Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
PrevNext
ROZLOHOU MALÁ – BOHA...
ROZLOHOU MALÁ – BOHATSTVOM VEĽKÁ
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé...
Bc. Július Lalik: V ...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré ...
V Baníckom múzeu v R...
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baní...
Oslobodenie Rožňavy ...
Oslobodenie Rožňavy oslávili aj jej obyvatelia
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v...
PRIPOMENULI 78. VÝRO...
PRIPOMENULI 78. VÝROČIE OSLOBODENIA MESTA REVÚCA
Na Námestí slobody v Revúcej 24. jan...
Fašiangy v Dome osve...
Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské osvetové stredi...
Diela inšpirované ro...
Diela inšpirované rodinou * MAG
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
„Čo videl cisár – pá...
„Čo videl cisár – pán v Rožňave?“
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Ro...
Referendum v januári...
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Sobota 21. januára 2023 bol deň, kto...
Z DENNÍKA BIOLÓGA *...
Z DENNÍKA BIOLÓGA  *  Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – ...
Súpis nálezísk neras...
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Surovinová základňa Gemera-Malohontu...
Návraty k Betlehemsk...
Návraty k Betlehemskému svetlu 2022
Betlehemské svetlo je jedným z najkr...
Obrazy Baníckeho múz...
Obrazy Baníckeho múzea zachránené v novom šate
Banícke múzeum v Rožňave sa v r...
Vlani sa v nemocnici...
Vlani sa v nemocniciach Svet zdravia na Gemeri narodilo najviac chlapcov
V Nemocnici Svet zdravia Rožňav...
Adam Klajber je víťa...
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Prvým stolnotenisovým turnajom na Sl...
Život pravekého člov...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavs...
Zážitkový chodník – ...
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
S  cieľom zatraktívniť horný Ge...
Z klubu biatlonu Mag...
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Keď má niekto chuť a vôľu športovať ...
Najvyššia futbalová ...
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
V príspevku nášho spolupracovníka In...
Glezg hrubozobý (Coc...
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neod...
Stredoveké fresky na...
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Kostoly so značkou Európske dedičstv...
V roku 2022 bolo v o...
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho  plaketou
Slovenský Červený kríž oceňuje pravi...
Výtvarná súťaž - Ban...
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne z...
Kamenná tabuľa –  zá...
Kamenná tabuľa –  záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou...
Aj pre psíkov a mači...
Aj pre psíkov a mačičky pripravili vianočný darček 
Ešte 9. decembra 2022 sme v Zák...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOS...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOSTI DHZM JELŠAVA ZA ROK 2022
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelša...
Prvým novorodencom v...
Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rož...
Malá Kiara z obce Ja...
Malá Kiara z obce Janice sa narodila ako prvé dieťa na Gemeri v novom roku 2023
Hneď na úvod nového roku oznamujeme ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽŇAVA 2022
V  kostole Evanjelickej cirkvi ...
Zastúpenie futbalový...
Zastúpenie futbalových klubov z okresu Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži VsFZ v rokoch 1995 - 2022
V novodobej histórii ObFZ Rožňa...

Plagáty

Vyhľadávanie

TCVN Flag Counter

Nárečie

PrevNext
U Lorkové...
U Lorkové na rohu visí žaba za nohu. Chto s té žabi otkúsi, tú Máriju vzät musí
(Z humorných i dramatických spomienok M. Hlaváčovej, H. Hlaváčovej a Z. Birkovej, rod...
Nižnoslanskym nárečím:...
Nižnoslanskym nárečím: Verkolák, čuó deti si pojeduól
Od dávnych čias sa aj na hornom Gemeri povráva, že v časoch pred Vianocami, od Kataríny po Luciu, sú...
Dlho očakávaná...
Dlho očakávaná Gemerská nárečová čítanka je na svete
Gemerská nárečová čítanka, ktorej autorom je významný slovenský dialektológ profesor Štefan Tóbik (1...
Revúckym nárečím:...
Revúckym nárečím: „Koď tot maj šőnauer zareve, len tak ťia hvary zaplašú“
Poľovníctvo má svoje odborné názvoslovie, ale má aj svoju osobitnú reč a tiež poľovnícku „latin...

Baníctvo

Stručné dejiny...
Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (4)
Ložiská železných rúd v okolí Železníka Baníctvo v Železníku a okolitých lokalitách sa pokladá za n...
Prediskutovali možnosti...
Prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v piatok 22. mája 2020 zišlo široké zastúpenie samospráv...

Náučné chodníky

PrevNext
Náučný chodník...
Náučný chodník Slovenský raj – juh
Náučný chodník Slovenský raj - juh má dĺžku 11 km, čas prechodu cca 3,5 hodiny, prevýšenie 268 m, ob...
Náučný chodník...
Náučný chodník Spoznajte prameň Rimavy
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom ...
Náučný chodník...
Náučný chodník Horné lúky
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Hájskej doline, medzi Jasovskou pl...
Náučný chodník...
Náučný chodník Muránsky hrad
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky...

Vaše komentáre:

  • oblecenie pre zeny Skvelý obsah a dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších zatiaľ na danú tému. V… Written by oblecenie pre zeny on %PM, %17 %793 %2022 %19:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Milan Šmelko Kde sa dá kúpiť? Written by Milan Šmelko on %AM, %11 %426 %2022 %10:%nov
    Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka (Dobšiná)
  • svadobne obrucky Chválim spracovanie článku, určite som sa opäť niečo nové dozvedel. Pred svadbou je dôležite vedieť… Written by svadobne obrucky on %AM, %10 %080 %2022 %01:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Erika Olexová Želka, veľmi pekné a výstižné, prajem Ti hlavne veľa zdravia a pohody, určite budeš aj… Written by Erika Olexová on %AM, %05 %377 %2022 %09:%nov
    Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022 (Rožňavské Bystré)
  • Dáška Krásne napísané. A teraz Ti želám pokojný rodinný život a dobré pokračovanie v starostovskej štafete… Written by Dáška on %PM, %04 %578 %2022 %13:%nov
    Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022 (Rožňavské Bystré)
Subscribe to this RSS feed

ODBOJ - K 76. výročiu SNP

PrevNext
Na spomienkovom...
Na spomienkovom zhromaždení k  73. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny si rožňavský vojenský útvar uctil aj priameho účastníka bojov proti fašizmu
Dňa 2. mája 2018 popoludní sa priestoroch vojenských kasární Gemersko-malohontského pluku v Rožňave ...
Členovia SZPB...
Členovia SZPB v Čiernom Potoku na svojich jubilantov nezabúdajú
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistický...
V januári...
V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri
Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 194...
Vojak Červenej...
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk. v. v. Ladislav Sládek oslávil 90-te narodeniny
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk.v.v. Ladislav Sládek 6. marca 2018 oslávil v Rimav...
« Január 2023 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31          

Gemerské guľky z Lähoty

Partizánska pieseň

https://youtu.be/DsgdkiS9wnoPARTIZÁNSKA

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
streda, 05 máj 2010 13:20

Aj zastávky SAD a prístrešky tvoria pekné prostredie, keď sa o ne postaráme

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 04 jún 2012 20:29

Aj zápas Rožňavské Bystré – Betliar 5:1 ukázal, že s futbalom na hornom Gemeri to ide dole vodou

Napísal(a) Miloš Leng
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 13 október 2014 11:14

Aj základná technika prípravy gágoríkov je súčasťou vzdelávacieho programu tradičná ľudová kultúra

Napísal(a) Timea Jakabová
Zverejnené v Záujmová činnosť
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 19 december 2012 21:03

Aj webovská rodina Maj Gemer si zaslúži, aby sme jej v tomto vianočnom čase venovali pozornosť

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Zverejnené v Tradície
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 14 marec 2013 19:08

Aj výbor ZO JDS v Rakovnici mal čo hodnotiť

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo, Mgr. L. Fabián
Zverejnené v Rakovnica
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 1573
  • 1574
  • ...
  • 1576
  • 1577
  • 1578
  • 1579
  • ...
  • 1581
  • 1582
Strana 1578 z 1590

pripomíneme si v januari

Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia

4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.

Gustáv Maurícius ReussPo štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej  histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-

Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia

6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.

Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-

Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia

7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.

V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov.  MM-

Július Rudnay – 145. výročie narodenia

9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.

Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách.  MM-

Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia

19. január –  Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.

Ľudovít SkalníkČlen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista.  MM-

Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia

19. január –  Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor. 

Jozef ŠkultétyAktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-

Karol Salva – 110. výročie úmrtia

21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.

V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom  pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-

Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia

23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.

Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-

Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia

27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.

Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a  katechizmus Perlička dítek božích (1683).  -MM-

Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia

30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.

Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke.  Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu.  Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň,  ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a  prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne.  -MM-

Karol Viest – 120. výročie úmrtia

30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.

viest-karol-1.jpgZákladné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer