V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Predmet mesiaca október v GMM: Zadymovaná keramika
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Predmetom mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor pôvodnej zadymovanej keramiky, tzv. čierny riad. Vo fonde múzea sa nachádza 11 kusov zadymovanej keramiky, ktoré sa do jeho zbierok dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor tvorí 5 hrncov, 2 taniere, 1 reprezentatívny krčah, 2 vázy a 1 nádoba na vylievanie sviečok. Uvedené predmety boli vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska, nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801.
Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice. Zadymovaná keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu. Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovo sivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.
Hráčske skraty futbalistov TJ Baník Rožňavské Bystré aj v deviatom kole
Napísal(a) MG od
Deviate kolo 7. ligy ObFZ Rožňava zaznamenalo ďalší hráčsky skrat pre dvoch hráčov TJ Baník Rožňavské Bystré. Kvôli dvom udeleným červeným kartám jeho popredným hráčom mužstvo aj preto nedokázalo doma udržať trojgólové vedenie nad svojím odvekým rivalom z Vyšnej Slanej. Stalo sa tak už tretí zápas po sebe a mužstvo ľahkovážne prišlo nielen o 7 bodov, ale aj o štyroch kvalitných hráčov. Zaznamenali sme však aj iné údaje.
V 9. kole nastrieľali futbaloví "mušketieri" 44 gólov, z ktorých sa v 26 prípadoch darilo domácim strelcom a v 18 prípdoch sa prejavili hostia. Kolo vyšlo v prospech domácich celkov, ktorí sa zaslúžili o 3 víťazstvá, zaznamenali sme tiež dve remízy i dve prehry.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-