Krása ľudovej piesne a tanca je neopakovateľná, čo preukázalo nedeľné popoludnie 11. mája 2014 v Rožňavskom Bystrom. Členky i členovia FSk Bystränky potvrdili, že im mnohí môžu závidieť ich lásku k folklóru, kde zachovávame naše tradície, oživujeme folklór. Folklór -jednoduché slovo, pod ktorým si každý predstaví niečo iné. Tí mladší niečo staré, minulosť, o ktorú sa zaujímajú možno len okrajovo, starší zase svoju mladosť, detstvo, ktoré sami zažili, zvyky, obyčaje, radosti i žiale. Táto pestrofarebná slávnosť je akousi poklonou, vzdaním úcty a vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia, pretože v piesňach je duša, srdce - a Bystrania ich stáročia spievali. speváčky opäť potvrdili, že keď sú aj v menšom počte zahanbiť sa nedajú - či už spevom alebo aj žartovným slovom. No a vychovali si dobrých následníkov, ktorých nám mnohí závidia. V programe sa objavili piesne, z ktorých mnohé prítomných prekvapili, však ich nepočuli už strašne dávno a niektoré ani nepoznali, no a my mladší sme sa ich mohli aspoň naučiť. Diváci, ktorí jedným dychom sledovali program, odmenili účinkujúcich potleskom a myslím, že im padol ako balzam na dušu.
Bola pripravená aj výstavka ručných prác, výstavka krojov, šatiek, sukní, perín, veď posúďte sami podľa pripojených fotiek. Na výstavke svoje práce predstavili ženy, ale aj najmladší, ako Tonka Petrenková a verte, bolo sa na čo pozerať. Cieľom výstavy je pripomenúť odevy a tradície našich starých materí a starých otcov. Chcem sa poďakovať našim ženám, ktoré pripravili túto krásnu výstavku, strávili pri nej veľa času - celý týždeň znášali, žehlili, pripravovali, no a tento týždeň zase odnášajú. Je to práca na celé hodiny, ale ony sa nesťažujú, radi ukážu aj iným svoje práce. Musím povedať, že si ich boli pozrieť aj niektorí občania z Honiec a Rakovnice, ktorí prišli povzbudiť svojich rodinných príslušníkov v kultúrnom programe. Pozrieť výstavku si boli aj naše deti zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom.
Moje vrelé poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a pripravili tento program a teším sa na ďalší. Verím, že budú pokračovať.
Aktivity v obci od konca roka 2013:
23. marca 2014 sme usporiadali v obci stolnotenisový turnaj - našu obec zastupoval len Lukáš Kvačan a ostatní boli hostia z Rakovnice a Honiec. Hoci som bola v tom čase chorá, bola som sa na nich pozrieť. Veľmi sa mi páčilo aj to, že pán Repiský pripomenul históriu našich bystranských stolných tenistov. Aj to bol dôvod, keď ma mladí oslovili, aby som podporila kúpu stolnotenisového stola a záujemcovia sa už aj schádzajú v priestoroch OÚ. Verím, že do budúcnosti, lebo odhodlanie majú, sa opäť oživí stolný tenis aj u nás.
Turistický výstup na chatu Zeme sa uskutočnil týždeň po Veľkej noci 26. apríla 2014, kde sa opäť stretli turisti z celého okresu. Počasie síce bolo mokré (lebo do rána pršalo), ale nálada a atmosféra bola fajn. Po obede a po občerstvení sa turisti pomaly rozchádzali. Medzi prítomnými nechýbali ani tí najmenší. Ako vidíte, na fotke je naša škôlkarka Tamarka Hlaváčová so starými rodičmi.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-