štvrtok, 11 február 2021 10:52

Rok 2020 v Gemersko-malohontskom múzeu

Napísal(a)
Rok 2020 v Gemersko-malohontskom múzeu

Rimavská Sobota, 10. 02. 2021 – Uplynulý rok 2020 bol v histórii fungovania kultúrnej inštitúcie ako je Gemersko-malohontské múzeum určite prvým svojho druhu. Nepochybne sa na celej zbierkotvornej, prezentačnej a kultúrno-výchovnej činnosti podpísala celospoločenská situácia v súvislosti so šírením nového vírusu SARS-CoV-2 (Covid-19). Z tohto dôvodu bolo múzeum v troch etapách pre verejnosť zatvorené. Mimo týchto období platili protipandemické opatrenia nariadené štátom, v zmysle ktorých bola činnosť múzea naďalej značne obmedzená. Vzhľadom k uvedenému priestory múzea navštívilo v roku 2020 spolu iba 6 770 návštevníkov. Dopad corona krízy je výrazne citeľný hlavne v tejto oblasti, pretože na porovnanie uvedieme, že v roku 2019 to bolo 19 728 návštevníkov. Stúpajúca tendencia návštevnosti, ktorú sme zaznamenali do roku 2020, sa z uvedených objektívnych dôvodov zmenila, čo nám je veľmi ľúto.
Napriek tomu sme sa snažili pripraviť pre verejnosť pestrú paletu výstav a podujatí s rôznymi témami. Žiaľ, najpopulárnejšie podujatie, akým je už tradične „Noc múzeí a galérií“ sme nemohli realizovať, a preto mesiac máj nie je možné v roku 2020 označiť za mesiac s najväčšou návštevnosťou, ako to bolo po minulé roky (v roku 2019 prišlo v máji do múzea vyše 7 tisíc návštevníkov).

Július Botto, zakladateľ Československého štátneho reálneho gymnázia a profesor I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej

Július Botto, slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ sa narodil 24. júla 1848 v slovenskej dedine Rozložná. Jeho otec Ladislav Botto bol evanjelický farár a Július podľa rodinnej tradície mal byť tiež teológom. Keď skončil elementárne školy v Jelšave, tak pokračoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval na kolégiu v Prešove, kde pri teologických a neskôr právnických štúdiách zažil nezabudnuteľné chvíle v skupine slovenských junákov združených do krúžku okolo Pavla Országha Hviezdoslava.
V školskom roku 1869/70 bol povolaný za suplujúceho profesora do Veľkej Revúcej, a to rozhodlo o celom ďalšom jeho živote. Ešte sa síce vrátil k právnickým štúdiám do Prešova, ale v školskom roku 1871/72 bol opäť v Revúcej, aby bol svedkom radostných chvíľ otvorenia gymnaziálnej budovy. Len dva roky bolo slovenské gymnázium v novej vlastnej budove. Generálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý bol zvolaný na 2. septembra 1874, mal už len formálnu úlohu a vyhlásil gymnázium za zrušené.

Čerešnícky spolok v Jelšave je najstarším ovocinárskym spolkom na Slovensku

Čerešnícky spolok v Jelšave patrí medzi najstarší ovocinársky spolok na Slovensku. Spoločnú ovocnú záhradu založili 1. septembra 1796 dvaja nadšenci a milovníci ovocinárstva v Jelšave, Samuel Glósz st. a evanjelický farár Pavel Wallaszky. Rada mesta Jelšavy im svojím rozhodnutím z 26. septembra 1796 dala do trvalého užívania dva pozemky. Jeden dostal meno „Dolný čerešník" a druhý „Horný čerešník". Tak boli založené základy Čerešníckeho spolku v Jelšave.
Členský podiel činil 5 zlatých a 30 krajciarov. Ustanovilo sa, že (citujem): „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“ V roku 1801 sa k spolku pripojil zakladajúci sa vinohradnícky spolok so záhradami, označovanými ako „Darmo Hrba“ a neskôr v roku 1804 záhrada pod menom „Na Jarkoch“. Spojený čerešnícky spolok tak bol vytvorený zo štyroch častí.

sobota, 06 február 2021 20:25

Z histórie Mestskej polície v Rožňave

Napísal(a)
Ilustračný obrázok polície na výstbe železničnej trate Slavošovce - Tisovec

Činnosť mestskej polície v meste Rožňava siaha až do dávnej minulosti. Už v roku 1723 sa stretávame prvýkrát s funkciou mestského kapitána, ktorého volili z troch kandidátov. Neskôr, v roku 1886, mestského policajného kapitána menoval hlavný župan. Policajný kapitán mal vlastný úrad a dozeral na čistotu ulíc a trhu, na denné a nočné stráže, vydával cestovné pasy, dobytčie pasy, zaistil trestancov, či pátral po ukradnutých veciach. Do roku 1900 verejný poriadok v meste udržiavala mestská polícia, ktorá pozostávala z dvoch policajtov a kapitána. O rok neskôr verejný poriadok udržiavalo maďarské žandárstvo za pomoci dvoch mestských policajtov.
Mestská rada Rožňavy v roku 1907 uzavrela s uhorskou vládou zmluvu o službách verejnej istoty. Tieto služby tvorilo desať mužov vtedajšieho četníctva. Mesto malo v tom období troch policajtov – četníkov, ktorí väčšinou zastávali práce vnútornej organizácie mesta, teda kancelárske a doručovacie služby. Za tieto služby četníctva mesto zo vzniknutých nákladov platilo 30% do pokladnice monarchie. Tento zmluvný pomer a poskytovanie služby verejnej istoty trval do obsadenia mesta československým vojskom.

sobota, 06 február 2021 12:16

FK Tatran Betliar v sezóne 2017/2018

Napísal(a)
FK Tatran Betliar v sezóne 2017/2018

Futbalový klub Tatran Betliar po vypadnutí z V. ligy Košicko-gemerskej skupiny účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Postupne sa začal umiestňovať v hornej časti tabuľky. V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o pôsobení Tatrana Betliar v tomto období, presnejšie v sezóne 2017/2018. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky so strelcami gólov,  tabuľky a prehľad strelcov.

Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč

Výsledky na jeseň:

Odišiel navždy od nás rodák z Rožňavského Bystrého pán Ladislav Tomko

Portál roznavskebystre.sk uverejnil 4. februára 2021 stručnú správu: "Vážení občania, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 3.2.2021 vo veku 92 rokov zomrel náš rodák pán Ladislav Tomko. Posledná rozlúčka bude v kruhu rodiny.

Česť jeho svetlej pamiatke!"

Za touto správou sa skrýva ale veľmi veľa. Z radov Bystranov, ktorí robili aj pre svoju rodnú obec veľa pozitívneho, bol aj pán Ladislav Tomko. Svedčí o tom jeho cesta, ktorou prešiel z tejto malej, bývalej baníckej obce, do sveta. A to veľakrát veru aj peši, najmä ako študent z domu U zahradoch za vzdelaním krížom cez rozsiahle kopce a prašné cesty. Najprv do podtatranského Svitu, aby získal vzdelanie v bývalej Baťovej škole práce, potom aj za prácou a vyšším vzdelaním. Vždy sa však rád vracal k svojej rodine i spoluobčanom a kamarátom do Rožňavského Bystrého, kdekoľvek bol. Bol pre svojich rodákov príkladom snaživého pracovitého človeka, túžiaceho za lepším životom i vzdelaním. Dožil sa veľmi pekného veku, a to i napriek tomu, že život mu kládol do cesty ťažké prekážky, keď prežil to najťažšie, čo človeka v rodine môže stretnúť.

Ilustračný obrázok z Dobšinej.

Prejdime po uvedenom na vývoj ručného umeleckého priemyslu v užšom slova zmysle, kde možno vymedziť nasledujúce obdobia:

1. Obdobie domáceho priemyslu alebo ľudového priemyslu

Obyvatelia si zo začiatku potrebné práce vykonávali sami, a to počnúc stavaním obydlia, až po nástroje a náradie potrebné k remeslu, odievaniu, prípravu potravín, k pohodliu a ochrane. Každý jednotlivec si ich vyrábal sám, pričom si zručnosť a šikovnosť osvojovali synovia po otcovi a dcéry po matke. Ešte aj v súčasnosti sa, medzi baníkmi, najmä pri práci s banským drevom, vyrábajú nástroje po domácky. Príslušníčky ženskej časti rodín, predovšetkým v minulom storočí, dosiahli v pestovaní ľanu a výrobe plátna také pokročilé výsledky, že ich hotové plátno predstavovalo až vývozný artikel. Dnes ale táto činnosť skoro úplne zanikla.

SLUKA HÔRNA (Scolopax rusticola) – predmet mesiaca február v GMM

Rimavská Sobota, 03. 02. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum predstavuje dermoplastický preparát sluky hôrnej. V roku 2020 obohatil prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroš Detko. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989.
Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.
Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.

Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov

Na Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči,  či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.

utorok, 02 február 2021 13:36

Desať tipov ako pripraviť dokonalý steak

Napísal(a)
Desať tipov ako pripraviť dokonalý steak

Milí mäsožrúti, určite sa medzi vami nájdu milovníci poriadnych kusov mäsa, pečených na grile alebo panvici, upravených doružova alebo takmer krvavých, s kosťou či bez kosti, skrátka určite ste mnohí z vás „steak pozitívni“. Možno uprednostňujete šťavnatý Ribeye steak alebo jemný Filet mignon, možno si radi pochutíte na korenistom Hanger steaku alebo vás uspokojí jedine ozrutný Tomahawk steak a možno zjete čokoľvek, len nech je to chutné. Vedeli by ste si však steak pripraviť sami? Viete, na čo všetko treba pamätať, aby bol váš steak čo najchutnejší, najšťavnatejší a zároveň nestratil typickú chuť mäsa? V tomto článku vám prinášame 10 tipov, ako pripraviť dokonalý steak.
1. Vyberte si ten správny druh steaku a kvalitné mäso.