Čas Vianoc priniesol príbeh, ktorý bol svojím spôsobom a humorným stvárnením na jednej strane jedinečný a na druhej strane to bola ukážka vážnej vnútornej premeny človeka, ktorá sa možno práve počas týchto Vianoc odohrala v mnohých srdciach. Príbeh človeka, ktorému sa mnohí podobáme, bol stvárnený v amatérskom divadelnom predstavení v Rožňavskom Bystrom 26. decembra 2011. Názov predstavenia však ostal pre divákov zahalený tajomstvom.Pre tých, ktorí naše predstavenie nemohli vidieť naživo, si dovolím príbeh stručne priblížiť. Dej sa odohrával v dedine počas vianočného obdobia. Dva protipóly spoločnosti tvorila chudobná stará žena Martuška s vnučkou Evkou a na druhej strane vážený a bohatý richtár so svojou rozmaznanou dcérou. Napriek rozdielnemu spoločenskému postaveniu sa všetci obyvatelia dediny na Vianoce tešili. Každý svojím spôsobom. Len jeden človek chápal Vianoce ako zbytočnosť a príťaž - bol ním šuster Ondrej. V práci síce svedomitý a poctivý, ale k ľuďom nevrlý a večne nahnevaný, skrátka samotár. Márna bola snaha všetkých ľudí Ondreja zmeniť, nepodarilo sa to ani farárovi, ani zhovorčivej poštárke Žofke, ani dedinským ženám. Ani chudobná Martuška ho nedokázala vo vianočnom čase obmäkčiť, aby opravil topánky pre jej vnučku, ba odmietol aj bohatého richtára. Najväčší vplyv malo na neho jeho Zlé svedomie. Vytrvalo ho utvrdzovalo v jeho pochmúrnej a ufrflanej nálade.
Až zásah samotného Boha, ktorý poslal za Ondrejom anjela, aby mu zvestoval pravý význam Vianoc, dokázal úplne zmeniť Ondrejove srdce. Dôkazom premeny bola snaha Ondreja nájsť pre Pána Boha čo najkrajší dar, ktorým by mu odplatil Boží dar. Obchodník Janík chcel šustrovi pomôcť, no nakoniec dar, ktorý sa zdal pre Pána Boha najvhodnejší, predal richtárovi. Ondrej však hľadal ďalej a znovu s pomocou anjela prišiel na geniálnu myšlienku. Spomenul si, že dlhé roky opatruje vzácny kus červenej kože a že najlepšie bude, ak pre Pána Boha urobí darček sám. Ušil teda krásne čižmičky, ktoré pod hrozbou zákona odmietol predať richtárovi a chcel ich podarovať svojmu vzácnemu hosťovi - Bohu. Vo chvíli, keď Ondrej pochopil, že Božím darom pre neho je narodené Božie dieťa, dokázal prvýkrát vo svojom živote obdarovať niekoho aj on. Krásne čižmičky podaroval chudobnej Martuškinej vnučke Evke. A viete akej farby boli tie čižmičky? Boli to Červené čižmičky, čo bol zároveň aj názov divadelnej hry.
Na bystränských doskách, ktoré síce neznamenajú svet, sa stal zázrak - k lepšiemu sa zmenilo ľudské srdce. Kiežby aj mnohé ďalšie zatvrdnuté srdcia, či už v našej dedine, ale aj na celom svete dokázali otvoriť dvere Pánu Bohu, na ktorých je kľučka len z jednej strany - z nášho vnútra. Práve vo vianočnom čase nech nám všetkým Betlehemské dieťa vyprosuje hojnosť Božích milostí a požehnania pre tento krok.
Osoby a obsadenie:Šuster Ondrej - Matej Gonos
Chudobná Martuška - Martuška Gajdošová
Vnučka Evka - Evka Dovcová
Anjel - Zuzka Birková (ako hosť z Rakovnice)
Richtár - Janko Gonos
Richtárova dcéra - Dominika Ďurská
Poštárka Žofka - Barborka Dorkinová
Obchodník Janík - Tibko Gonos
Zlé svedomie - Radka Tomková
Farár - Tomáš Gonos
Mara - Ľubka Ďurská
Zuza - Silvia Lengová
Rozprávač - Paťka Šoltésová
Zvuk: Peťo Urban
Kamera: Maroš Dorkin
V mene nás všetkých mi dovoľte vysloviť veľké poďakovanie pánovi farárovi za hodnotne prežitý adventný a vianočný čas, všetkým našim priaznivcom za podporu a zároveň našim divákom ďakujeme za pozornosť a skvelú vianočnú atmosféru počas predstavenia.
Silvia Lengová
Fotografie: Janko Urban a Aďka Svačková
{gallery}kultura/bystre/cizmicky{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-