V Baníckom múzeu v Rožňave prezentujú zreštaurovanú pohrebnú prikrývku garbiarskeho cechu z 19. storočia
Napísal(a) B. Šumská
V roku 2022 bol podaný projekt na odborné ošetrenie cechových pohrebných prikrývok zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave. Ide o jedny z mála textilných predmetov, ktoré sa zachovali z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používali sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. V roku 2023 sa úspešne podarilo zreštaurovať jednu z prikrývok, ktorá patrila čižmárskemu cechu, s datovaním 1824.
V ošetrovaní zbierkových predmetov pokračujeme a úspešne bol podporený aj projekt reštaurovania druhej prikrývky, ktorá patrila cechu garbiarov. Prikrývka je vyhotovená z čierneho zamatu, podšitá hrubšou ľanovou tkaninou, jej dĺžka je 2,5 m a šírka 1,6 m. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov a hodvábnej látky. Po stranách kríža je výšivka z kovových nití a flitrov, znázorňujúca cechové znaky – kaďa na namáčanie kože a dva prekrížené garbiarske nože.
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
STAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
Traja futbaloví súperi neprišli na "majstráky" v Ťahanovciach, Krásnohorskej Dlhej Lúke a v Rakovnici
Napísal(a) MG od
Futbalové súťaže na hornom Gemeri priniesli v tomto májovom týždni niekoľko prekvapení. Medzi ne patrí i jednoznačné a príjemné víťazstvo piatoligových futbalistov MFK Rožňava, ktorí vysoko porazili súpera z Vojčíc 10:0. V siedmej lige je to neodohratie až dvoch majstrovských stretnuti na ihriskách v Krásnohorskej Dlhej Lúke a v Rakovnici. Ostatné zápolenia v spomínanej súťaži nepriniesli prekvapenia. Môžeme iba konštatovať, že sa odohrali 4 stretnutia, z ktorých iba jedno patrí hosťom. V tomto kole registrujeme 23 gólov so skóre 15:8 pre domácich. Strelecky sa darilo M. Gáborovi z Dobšinej a Marcišovi z Betliara, ktorí vsietili súperom po troch góloch. V streleckej súťaži sa ujal vedenia Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého, ktorý zaznamenal 27 gólov. Chválime stretnutia v Honciach a v Dobšinej, kde sa hralo bez kariet.
Vysoké vyznamenania udelili aj trom dobrovoľným hasičom z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) v súlade so Stanovami DPO SR vydala Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR na ocenenie práce a obetavosti členov DPO SR, fyzických a právnických osôb. Odovzdávajú sa aj nové vyznamenania.
DPO SR v Bratislave pozvala dobrovoľných hasičov z krajov Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický na akt odovzdávania vyznamenaní dňa 16. 05. 2024 do Domu DPO SR v Bratislave – Rad svätého Floriána, Rad Čestného hasičstva, Medaila prezidenta DPO SR.
Rad svätého Floriána je výberové vyznamenanie, ktoré sa udeľuje k sviatku svätého Floriána a môže byť udelené okrem iného členom DPO SR, ktorí sa výrazne zaslúžili o rozvoj dobrovoľného hasičstva. Tento Rad navrhuje Prezídium DPO DR z vlastného podnetu alebo výbor Územnej organizácie (ÚzO) DPO SR a schvaľuje ho Prezídium DPO SR.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-