Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Veľkonočné sviatky na hornom Gemeri začínajú majstrovským futbalom
Napísal(a) MG od
Futbalový kolotoč sa rozbehne koncom marca (28. – 31.) aj na hornom Gemeri. Predstavia sa v ňom hráči dospelých súťažiacich v V. lige JUH (MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie), ako aj 7. ligy ObFZ Rožňava. Postupne sa pridajú aj dorastenci III. ligy Východ VsFZ, žiaci III. ligy sk A VsFZ, dorastenci 5. ligy ObFZ Rožňava, žiaci ObFZ Rožňava a prípravkári ObFZ Rožňava.
Začnime teda poporiadku najprv s kategóriou dospelých.
Odvetnú časť súťaží ako prví začínajú už 29. marca 2024 so začiatkom o 15.00 hod. V kategórii dospelých na ihrisku v Rakovnici, kde sa stretnú futbalisti FK Baník Rakovnica a FK Hrhov. O niekoľko dobrých sto metrov až kilometer na východ i západ ďalej v tom istom čase sa predstavia domáci futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré a OTJ Honce a v Rudnej rezerva MFK Rožňava si zmeria sily s futbalistami FK Lipovník.
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. Šimko
Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.
Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami
Napísal(a) MG od
Jubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.
Výcvik hasičov aj z revúckeho okresu na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 vo Zvolene
Napísal(a) G. Jakubecová
Predseda Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Zvolen, Ing. Dušan Hancko v spolupráci s firmou Dräger Slovensko, s. r. o. zorganizovali v sobotu 23. marca 2024 jednodňový výcvik na ohnivom trenažéri FIRE DRAGON 7000 so zameraním na likvidáciu požiaru v uzavretých priestoroch. Výcvik bol určený pre DHZ/DHZO, HaZZ a ZHÚ a bol realizovaný v priestoroch a v okolí Hasičskej zbrojnice DHZ Zvolen. Výcviku sa zúčastnili hasiči z Banskobystrického kraja – z Dudiniec, zo Senohradu, zo Šumiaca, zo Štefultova, zo Zvolena, pán Lukáš Krúpa ako jednotlivec. Z okresu Revúca sa výcviku zúčastnili dobrovoľní hasiči z Gemerskej Vsi a z Jelšavy, po štyroch členov.
Výcvik bol rozdelený do dvoch častí. V rámci teoretickej časti sa hasiči oboznámili s ohnivým trenažérom FERE DRAGON 7000, s bezpečnosťou práce, s požiarom v uzavretom priestore a s javmi s tým spojenými, s pohybom v neznámom prostredí a s technikou hasenia.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-