V aktualitách z okresného futbalu sa dočítame o rôznych novinkách, ktoré sa udiali najmä v kluboch 7. ligy ObFZ Rožňava (prestupy, odhlásenie FK). Okrem toho autor článku predstavuje dva futbalové kluby, uvádza výber z úradných správ ObFZ Rožňava a na záver prehľad najstarších hráčov v jednotlivých kluboch 7. ligy.
Prestupy a hosťovania:
Michal Dorčák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Roman Polyák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Matúš Zatroch – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Patrik Šimko – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Miroslav Tomášik – ŠK Polom G. Poloma – Rožň. Bystré
Lukáš Jasenka – ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Pavlo Berezianskyi – Myrivka – Rožňava
Seniorov Čiernej Lehoty pozdravil v Mesiaci úcty k starším aj predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) M. Terrai
Na spoločné posedenie v rámci mesiaca október, ktorý je Mesiacom úcty k starším, pozvala starostka obce Ing. Iveta Potočná a poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote do sály Kultúrneho domu seniorov a členov ZO JDS v Čiernej Lehote.
V úvode stretnutia všetkých privítala a programom sprevádzala predsedníčka ZO JDS V Čiernej Lehote i Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová. Po jej úvodných slovách sa predstavili so svojím programom žiaci MŠ z Čiernej Lehoty v sprievode so svojimi pani učiteľkami. Deti boli veľmi milé, s krásnym programom, v ktorom pozdravili svojich starých rodičov a v závere im odovzdali ručne vyrobené darčeky.
Po ich vystúpení sa prítomným a hosťom prihovorila starostka obce Ing. Iveta Potočná. Pri tomto spoločnom posedení boli pozdravení aj oslávenci, ktorí si v tomto roku pripomínajú 65, 70, 75, 80, 85, 90 rokov. Boli im odovzdané darčeky od obce a všetci urobili zápis do pamätnej knihy. Všetkým gratulujeme.
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Rozprávanie Miroslava Janšta o stredovekých nástenných maľbách a ich reštaurovaní
Napísal(a) J. Aláč
Prednáška a prezentácia známeho a uznávaného reštaurátora Miroslava Janšta je určená všetkým, ktorým sa páčia stredoveké nástenné maľby nielen v Gemeri-Malohonte, a ktorých zaujímajú špecifiká ich reštaurovania, ale i práca a poslanie reštaurátora.
Termín a čas: 26. 10. 2023 o 16.00 hod.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Miroslav Janšto (*1967) študoval v rokoch 1981 až 1985 na Škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor reštaurovanie štukovej výzdoby. Po skončení školy v júli 1985 nastúpil ako konzervátor do Gemersko-malohontského múzea. V rokoch 1987 až 1993 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby. Je členom Komory reštaurátorov. Zameriava sa na reštaurovanie nástennej maľby v historických objektoch, ale reštauruje tiež obrazy na platne a na iných nosičoch.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-