Zanedbané hroby ktoré boli dlhé roky verejnosťou vnímané ako hroby padlých rumunských vojakov, opravujú vďaka iniciatíve členov o. z. Gemerské grúne. Autorom myšlienky na zrealizovanie a hlavný aktér obnovy týchto unikátnych hrobov je mladý historik Mgr. Viktor Brádňanský, ktorý počas svojho bádania v archívoch a teréne, narazil na skutočný pôvod a mená vojakov, ktorí padli v okolí Tisovca v júni 1919. ,,Boje v okolí Tisovca trvali od 8. do 18. júna 1919 a obidve bojujúce strany v nich zaznamenali ťažké straty.“ V Tisovci na evanjelickom cintoríne sa v ohradenom areáli nadchádza 13 samostatných a jeden hromadný hrob, v ktorých sú pochovaní československí vojaci a ruskí i rumunskí zajatci, ktorí zomreli na rôzne choroby počas prvej svetovej vojny. ,,Z aktuálnych výskumov poznáme mená 15 československých vojakov a legionárov, ktorí padli v okolí Tisovca. V spoločnom hrobe odpočíva ďalších 16 neznámych vojakov. Aké boli straty maďarskej červenej armády nám posiaľ nie je známe,“ dodáva Brádňanský.
,,Keď som minulý rok videl žalostný stav hrobov, povedal som si, že to musím napraviť. Hľadal som cestu a partnerov, ktorí by sa zapojili do obnovy. Pomocnú ruku mi podal Jaroslav Hric z o. z. Gemerské grúne, cez ktoré sme nakoniec podávali projekt na dotáciu Banskobystrického samosprávneho kraja. Na jeseň 2019 sme sa zároveň stretli v Tisovci s Ing. Pavlom Filipekom z Ministerstva obrany Českej republiky, s ktorým sme sa dohodli na partnerstve a spolupráci pri obnove hrobov. Do obnovy hrobov sa zapojila aj Nadácia Milana Rastislava Štefánika a mesto Tisovec.“
Dnes je už rekonštrukcia hrobov z časti hotová a práce by sa mali dokončiť koncom týždňa. Pietny akt za účasti hostí a delegácie z Českej republiky sa uskutoční v sobotu 18. júla na evanjelickom cintoríne. V Tisovci bude zároveň vystavený Legiovlak, v ktorom sa môžete dozvedieť o pôsobení légií nielen v zahraničí, ale aj v bojoch na našom území.
„Boje o Slovensko v roku 1919 bola krátka kapitola našich dejín, avšak nesmierne významná. Česi a Slováci ukázali celému svetu, že sme boli ochotní za náš nový spoločný štát a demokraciu bojovať a umierať. Preto by sme ani my nemali zabúdať na obete našich hrdinov z tejto zabudnutej vojny a hodnoty, za ktoré položili životy,“ dodáva na záver Brádňanský.

Projekt obnovy týchto unikátnych hrobov sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, Ministerstva obrany Českej republiky, Nadácie Milana Rastislava Štefánika a mesta Tisovec.
Mgr. Viktor Brádňanský

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-