Víkend otvorených parkov a záhrad po prvýkrát spoločne s Druživou v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Do iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad sa po prvýkrát spoločne zapojili Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Druživa, o. z. Tento rok sa uskutoční už 16. ročník podujatia a jeho ústrednou témou je Päť zmyslov v záhrade. Cieľom podujatia je poukazovať na potrebu aktívnej ochrany, kvalitnej údržby a zmysluplného využívania týchto priestranstiev.
Záhrada Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa pre záujemcov otvorí už v piatok, 31. mája 2024 o 17:00 hod. Múzejníci pripravili aktivity, ktoré podnietia zmysly návštevníkov galérie. Čaká na nich joga s canisterapiou, muzikoterapia, ochutnávka čajov, aromaterapia a akčná maľba hlinou priamo na stene budovy. Nebude chýbať ani výstava objektov, ktoré budú nainštalované priamo v záhrade od umelcov: Pavla Bradovku, Anny Osadníkovej, Johany Johanides a Sandry Cseresznyesovej.
Vysoká prehra futbalistov Krásnohorskej Dlhej Lúky s béčkom MFK Rožňava
Napísal(a) MG od
Posledný májový futbalový víkend bol aj na hornom Gemeri poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. Približovali sa tomu aj niektoré výsledky, ktoré boli viac než prekvapujúce, ako napríklad v stretnutí rožňavskej rezervy MFK s lídrom súťaže Dlhou Lúkou (8:0). Výsledok dosiahnutý na ihrisku by nečakal ani najväčší priaznivec domácich futbalistov. Ale, stalo sa! Nemálo gólov padlo i na ihriskách v Rožňavskom Bystrom, v Dlhej Vsi, v Rudnej i v Lipovníku. V tejto súťaži sa dramaticky vyvíja súboj o tretie miesto v tabuľke. V 23. kole 7. ligy padlo 42 gólov. Najviac z nich (10) videli diváci v Rožňavskom Bystrom. Strelcom kola sa stal Matej Chochol z Betliara so 4 gólmi v zápase s Dlhou Vsou. Streleckú súťaž vedie Róbert Rochl z Baníka Rožňavské Bystré o gól pred Jaroslavom Figúrom z rožňavskej rezervy MFK.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 14. časť – sezóna 2010/2011 – Posledná sezóna Štítnika K. T. na regionálnych trávnikoch
Napísal(a) Š. Tomášik
V štrnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2010/2011. Vo 4. lige pôsobili SP MFK Rožňava a FK Štítnik K. T., v 5. lige FK Gemerská Hôrka a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Svoju desiatu sezónu vo štvrtej lige začala Rožňava s výraznými zmenami v kádri. Mužstvo sa výrazne omladilo, do kádra sa vrátila aj trojica hráčov z hosťovania z Gemerskej Hôrky. Po jesennej časti bola na 12. priečke so ziskom 15 bodov. Doma prehrala s Turňou n/B., Veľkým Folkmarom, Hrabušicami, Štítnikom K. T. a Sobrancami. Remizovala so Strážskym. Vonku získala jediný bod po remíze vo Veľkých Revištiach. V jarnej časti sa zlepšila. Doma prehrala s Medzevom, Krompachmi a Čaňou. Remizovala v Rudňanoch a doma s Haniskou. Vonku sa jej ešte podarilo vyhrať v Sobranciach. Celkovo sa tak umiestnila na poslednej priečke.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava tentoraz v Rakovnici
Napísal(a) M. Terrai
Pre rok 2024 sa Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Rožňava dohodla a zorganizovala Previerky pripravenosti (PP) Dobrovoľných hasičských zborov obcí pre rok 2024 okresu Rožňava s vedením Obce Rakovnica a DHZO Rakovnica. Členovia DHZO Rakovnica pripravili terén, vodný zdroj, organizačné zabezpečenie, a spolu s členkami aj občerstvenie a príjemnú obsluhu. Dňa 18.5.2024 sa ráno všetko začalo kontrolou terénu a nastavenia potrebného náradia podľa pravidiel. Všetky DHZO mali určené svoje boxy pre uloženie svojej techniky a náradia. Po registrácii a pridelení štartovných čísel sa pristúpilo k previerkam.
Otvorenie začalo nástupom a príhovormi predsedu UZO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu, starostky obce Rakovnica Ing. Radoslavy Uhrínovej, a tiež sa k prítomným prihovoril aj tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai, MBA, ktorý všetkých privítal a povzbudil do úspešných pokusov v previerke, nakoľko všetky prítomné 12 DHZO k tomu pristupujú zodpovedne a bez problémov.
Pripomenuli si 140. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Betliari
Napísal(a) M. Terrai
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru Betliar, vedenie Obce Betliar a občania obce Betliar si spoločne spomenuli na výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý oslávil v tomto roku 140 rokov. Oslavný deň sa uskutočnil 18. mája 2024, kedy si spoločne na námestíčku v obci a pred hasičskou zbrojnicou slávnostne zaspomínali.
Pred samotným nastúpením členov DHZ Betliar si spolu s občanmi všetci v rámci osláv Majálesu postavili „mája“, ktorý v parku pred obecným úradom postavili dobrovoľní hasiči, kde obdržali veľký potlesk od prítomných občanov.
Potom sa spoločne hasiči v zástupe presunuli pred hasičskú zbrojnicu, kde bol slávnostný nástup. Veliteľ DHZ Lukáš Pitka podal hlásenie predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR Rožňava pánovi Mariánovi Kapustovi a po ich zaradení sa prítomným prihovorila a genézu od vzniku, prechodom jednotlivými výročiami DHZ, vyzdvihnutím jednotlivých členov, ktorí sa zaslúžili o vznik, pokračovanie a celú potrebnú činnosť DHZ, až po jeho prítomnosť, prerozprávala starostka Obce Betliar, zároveň členka DHZ pani Ing. Helena Kúkelová.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-