Vyhodnotia štrnásty ročník výstavy Romano dživipen – Rómsky život
Napísal(a) Sz. Tóth
Názov výstavy: „Romano dživipen – Rómsky život“, XIV. ročník.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Termín vernisáže: 30. apríl 2025 o 14.00 hod.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová.
Deň otvorených dverí v knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Pri príležitosti Župných dní v Košickom samosprávnom kraji srdečne pozývame širokú verejnosť na Deň otvorených dverí v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ktorý sa uskutoční v pondelok 28. apríla 2025 od 8:00 do 17:00 hod. Tento deň bude plný zábavy, vzdelávania a objavovania, a to nielen pre deti, ale aj dospelých.
Čo vás čaká počas celého dňa? Bezplatný zápis pre všetkých - využite možnosť stať sa členom knižnice bez poplatkov, dobiehajúce členské vybavíte bez pokút, komentovaná prehliadka Čaro Gemera, rôzne aktivity pre deti - Eko hry a príbehy z prírody, Horúce tvorenie – ukážky práce s drevom, pyrografia a 3D tlač, nebude chýbať ani relax – Muzikoterapia so zvukmi prírody, Biblioterapia - predstavíme vám, ako knihy a čítanie môžu pomôcť v osobnom rozvoji a duševnom zdraví a v podcaste sa dozviete viac o činnosti knižnice.
Futbalový klub Družstevník Gemerská Poloma je už dlhší čas minulosťou. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní v sezóne 2002/2003 – druhá sezóna po vypadnutí z V. ligy – JZ. Do mužstva sa vrátil po pôsobení v Betliari Zdenko Greško, káder posilnili Ladislav Kováč a Miroslav Mlynár, z hosťovania z Nižnej Slanej sa vrátil Jozef Gunár. V priebehu jesene odišiel do Jablonova Kovács, na jar odišli Kováč a Mlynár a novým hráčom sa stal Kurian.
Okrem výsledkov sú k dispozícii káder, niekoľko zostáv, tabuľky, zaujímavosti a fotografia.
Káder: Jaroslav Chanas – Július Lišuch, Viktor Lišuch, Ľubomír Ďuriček, Miroslav Mlynár, Maroš Leštach, Ladislav Kováč, Alexander Kovács, Jozef Gunár, Tibor Világi, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Marek Galajda, Zdenko Greško, Branislav Kurian, Martin Arvay, Ladislav Jozefčák, Peter Šimon.
Po niekoľko rokov v čase kvitnutia ovocných sadov (čerešňových, jabloňových, hruškových...) ponúkame komentované prehliadky: "Kvitnúca Brdárka". Komentovaná prehliadka je v rozsahu približne 2 hodín – jedná sa o prechádzku a prehliadku po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa. V cene 9 €/osoba: cca 2 hodinová prechádzka a prehliadka po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa o histórii obce, sadov, rôznorodosti čerešňových odrôd, aktivitách, ktoré sa v obci diali a dejú.
Prehliadku začíname v centre obce, pri renesančno-barokovom kostole z roku 1696, v ktorom sa okrem iných pamätihodností nachádza aj vzácny historický organ od majstra Wallachyho.
Veľkonočný pohár horkosti až do dna v tomto kole vypili najmä Rakovničania
Napísal(a) MG od
Veľkonočný futbal v tomto kole nepriniesol úplný pocit veselosti a radosti pre väčšinu futbalových kolektívov na hornom Gemeri. Týka sa to najmä súťažiacich kolektívov tak mužov, ako aj dorastencov či už IV. ligy dospelých a mládencov III. a IV. ligy. Horšie na tom je, že ide predovšetkým o hráčov rožňavského MFK plus mládencov Gemerskej Polomy. K smutnej štatistike prispelo aj rožňavské B-čko siedmej ligy a to napriek tomu, že je to jeho prvá prehra v tomto ročníku. Samozrejme, že divákov nepotešili ani niektoré výsledky mužstiev 7. ligy, keď s najvyššou prehrou z ihriska odišli Rakovničania, ktorí proti hosťujúcim Vyšnoslancom nestrelili ani gól. Dvanástka je však viac, než si vedeli s týmto mužstvom od prameňa Slanej predstaviť. Hoci menším počtom obdržaných gólov sa k nim zaradili i Slavošovčania, Bystrania, ktorí sa takisto nemôžu neviem ako vytŕčať pred svojimi divákmi, ak ich vôbec ešte nejakých majú. Ale tak obyčajne dopaddnú tí, ktorí sa o výchovu vlastných hráčov pravidelne nestarajú. Poúčať však nebudem, príkladov na túto tému najmä v terajšom svete je dosť.




























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-