Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky Mariana Slavkaya
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Za cisára pána
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Ilustrácie - Burčo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky Mariana Slavkaya
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Za cisára pána
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Ilustrácie - Burčo
PrevNext
OSLAVY 100. VÝROČIA ...
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Prvé zmienky o organizovaných jednot...
V novom futbalovom r...
V novom futbalovom ročníku 2022/2023 po novom začali aj na hornom Gemeri
Prvý tohtoročný augustový víkend zar...
Zažite Gemerský folk...
Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak
Tri festivalové dni ponúkajú možnosť...
Účinkovanie futbalov...
Účinkovanie futbalových mužstiev z ObFZ Rožňava v V. lige Košicko-gemerskej skupine (2011 – 2022)
Futbalová V. liga Košicko-gemerská s...
Unikátny film so vzá...
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Z viac než 300 vzácnych histori...
V Gemerskej Polome n...
V Gemerskej Polome nové knihy čítajú aj tí najstarší
Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej ...
Na futbalovom turnaj...
Na futbalovom turnaji v Rožňavskom Bystrom si zahrali aj internacionáli Lokomotívy Košice
Za takmer stáleho dažďa sa v sobotu ...
Štvrtýkrát v tomto r...
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
  V tomto roku sme si už štvrt...
Tretie Stretnutie po...
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Folklór je darom našich predkov, je ...
DREVENÉ PLASTIKY JÁN...
DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022
Rimavská Sobota, 29. 07. 2022 –...
Nabíjačku elektrický...
Nabíjačku elektrických bicyklov nájdu návštevníci aj v Muráni
V obci Muráň, známom stredisku cesto...
Objatie detstva je n...
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
O dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šť...
Cyklistické preteky ...
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Cyklistické preteky na našom území v...
Rimavskosobotská nem...
Rimavskosobotská nemocnica pripravila pre mamičky piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
PRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO TÝŽDŇA DO...
Z KNIHY DO ŽELEZA * ...
Z KNIHY DO ŽELEZA * Rozprávkové sochy v Revúcej
Včera (21.7.2022) v centre mesta pri...
Najnovšie akvizície ...
Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Rimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemer...
Boli ste na Baníckom...
Boli ste na Baníckom dni na Telepe?
Spomínate si, aspoň už len poniektor...
Tajomstvá ukryté pod...
Tajomstvá ukryté pod závojom
Rimavská Sobota, 19. 7. 2022 –&...
Zákaz návštev v rožň...
Zákaz návštev v rožňavskej i v rimavsko-sobotskej nemocnici na všetkých lôžkových oddeleniach
Rožňava - Z dôvodu zhoršenej ep...
Primátor mesta Revúc...
Primátor mesta Revúca Július Buchta bude opäť kandidovať na svoj post
Súčasný primátor Revúcej Ing. Július...
Okres Rožňava vo fut...
Okres Rožňava vo futbalovej V. lige – JUH opäť s dvoma celkami
Pri pohľade na novú štruktúru súťaží...
Nová vyhliadka nad Ž...
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Železník, 15. 7. 2022 – Región ...
Do Drienčan na poduj...
Do Drienčan na podujatie Dedina ožíva po sedemnástykrát
Gemersko-malohontské osvetové stredi...
Prvé dve kolá VIESSM...
Prvé dve kolá VIESSMANN pohára v letnom biatlone 2022 majú Revúčania za sebou
Prvé kolo VIESSMANN pohára v letnom ...
Slávnostné odhaľovan...
Slávnostné odhaľovanie pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu v Štítniku
Miestny odbor Matice slovenskej v&nb...
Športové dni v Ratko...
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná šp...
Pri Krupine vzniká n...
Pri Krupine vzniká nový festival, ktorý oslavuje tvorivosť. Navštívte Cestu Srdca koncom júla na Litave
Mladí ľudia z občianskeho združenia ...
Zázračná ríša bábok ...
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožň...
Na Klenovskej rontou...
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26....
Jelšavský dvor na Kl...
Jelšavský dvor na Klenovskej rontouke
Na Klenovskej rontouke – tradičnom ...

Plagáty

Vyhľadávanie

TCVN Flag Counter

Nárečie

PrevNext
Dobšinským nárečím:...
Dobšinským nárečím: Ket sme stavali džomp...
Dakedy, jak maly hlapec, som byval v Dobšinej v Bolzajfe pod Lackom v elektrarenskom byte....
Rodná obec...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9)
ŠKOLSTVO Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V ro...
Čaro gemerskej...
Čaro gemerskej „rejdovčiny“
Zaspievam vam ja piesničku f čistej rejdoučine, neviem, či vi dačo viete o našej dedine. Do Rejdovej...
Mokrolúckym nárečím:...
Mokrolúckym nárečím: Dojička
V novšé dobe zmo mali v ďedžine aj JRD. Chovali tam kravi aj jelovinu. Pre mliako od k...

Baníctvo

Stručné dejiny...
Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (20)
Ložiská mastenca. Začiatky dobývania tejto suroviny, spadajú do minulého storočia. Prvé práce, pomer...
Pamiatková zóna...
Pamiatková zóna Železník - skrytý poklad v srdci Gemera. Bude o chvíľu čo chrániť?
Bohatá história, chudobná súčasnosť Gemer je dnes stále jeden z najzaostalejších regiónov Slovenska...

Náučné chodníky

PrevNext
Náučný chodník...
Náučný chodník na Ceste Márie Széchy
Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Má...
Banský náučný...
Banský náučný chodník Rákoš
Gemerský banícky spolok Bratstvo otvoril 4. augusta 2017  banský náučný chodník v rožňavskej lo...
Náučný chodník...
Náučný chodník Ipeľ
Náučný chodník prechádza južnou časťou Stolických vrchov a spája existujúce turistické trasy. Nachád...
Náučný chodník...
Náučný chodník obce Rejdová
Obec Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, pod jeho najvyšším vrchom - Stolicou,...

Vaše komentáre:

  • Ing. Stanislav Lukáč Prajem Vám, aby sa futbalu vo Vyšnej Slanej darilo i naďalej. Nech tento šport napĺňa… Written by Ing. Stanislav Lukáč on %PM, %02 %849 %2022 %21:%júl
    OFK Vyšná Slaná tretíkrát za sebou víťazom 6. ligy ObFZ Rožňava (Futbal)
  • Alena Rusnaková Dobrý večer prajem pani mala by som záujem no melír na 18 júl ak je… Written by Alena Rusnaková on %PM, %02 %839 %2022 %21:%júl
    Najkrajšie vrkoče i kaderníčky z Muráňa (Voľný čas)
  • Peter Marko Ďakujem veľmi pekne za zverejnenie článku o našej histórii rodiny Markovcov. Môj prapra Pál Marko… Written by Peter Marko on %PM, %08 %817 %2022 %20:%jún
    Pred 240 rokmi založil Pál Markó v Rožňave manufaktúru na spracovanie kože (Múzeá)
  • Ing.Rudolf Šembera Dnes v neskorých nočných hodinách (7.6.2022) bol uverejnený film R.Fabiána o neveselom osude gemerského baníctva… Written by Ing.Rudolf Šembera on %AM, %08 %995 %2022 %00:%jún
    Zomrel profesor Ján Fabián (Osobnosti Gemera)
  • viperSaw я гадюка. я жив в україні в маріополі зараз живу в польщі. де знайти роботу???… Written by viperSaw on %AM, %06 %139 %2022 %04:%jún
    Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022 (Súťaže)
Subscribe to this RSS feed

ODBOJ - K 76. výročiu SNP

PrevNext
DEŇ VÍŤAZSTVA...
DEŇ VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM
9. máj 2022 v RevúcejČlovek je obdarený jedným mimoriadnym darom – pamäťou. Pamätáme si ľudí, z...
Pripomenuli si...
Pripomenuli si fašistickú tragédiu v Čiernom Potoku
Pri príležitosti 73. výročia zavlečenia 14 obyvateľov terajšej obce Čierny Potok a príľahlých osád n...
Členovia MO...
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa stretli na svojej hodnotiacej členskej schôdzi
Ako už zvykom býva, začiatočné dni nového roku v mnohých spoločenských organizáciách sú dňami, kedy ...
Veľká lúka...
Veľká lúka na Muránskej planine a Pochod vďaky k 75. výročiu SNP
Hrad Muráň je majestát Gemera. Prvé písomné zmienky o hrade sú po vzniku Gemerskej župy z roku 1271....
« August 2022 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        

Anna Jolšvaiová - Dieťa ako dar

Anna Jolšvaiová - Na potulkách po Gemeri

Na potulkách po Gemeri

Gemerské guľky z Lähoty

A. Jolšvaiová: Búrka na Gemeri

https://youtu.be/CsXluDERG-U

 

Anna Jolšvaiová - Vráť sa domov

Anna Jolšvaiová - Gemer rodný

https://youtu.be/6RoSuOsks5I

 

Anna Jolšvaiová: V Muráni mám skanzen

https://youtu.be/NbY4lXAOY4s

 

 

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
utorok, 01 marec 2011 19:22

"Pribinove poklady" na gymnáziu v Rožňave si príde pozrieť aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč

Napísal(a) Zlatica Halková
Zverejnené v Stredné školy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 04 september 2014 19:13

"Na Šumiaci hrajú", spieva sa v jednej ľudovej pesničke. Tentoraz tam budú aj tancovať

Napísal(a) muzička
Zverejnené v Folklór
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
sobota, 18 jún 2011 20:33

"Môj ocko je najlepší!" - kričali na súťaži všetci škôlkári

Napísal(a) G. Gallová
Zverejnené v Rožňavské Bystré
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 30 marec 2011 10:04

"Kot som húsky pásla ..." - Svoj festival začínajú v Rožňave písať aj detské folklórne kolektívy

Napísal(a) Mária Ferenczová
Zverejnené v Folklór
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 06 jún 2011 19:31

"Bi die olten Haier hon a Pfingstfest gaholden,“ v preklade: Ako starí baníci Turíčne sviatky dodržiavali

Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Zverejnené v Dobšiná
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 1547
  • 1548
  • 1549
  • 1550
  • 1551
  • 1552
  • 1553
  • 1554
  • ...
  • 1556
Strana 1556 z 1556

pripominame si v auguste

Ľudovít Mikuláš – 45. výročie úmrtia

1. august  – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, obuvník.

Ľudovít MikulášPo skončení ľudovej školy v Jelšave sa u svojho otca vyučil obuvníckemu remeslu a po jeho smrti prezval rodinnú obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a  podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež ako zástupca starostu a starostu Jelšavy (1931 – 1945). Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. Svoje znalosti o včelstve prezentoval odbornými prednáškami a článkami, ktorými prispieval do časopisu Včelár a novín Szabad Földmüves. V roku 1927 založil Včelársky spolok v Jelšave a do roku 1945 bol jeho predsedom. Po roku 1945 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Pôsobil aj ako predseda Gemerskej včelárskej župy v Rimavskej Sobote. MM-

Eugen Morvay – 120. výročie narodenia

1. august  – Eugen Morvay (1.8.1902 Tisovec – 7.5.1945 Praha) – grafik, maliar, bábkar, pedagóg.

morvay eŠtudoval na Umeleckej akadémii v Jeruzaleme a na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Bol učiteľom kreslenia na stredných školách na Slovensku, od r. 1940 riaditeľ gymnázia v Mukačeve. Maľoval realistické krajiny, portréty, figurálne kompozície. V grafike sa venoval linorytu a vydal knižne cyklus 20 pôvodných tlačí. Zaoberal sa bábkarstvom, bol autorom hier i bábok. Známe sú jeho grafiky Tisovský dvor, Bez práce, Ulica v Tisovci, Harmonikár, Huculský chlapec, Po modlitbe, Sedliak zo Šumiaca, Drevenice v Telgárte, Rusínska žena a i.-MM-

Jozef Cénik – 100. výročie narodenia

8. august  –  Jozef Cénik (8.8.1922 Tisovec – 5.1.2002 Bratislava) – stavebný inžinier, architekt.

Maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave sa špecializoval na pozemné stavby a pracoval v ateliéri prof. Emila Belluša a spolupracoval na projektovaní diel v Bratislave: Pavilón teoretických ústavov SVŠT, Hotel Devín, Nová radnica, Slovenské magnezitové závody Banská Bystrica a i. V r. 1951 – 1983 pracoval v Hydroprojekte Bratislava. Tu vytvoril stredisko architektúry, ktorého sa stal vedúcim a vychoval viacerých výkonných projektantov – architektov. Vytváral architektonickú koncepciu vodných diel na Váhu a pracoval na architektúre čerpacích staníc a objektov vodohospodárskych staníc. Spracoval urbanistické štúdie a koordinoval práce na bioprojekte vodného diela Gabčíkovo. MM-

Vladimír Mináč – 100. výročie narodenia

10. august  –  Vladimír Mináč (10.8.1922 Klenovec – 25.10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

minac-vl.jpgŠtudoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry. -MM-

Cyril Kraus – 10. výročie úmrtia

11. august  – Cyril Kraus (3.7.1928 Tisovec – 11.8.2012 Bratislava) – literárny historik a kritik.

Po štúdiu na FF UK v Bratislave pracoval od roku 1951 ako vedecký pracovník v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho romantizmu a klasicizmu. Je autorom mnohých literárnych štúdií, úvah a kritík, vydaných knižne i časopisecky. Výsledky svojich výskumov popularizoval aj v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované mnohé jeho monografie. Významným vkladom do literárnohistorického bádania bola jeho editorská činnosť. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel mnohých slovenských spisovateľov, antológiu z poézie klasicizmu, objavný dvojzväzkový výber z romantickej poézie a prózy. Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia, ktorý doplnil a vydal v roku 2012 Ján Caban. -MM-

Ladislav Farkaš – 95. výročie narodenia

11. august  – Ladislav Farkaš (11.8.1927 Ratkovské Bystré) – herec, režisér.

Ladislav FarkašDetstvo prežil v Ratkovej, kde navštevoval aj meštiansku školu. V roku 1944 absolvoval Obchodnú akadémiu v Kežmarku, pôsobil ako úradník v Šafárikove (Tornaľa) a v Muráni. Od roku 1951 člen činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, od roku 1974 režisér i herec Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 riaditeľ Domu umenia v Piešťanoch. Ako herec sa uplatnil v žánrovo a typovo rozmanitých postavách. Účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch. V 60. rokoch začal režírovať najmä veseloherný repertoár (najúspešnejšia bola hra G. Feydeau: Chrobák v v hlave, 1969), inscenácie pre deti a rozhlasové hry, dramatizoval literárne predlohy, režíroval vlastné dramatizácie rozprávok. V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Boris Farkaš. -MM-

 

Eva Krajčiová – 40. výročie úmrtia

14. august  – Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka.

Eva Krajčiová Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole. Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. -MM-

 

Eva Rysová – 90. výročie narodenia

16. august  – Eva Rysová (16.8.1932 Hajnáčka, okres Rimavská Sobota) – herečka.

Herectvu zasvätila život: DiváciPo ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Júliusa Pántika účinkovala v Armádnom divadle v Martine, pôsobila v Krajskom divadle v Trnave a v Krajskom divadle v Nitre. V roku 1966 sa stala členkou divadla Nová scéna v Bratislave. Za roky strávené v divadle stvárnila množstvo žánrovo i charakterovo  rozmanitých postáv. Predstavila sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, pôsobila v Slovenskom rozhlase, venovala sa dabingu. Do roku 2012 vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V r. 2003 získala Krištáľovú ružu a v r. 2005 bola ocenená Cenou Karla Čapka. -MM-

 

Mária Daxnerová – 200. výročie narodenia

18. august  – Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.

Mária DaxnerováVenovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Patrónka gymnázia v Revúcej. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. -MM-

 

Marian Lapšanský – 75. výročie narodenia

21. august  – Marian Lapšanský (21.8.1947 Tisovec) – hudobník, klavirista, pedagóg.

lapsansky-1.jpgŠtudoval na Základnej umeleckej škole v Tisovci a v Rimavskej Sobote. Už ako žiak hrával v amatérskom sláčikovom orchestri pri Švermových železiarňach v Tisovci. Študoval na bratislavskom konzervatóriu, na AMU v Prahe a na Čajkovského konzervatóriu v Moskve. V rokoch 1975 – 1978 bol sólistom Štátnej filharmónie v Košiciach, neskôr pôsobil ako klavirny virtuóz Slovenskej filharmónie v Bratislave. Od r. 1983 spolupracoval v štvorručnej hre, resp. v hre na dvoch klavíroch s Petrom Toperczerom v klavírnom duu. Zastáva mnoho významných odborných funkcií, zaoberá sa prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Vydal viac ako 30 hudobných nahrávok. Od roku 1987 je pedagógom na VŠMU v Bratislave a na hudobných akadémiách v Prahe, Banskej Bystrici a v Brne. V rokoch 2005 – 2021 pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie. Patrí k špičke klavírneho slovenského interpretačného umenia, ako klavirista vystupuje po celom svete a získal mnoho medzinárodných prestížnych ocenení. -MM-

 

Ľudovít Augustín Gál  – 200. výročie narodenia

30. august  – Ľudovít Augustín Gál (30.8.1822 Ratková – 5.2.1894 Muránska Dlhá Lúka) –
učiteľ, farár, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok, publicista.

Študoval v Rožňave, Bratislave, Levoči, Halle. V roku 1844 na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry odišiel s ostatnými študentmi do Levoče. Potom bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, kaplán v Ratkovej, od r. 1849 učiteľ v Tisovci a od r. 1856 farár v Muránskej Dlhej Lúke. Účastník bojov o rečovú rovnoprávnosť, spoluzakladateľ revúckeho gymnázia, patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Prispieval článkami najmä do Pešťbudínskych vedomostí, kde publikoval aj ním zozbierané povesti a rozprávky. -MM-

 

Anton Macák – 50. výročie úmrtia

31. august  –  Anton Macák (25.10.1907 Vištuk – 31.8.1972 Revúca) – kňaz, zberateľ folklóru, básnik, botanik, prekladateľ, umeleckým menom Bystrík Muránsky.

macak_historia-03.jpgTeológiu študoval v Ríme. Pôsobil ako duchovný v Trnave, Šaštíne, v Plešivci, v rokoch 1952-72 ako administrátor farnosti v Muráni. Zaoberal sa cirkevným spevom a hudbou a spracoval chrámový spevník a slovenskú pohrebnú liturgiu. Venoval sa aj regionálnej histórii, skúmal archívne pramene k dejinám Muránskeho hradu a obce Muráň. Je autorom lyrických a sociálne ladených veršov, inšpirovaných životom lesných robotníkov, históriou a prírodou muránskeho regiónu. Zbieral ľudové piesne, príslovia a porekadlá z Muráňa a okolia a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) a Žmeň povestí spod Muráňa (1968), ktoré zhudobnil hudobný skladateľ Ján Čambal. V roku 1963 prebásnil do latinčiny ľudové piesne pod názvom Resonantia Tatrae, ktoré v roku 2007 vydala Matica
slovenská pod názvom Slovak Songs in Latin Slovak English. Je to unikátne dielo – 170 slovenských ľudových piesní preložených a prebásnených do latinčiny, aj s úplným notovým zápisom, s registrom originálnych slovenských textov i s výberovým súborom anglických prekladov. V roku 1997 mu občania obce Muráň odhalili pamätnú tabuľu na miestnom kostole. -MM-

 


Späť hore

© 2022 Maj Gemer