V  O K T Ó B R I  2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok  (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits  (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť)  –  maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr.  Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner  (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia.  Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka  (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic  (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave.  Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-