Prezidentské voľby 2024 na hornom Gemeri voličov veľmi nezaujali
Napísal(a) MG od
V uplynulú sobotu sme boli na celom území Slovenska svedkami prezidentských volieb, ktoré vyhlásil 8. januára 2024 predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. Boli to už šieste, ktoré prežívali oprávnení voliči u nás od roku 1999. Do volieb na nového prezidenta kandidovali deviati záujemcovia. AJ keď sa volieb zúčastnilo 2 254 206 voličov oprávnených voliť, ani jeden z nich neprekročil 50 percentnú hranicu zvoliteľnosti. Najdôveryhodnejší z nich obsadili prvé dve miesta a to Ivan Korčok, ktorému dôverovalo 42,51% voličov a Peter Pellegrini s 37,02 % hlasov voličov. Druhé kolo volieb bude v sobotu 6. apríla, kedy sa rozhodne o tom, kto bude zastávať túto významnú funkciu v nasledujúcich piatich rokoch na Slovensku.
Pozrime sa bližšie, ako zaujali voľby na hornom Gemeri. Čísla, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR však svedčia o tom, že voliči v tomto regióne zaujali opatrnejší postup. Akoby očakávali, že sobota 23. marca neprinesie nového víťaza volieb a preto viacerí z nich pravdepodobne rátajú s tým, že prispejú k zvoleniu nového prezidenta až v sobotu 6. apríla.
V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Najlepšie výtvarné práce žiakov z revúckeho okresu na tému „Hasiči a Vianoce“ postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2023/2024 už 21. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Hasiči a Vianoce“.
Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách:
1. kategória Materské školy, 2. kategória 1. – 4. ročník ZŠ a 3. kategória 8. – 9. ročník ZŠ
Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO).
Územná organizácia DPO SR v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca. Boli oslovené školy, mimoškolské zariadenia a Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ ) v okrese.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Siedmaci základnej školy v Jelšave medzi dobrovoľnými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave.
Dňa 20. marca 2024 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave. Žiaci zavítali k nám vo dvoch skupinách. Vysvetlili sme im rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Ukázali sme zásahový výstroj a výzbroj, ako sa používajú autonómne dýchacie prostriedky (ADP), ktoré chránia zasahujúcich hasičov pred nadýchaním sa nebezpečných látok, ktoré môžu byť koncentrované v ovzduší zásahového priestoru. Žiaci sa oboznámili tiež s tým, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Nakoľko si v týchto dňoch pripomíname aj Deň vody, vysvetlili sme, aká je potrebná voda pre hasičov.
Príjemné predpoludnie na zbrojnici snáď niečo dalo žiakom, ktorých sme s radosťou privítali medzi dobrovoľnými hasičmi.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-