieslo IV. lige MR Východ dospelých ani nášmu zástupcovi MFK Rožňava. Jeho futbalové výsledky zaradili toto mužstvo až na 10. priečku tabuľky. Aj preto, že od majstráku v Pavlovciach nad Uhom získalo toto gemerské mužstvo iba bod. Zápas na domácej pôde počas Rožňavského jarmoku tiež nepriniesol pre klub i fanúšikov Rožňavy nič pozitívneho. Pozornosť sa v tomto kole upierala do Čane, kde hral vedúci Bardejov a ten si nedal ujsť, aby vydržal na 1. mieste tabuľky aj po 7. kole, hoci tesne zvíťazil nad domácimi 2:1. Posledná priečka tabuľky aj tentoraz pripadla Pavlovciam n/Uhom, ktoré doma tesne prehrali so Sobrancami 1:2. Malým prekvapením je vysoké víťazstvo Medzilaboriec so súperom z Veľkého Šariša 5:2, keď vlani sa ledva udržalo v súťaži.
Hudobné leto v Brdárke uzatvorí skvelé duo Dominika Gurbaľová a Peter Tóth
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka, 11. septembra 2025) - Tohtoročnú sériu letných hudobných podujatí v malebnej gemerskej Brdárke zavŕši v nadchádzajúcu sobotu 13. septembra 2025 interaktívna hudobná dielňa Dominiky Gurbaľovej o kreatívnej tvorbe piesní. Hudobná dielňa vyvrcholí večerným koncertom pre verejnosť v brdárskom kostole, na ktorom sa popri tejto talentovanej slovenskej worshipovej a gospelovej speváčke, skladateľke a multiinštrumentalistke predstaví aj skvelý slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg Peter Tóth. Toto úžasné hudobné spojenie nesie v sebe potenciál vzniku unikátnej syntézy improvizácie a autorského prejavu, ktorý sa určite oplatí zažiť naživo.
Brdárka je malebná obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj" vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. V tejto malebnej obci v lone nádherných ovocných sadov a okolitej prírody sídli aj občianske združenie Alter Nativa, ktoré sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života.
Paličkovaná čipka z Gemera – tradícia, ktorá pretrváva
Napísal(a) A. Kleinová
Z jemných nití, prepletených rukami trpezlivých čipkárok, vzniká kultúrny klenot, ktorý prežil stáročia – a stále žije.
Výstava Klubu paličkovanej čipky je od 9. do 30. septembra 2025 sprístupnená v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorá túto jedinečnú krásu sprostredkuje každému záujemcovi. Výstava je súčasťou sprievodných aktivít Rožňavského jarmoku 2025, ktorý organizuje Mesto Rožňava. Celý program si môžete pozrieť tu: https://roznavskenoviny.sk/roznavsky-jarmok-2025/
Medzi východoslovenskými regiónmi, kde paličkovaná čipka nadobudla svoj jedinečný charakter, vyniká oblasť Gemera. Práve tu sa vytvorili osobité typy čipky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Gemerská paličkovaná čipka nie je len remeselným výtvorom – je to umelecký prejav, nositeľ histórie a dôkaz majstrovstva generácií žien, ktoré sa jej venovali.
Tohtoročné futbalové kolo 1. septembrového týždňa bude pripomínať aj fanúšikom neuveriteľné medzištátne stretnutie v súboji o účasť na Majstrovstvá sveta 2026 Slovensko – Nemecko 2:0. Pre Slovákov je to nebývalý úspech, pre Nemecko štvrtá krutá prehra v histórii vyše 90 ročného futbalu tejto krajiny so 4 víťazstvami na svetovom turnaji. V druhom stretnutí s futbalistami Luxemburska to bol súboj na nervy. Realita na hornom Gemeri je však veľmi odlišná. Vo vyšších ligách dospelých súťaží 13 kolektívov v 7. lige, v 4. lige iba MFK Rožňava. Dorastenecké kolektívy poznáme doteraz tri a u žiakov iba dve. Z nich náš vidiek zastupujú iba dorastenci ŠK Polom Gemerská Poloma. V porovnaní s inými regiónmi okolo nás je to veľmi malé zastúpenie. Ale o tom už roky vieme... Futbalový klub MFK Rožňava v tomto kole zachraňovala iba rezerva dospelých a žiacke družstvá starších a mladších žiakov, ktorí získali po 3 body a zaznamenali vysoké skóre. Šancu na zisk čo len bodu nevyužili v tomto kole dospelí hráči MFK Rožňava, ktorí v súboji v Kendiciach prehrali tesne 0:1.
Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.
V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-