Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Počasie zabránilo v nedeľu na hornom Gemeri odohrať futbalové zápasy 7. ligy
Napísal(a) MG od
Štrnáste kolo vo futbale dopadlo na hornom Gemeri veľmi zle. V 7. lige sa odohral v sobotu iba jeden zápas, ostatných päť, ktoré boli vyžrebované na nedeľu 5. novembra museli pre zlé počasie odvolať a stretnutia odohrajú v náhradnom termíne dňa 12.11. o 13.00 hod. Neustály dážď, ktorý trval v ostatné dni poznačil tak futbalové plochy, že neboli spôsobilé na to, aby sa na nich v nedeľu odohralo čo len pár minút futbalového stretnutia. V záujme toho, aby sa z tohto počasia ešte horšie s ihriskami nestalo, riadiaci futbalový orgán tentoraz spravil rozumne. O tejto nepriaznivej situácii s počasím sa už hovorilo v sobotu po zápase v Rožňavskom Bystrom, kde je ale dobre udržiavaná hracia plocha a hoci bolo i počasie priaznivejšie aj preto sa zápas mohol bez problémov odohrať. Preto vám dnes predkladám iba komentár z tohto jediného stretnutia, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech domácich. Padlo v ňom 5 gólov, ale všetky iba zo strany domácich. Strelecky sa presadil z bratrov Rochlovcov najmä Jakub, ktorý do siete rezervy Rožňavy trafil dvakrát.
Popoludnie s tréningom mladých jelšavských hasičov trochu inak
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2023 Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave oslavuje 150. výročie svojho založenia, ktoré sme si pripomenuli v júli, kedy bola inštalovaná výstava hasičských autíčok – či už plastových zo zbierky Ing. Pavla Zapletala a Ivana Petra Zachara, ale aj lepených z papiera, ktoré lepí Miroslav Kováč. Končiacu výstavu sme navštívili v rámci krúžku dňa 02. 11. 2023 v Mestskom múzeu v Jelšave. Deti zaujala táto výstava, pýtali sa uja Mira, ako ich vyrábal.
Z Mestského múzea sme sa presunuli ku soche sv. Floriána, kde sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Deťom sme porozprávali niečo o vojakovi Floriánovi, ako sa stal patrónom hasičov. S deťmi sme zapálili sviečky a umiestnili sme ich na podstavec ku soche.
Bolo to príjemné popoludnie a absolvovali sme tréning trocha inak.
Ako ten čas rýchlo letí, už dávno nie sme malé deti – v Mesiaci úcty k starším to zaznelo aj v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Gajdošová
Dňa 27. októbra 2023 sa v našej obci Rožňavské Bystré uskutočnila akcia "Mesiac úcty k starším", ktorú organizoval Obecný úrad v spolupráci so ZO JDS v Rožňavskom Bystrom. Zúčastnilo sa jej 80 dôchodcov z obce. Bolo pre nich pripravené posilnenie tela aj ducha, t. j. slávnostná večera, ktorú pripravili kuchárky školskej jedálne a motlitba pána farára Mgr. Petra Hlavatého, ktorý v obci pôsobí. Dôchodcom sa prihovoril aj predseda ZO JDS v obci pán František Gelda. Okrem iného pripomenul, že ZO JDS bola založená v obci 10.12.2012, teda pred 11 rokmi a žiaľ, veľa zakladajúcich členov už nie je medzi nami. Toho času má ZO JDS 50 členov a je stále aktívna.
Program pripravili deti z MŠ pod patronátom pani riaditeľky Bc. Ildikó Barbierikovej a pani učiteľky Gabiky Gallovej. Seniori ich odmenili potleskom a so slzami radosti.
Malých vystriedala FSk Bystränky pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej, DiS art. a Tatiany Tomkovej.
Priateľské stretnutie seniorov Revúckej Lehoty venované Mesiacu úcty k starším
Napísal(a) M. Mladšia
Slniečko akoby vedelo, že v stredu popoludní, 18.októbra 2023 majú seniori ZO JDS v Revúckej Lehote priateľské stretnutie vo veľkej sále KD. Po predchádzajúcich pochmúrnych dňoch vyšlo spoza mrakov, a tak spríjemnilo celkovú atmosféru tohto dňa.
V úvode si spomenuli na tých, ktorí naše rady v posledných mesiacoch opustili. Slávnostný príhovor mala Margita Mladšia, predsedníčka základnej organizácie JDS. K prítomným sa prihovorila aj pani Lucia Benediktyová, starostka obce, ktorá okrem pozdravenia informovala aj o tom, čo sa v obci v poslednom období urobilo a čo sa plánuje v najbližšom čase urobiť. Nechýbalo ani pozdravenie jubilantov, ktoré je v organizácii peknou tradíciou, a potom si spoločne zaspievali piesne podľa ich želania. Veľmi milé bolo pozdravenie detí a žiakov, ktorí svojím vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére tohto popoludnia, za čo im ďakujeme.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-