Ján Valentík sa narodil 22. augusta 1940 v Tisovci, kde získal základné i stredné vzdelanie. Absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Pôsobil ako herec v Divadle Slovenského národného povstania v Martine, vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku v Bratislave, dlhé roky až do odchodu na dôchodok bol členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho umeleckú tvorbu ovplyvnili významné divadelné osobnosti, akými boli – pedagóg hereckej tvorby Janko Borodáč a pedagóg javiskovej reči a umeleckého prednesu – národný umelec Viliam Záborský. Bohatý diapazón hereckých výrazových prostriedkov a schopnosť bezprostredného kontaktu s divákom i rozhlasovým poslucháčom ho nominovali do bezpočetného množstva verejných vystúpení s umeleckým prednesom poézie a prózy a sprievodným slovom koncertných programov. Dominantou jeho hereckej umeleckej tvorby je dlhý rad vytvorených dramatických postáv v rozhlasových hrách pre dospelých, ale aj pre deti a mládež, ktorými sa zaradil do plejády rozhlasových hereckých hviezd. Ochotne a rád pomáhal aj v rodnom Tisovci, či už folkloristom, divadelníkom a nezabudnuteľné boli aj humorné vstupy „Báťu Jana“ na programoch venovaných našim ženám, v ktorých spomínal na Tisovec minulých časov. Získal viacero ocenení za dlhoročnú umeleckú činnosť v oblasti divadla a hovoreného slova.
Jeho herectvo zostane zachované pre budúce generácie ako svedectvo úprimného vzťahu človeka k hovorenej slovenskej reči.
Napriek tejto bolestnej strate bude stále žiť v našich mysliach a spomienkach.
Česť jeho pamiatke!
__________________________________________________________________________________________________________________
Posledná rozlúčka sa uskutoční dňa 14.5.2019 o 14.00 hodine v Evanjelickom kostole v Tisovci. Pohreb bude pokračovať v cintoríne.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rádio Regina Západ odvysiela v utorok 14. mája o 13:12 archívny rozhovor, v ktorom bude Ján Valentík spomínať na to, ako sa dostal k recitácii, rozhlasovému mikrofónu a k práci v hereckom rozhlasovom súbore. V Nedeľných rýmoch si poslucháči môžu pripomenúť jeho recitačné umenie, a to v nedeľu 19. mája o 7:18 ako interpreta veršov Milana Ferka. V piatok popoludní odvysiela Rádio Regina okrem iného zostrih rozhovoru z relácie Rádiovíkend z roku 1988 s ukážkami spevu tohto rozhlasového herca.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rádio Devín priblíži poslucháčom Jána Valentíka ako interpreta poézie v utorok 14. mája o 15:50 reprízou recitácie veršov Ivana Kraska s názvom Pre teba len. V Ars litere o 17:00 uvedie reprízu hudobno-slovnej relácie s folklórnym ladením Stretnutie s krásou z roku 2000.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rozhovor s Jánom Valentíkom - krátky záznam
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-