Krása ľudovej piesne a tanca je neopakovateľná, čo preukázalo nedeľné popoludnie 11. mája 2014 v Rožňavskom Bystrom. Členky i členovia FSk Bystränky potvrdili, že im mnohí môžu závidieť ich lásku k folklóru, kde zachovávame naše tradície, oživujeme folklór. Folklór -jednoduché slovo, pod ktorým si každý predstaví niečo iné. Tí mladší niečo staré, minulosť, o ktorú sa zaujímajú možno len okrajovo, starší zase svoju mladosť, detstvo, ktoré sami zažili, zvyky, obyčaje, radosti i žiale. Táto pestrofarebná slávnosť je akousi poklonou, vzdaním úcty a vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia, pretože v piesňach je duša, srdce - a Bystrania ich stáročia spievali. speváčky opäť potvrdili, že keď sú aj v menšom počte zahanbiť sa nedajú - či už spevom alebo aj žartovným slovom. No a vychovali si dobrých následníkov, ktorých nám mnohí závidia. V programe sa objavili piesne, z ktorých mnohé prítomných prekvapili, však ich nepočuli už strašne dávno a niektoré ani nepoznali, no a my mladší sme sa ich mohli aspoň naučiť. Diváci, ktorí jedným dychom sledovali program, odmenili účinkujúcich potleskom a myslím, že im padol ako balzam na dušu.
Bola pripravená aj výstavka ručných prác, výstavka krojov, šatiek, sukní, perín, veď posúďte sami podľa pripojených fotiek. Na výstavke svoje práce predstavili ženy, ale aj najmladší, ako Tonka Petrenková a verte, bolo sa na čo pozerať. Cieľom výstavy je pripomenúť odevy a tradície našich starých materí a starých otcov. Chcem sa poďakovať našim ženám, ktoré pripravili túto krásnu výstavku, strávili pri nej veľa času - celý týždeň znášali, žehlili, pripravovali, no a tento týždeň zase odnášajú. Je to práca na celé hodiny, ale ony sa nesťažujú, radi ukážu aj iným svoje práce. Musím povedať, že si ich boli pozrieť aj niektorí občania z Honiec a Rakovnice, ktorí prišli povzbudiť svojich rodinných príslušníkov v kultúrnom programe. Pozrieť výstavku si boli aj naše deti zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom.
Moje vrelé poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a pripravili tento program a teším sa na ďalší. Verím, že budú pokračovať.
Aktivity v obci od konca roka 2013:
23. marca 2014 sme usporiadali v obci stolnotenisový turnaj - našu obec zastupoval len Lukáš Kvačan a ostatní boli hostia z Rakovnice a Honiec. Hoci som bola v tom čase chorá, bola som sa na nich pozrieť. Veľmi sa mi páčilo aj to, že pán Repiský pripomenul históriu našich bystranských stolných tenistov. Aj to bol dôvod, keď ma mladí oslovili, aby som podporila kúpu stolnotenisového stola a záujemcovia sa už aj schádzajú v priestoroch OÚ. Verím, že do budúcnosti, lebo odhodlanie majú, sa opäť oživí stolný tenis aj u nás.
Turistický výstup na chatu Zeme sa uskutočnil týždeň po Veľkej noci 26. apríla 2014, kde sa opäť stretli turisti z celého okresu. Počasie síce bolo mokré (lebo do rána pršalo), ale nálada a atmosféra bola fajn. Po obede a po občerstvení sa turisti pomaly rozchádzali. Medzi prítomnými nechýbali ani tí najmenší. Ako vidíte, na fotke je naša škôlkarka Tamarka Hlaváčová so starými rodičmi.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-