Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
PrevNext
ROZLOHOU MALÁ – BOHA...
ROZLOHOU MALÁ – BOHATSTVOM VEĽKÁ
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé...
Bc. Július Lalik: V ...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré ...
V Baníckom múzeu v R...
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baní...
Oslobodenie Rožňavy ...
Oslobodenie Rožňavy oslávili aj jej obyvatelia
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v...
PRIPOMENULI 78. VÝRO...
PRIPOMENULI 78. VÝROČIE OSLOBODENIA MESTA REVÚCA
Na Námestí slobody v Revúcej 24. jan...
Fašiangy v Dome osve...
Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote
Gemersko-malohontské osvetové stredi...
Diela inšpirované ro...
Diela inšpirované rodinou * MAG
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského ...
„Čo videl cisár – pá...
„Čo videl cisár – pán v Rožňave?“
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Ro...
Referendum v januári...
Referendum v januári využilo v Bôrke 7,71 % voličov, ale v Stratenej 68,00 %
Sobota 21. januára 2023 bol deň, kto...
Z DENNÍKA BIOLÓGA *...
Z DENNÍKA BIOLÓGA  *  Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – ...
Súpis nálezísk neras...
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Surovinová základňa Gemera-Malohontu...
Návraty k Betlehemsk...
Návraty k Betlehemskému svetlu 2022
Betlehemské svetlo je jedným z najkr...
Obrazy Baníckeho múz...
Obrazy Baníckeho múzea zachránené v novom šate
Banícke múzeum v Rožňave sa v r...
Vlani sa v nemocnici...
Vlani sa v nemocniciach Svet zdravia na Gemeri narodilo najviac chlapcov
V Nemocnici Svet zdravia Rožňav...
Adam Klajber je víťa...
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Prvým stolnotenisovým turnajom na Sl...
Život pravekého člov...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavs...
Zážitkový chodník – ...
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
S  cieľom zatraktívniť horný Ge...
Z klubu biatlonu Mag...
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Keď má niekto chuť a vôľu športovať ...
Najvyššia futbalová ...
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
V príspevku nášho spolupracovníka In...
Glezg hrubozobý (Coc...
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neod...
Stredoveké fresky na...
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Kostoly so značkou Európske dedičstv...
V roku 2022 bolo v o...
V roku 2022 bolo v okrese Revúca ocenených 5 darcov zlatou Jánskeho  plaketou
Slovenský Červený kríž oceňuje pravi...
Výtvarná súťaž - Ban...
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne z...
Kamenná tabuľa –  zá...
Kamenná tabuľa –  záchrana pamiatky zo synagógy v Rožňave
Kniha Mojžišova je vzácnou pamiatkou...
Aj pre psíkov a mači...
Aj pre psíkov a mačičky pripravili vianočný darček 
Ešte 9. decembra 2022 sme v Zák...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOS...
ŠTATISTIKA ZÁSAHOVOSTI DHZM JELŠAVA ZA ROK 2022
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelša...
Prvým novorodencom v...
Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rož...
Malá Kiara z obce Ja...
Malá Kiara z obce Janice sa narodila ako prvé dieťa na Gemeri v novom roku 2023
Hneď na úvod nového roku oznamujeme ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽ...
ADVENTNÝ KONCERT ROŽŇAVA 2022
V  kostole Evanjelickej cirkvi ...
Zastúpenie futbalový...
Zastúpenie futbalových klubov z okresu Rožňava v najnižšej regionálnej súťaži VsFZ v rokoch 1995 - 2022
V novodobej histórii ObFZ Rožňa...

Plagáty

Vyhľadávanie

TCVN Flag Counter

Nárečie

PrevNext
Muránskym nárečím:...
Muránskym nárečím: Ak sa dakoďi v Muráňu zavíjala mladá nevesta
U nás bívala svaďba pri mlaďimu. S kosťela išli šicá svadobníci otprevaďiť mladú aš po dvere mlaďiho...
Rodná obec...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (16)
PLATIDLÁ V 20. STOROČÍ Základným platidlom v 20. storočí bola koruna. Ako platidlo koruna začala pl...
Už Samo...
Už Samo Tomášik tvrdil, že  temer každá dolina v Gemeri má svoje podnárečie
Samo Tomášik: „Každá temer dolina v Gemeri má svoje podnárečie. Malý Hont a dolina Balogská hovorí n...
Revúckym nárečím:...
Revúckym nárečím: Studnišky okolo Revúci
V našich hvarách, chvalabohu, su ešte takia mestá,  kďe se dobré voďi mažmo napiť róno z&n...

Baníctvo

Vydali Kalendár...
Vydali Kalendár 2021 s unikátnymi fotografiami z podzemia Gemera
Unikátne fotografie z podzemia Gemera prináša nový kalendár, ktorý v týchto dňoch vydáva združenie S...
Baníctvo a...
Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej S...

Náučné chodníky

PrevNext
Náučný chodník...
Náučný chodník Stratenský kaňon
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňon...
Hrhov –...
Hrhov – Náučný chodník obce
Obec Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras v Turnianskej kotline, 22 k...
V Dobšinskej...
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri os...
Náučná ekotrasa...
Náučná ekotrasa Gemerská zelená cesta
Na základe záujmu miest Revúca a Tisovec a obcí Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka bola vyp...

Vaše komentáre:

  • oblecenie pre zeny Skvelý obsah a dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších zatiaľ na danú tému. V… Written by oblecenie pre zeny on %PM, %17 %793 %2022 %19:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Milan Šmelko Kde sa dá kúpiť? Written by Milan Šmelko on %AM, %11 %426 %2022 %10:%nov
    Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka (Dobšiná)
  • svadobne obrucky Chválim spracovanie článku, určite som sa opäť niečo nové dozvedel. Pred svadbou je dôležite vedieť… Written by svadobne obrucky on %AM, %10 %080 %2022 %01:%nov
    Spomínanie na odviate - pozoruhodná ratkovská žena (Ratková)
  • Erika Olexová Želka, veľmi pekné a výstižné, prajem Ti hlavne veľa zdravia a pohody, určite budeš aj… Written by Erika Olexová on %AM, %05 %377 %2022 %09:%nov
    Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022 (Rožňavské Bystré)
  • Dáška Krásne napísané. A teraz Ti želám pokojný rodinný život a dobré pokračovanie v starostovskej štafete… Written by Dáška on %PM, %04 %578 %2022 %13:%nov
    Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022 (Rožňavské Bystré)
Subscribe to this RSS feed

ODBOJ - K 76. výročiu SNP

PrevNext
Spomienka na...
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v ...
Juraj Lakota...
Juraj Lakota - neznámy hrdina
O veliteľoch frontov, divízií, plukov, zväzkov, brigád sú spísané knihy, pamäti autorov. No, pozná n...
Členovia MO...
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyv...
V Utekáči je...
V Utekáči je Slovenské národné povstanie výsostne aktuálne aj dnes
Priznám sa, že v dňoch 72. výročia SNP som mal v programe zúčastniť sa viacer&y...
« Január 2023 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31          

Gemerské guľky z Lähoty

Partizánska pieseň

https://youtu.be/DsgdkiS9wnoPARTIZÁNSKA

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
utorok, 13 november 2012 16:34

Aj vtedy, keď sa „zjesenieva" je veľa pekných záujmov...

Napísal(a) Katarína Kvetková
Zverejnené v Revúca
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 03 jún 2011 13:02

Aj v Rožňavskom Bystrom sa rozhodli, že na Rusadle obnovia starú tradíciu stavania májov

Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v Rožňavské Bystré
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 06 september 2015 19:22

Aj v našom futbale platí: Keď mne zdochla koza, nech susedovi dve!

Napísal(a) MG od
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 29 január 2013 13:43

Aj v Muránskej Dlhej Lúke si pripomenuli 68. výročie oslobodenia obce

Napísal(a) mn
Zverejnené v Muránska Dlhá Lúka
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 26 marec 2012 16:50

Aj v druhom prípravnom futbalovom zápase Nižná Slaná podľahla súperovi z Vlachova

Napísal(a) Štefan Tomášik
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 1574
  • ...
  • 1576
  • 1577
  • 1578
  • 1579
  • ...
  • 1581
  • 1582
  • 1583
Strana 1579 z 1590

pripomíneme si v januari

Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia

4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.

Gustáv Maurícius ReussPo štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej  histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-

Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia

6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.

Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-

Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia

7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.

V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov.  MM-

Július Rudnay – 145. výročie narodenia

9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.

Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách.  MM-

Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia

19. január –  Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.

Ľudovít SkalníkČlen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista.  MM-

Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia

19. január –  Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor. 

Jozef ŠkultétyAktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-

Karol Salva – 110. výročie úmrtia

21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.

V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom  pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-

Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia

23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.

Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-

Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia

27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.

Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a  katechizmus Perlička dítek božích (1683).  -MM-

Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia

30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.

Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke.  Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu.  Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň,  ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a  prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne.  -MM-

Karol Viest – 120. výročie úmrtia

30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.

viest-karol-1.jpgZákladné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer