Už tridsiaty štvrtýkrát sa 12. decembra 2014 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Tisovci uskutočnila regionálna prehliadka speváckych zborov dospelých, pod názvom Daxnerov Tisovec. 
Úvod prehliadky patril „domácim“ speváckym zborom – Detskému speváckemu zboru Hviezdičky, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Tisovci od septembra 2014. Členmi sú deti z MŠ z Tisovca a z Rimavskej Píly. Zbor diriguje Ľubica Sabová.
Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca bol založený v roku 1877. Spevokol počas svojho pôsobenia rodné mesto preslávil na domácich i zahraničných podujatiach, prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje už v poradí desiaty dirigent a je ním Gabriela Rufusová.
Prehliadka pokračovala vystúpením Cirkevného spevokolu Nádej z Revúcej, ktorý už vyše 15 rokov odborne vedie a diriguje Jaroslav Petr. Spevokol sa zúčastňuje všetkých zborových slávností počas sviatkov a pravidelných stretnutí cirkevných spevokolov.
Ďalším účinkujúcim bol Detský spevácky zbor Nádej, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Zbor diriguje od roku 1995 Jana Dobrocká. Pravidelne spolupracuje so zborom predškolákov Slniečko ako aj s mestským zborom Bona fide.
Spevácky zbor mesta Rimavská Sobota Bona fide spieva pre Rimavskú Sobotu, Tisovec, Slovensko i zahraničie už 43 rokov. V júli 2014 si splnil ďalší sen – pre slovenské, francúzske, ale aj publikum z rôznych kútov sveta spieval na koncerte v Chráme St. Madeleine.
O vzájomnej spolupráci zborov v regióne presvedčilo spoločné vystúpenie Speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty a Speváckeho zboru Quirin z Revúcej.
Prehliadka pokračovala vystúpením Speváckeho zboru Quirin z Revúcej, ktorý bol založený v októbri 2006 a združuje predovšetkým učiteľov, bývalých absolventov a priateľov základnej umeleckej školy. Zbor má v súčasnosti 30 členov a vedie ho Jaroslav Petr.
Hosťom piatkového večera bol Dievčenský spevácky zbor Cambiar La Música z Pohronskej Polhory, ktorý vznikol v roku 2009. Členkami speváckeho zboru sú dievčatá základných, stredných a vysokých škôl, ktorých záľubou je spev a takisto záujem o jeho šírenie ľuďom rôznych skupín a generácií.
Pri zažatých sviečkach, za prítomnosti všetkých speváckych zborov, odznela skladba Tichá noc, svätá noc a tak ukončila toto podujatie, ktoré opäť ukázalo krásu a vzácnosť zborového spevu. 
Za vystúpenie poďakovali všetkým účastníkom prehliadky primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková a spoločne odovzdali dirigentom ďakovné listy a darčeky.
Po spoločnom posedení, so želaním príjemných vianočných sviatkov, plných porozumenia, lásky a spokojnosti sa speváci rozišli so želaním stretnúť sa na XXXV. ročníku regionálnej prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2015.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko
v Rimavskej Sobote
[cincopa AgDA8K8NEfOV]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-