Pre tých, ktorí naše predstavenie nemohli vidieť naživo, si dovolím príbeh stručne priblížiť. Dej sa odohrával v dedine počas vianočného obdobia. Dva protipóly spoločnosti tvorila chudobná stará žena Martuška s vnučkou Evkou a na druhej strane vážený a bohatý richtár so svojou rozmaznanou dcérou. Napriek rozdielnemu spoločenskému postaveniu sa všetci obyvatelia dediny na Vianoce tešili. Každý svojím spôsobom. Len jeden človek chápal Vianoce ako zbytočnosť a príťaž - bol ním šuster Ondrej. V práci síce svedomitý a poctivý, ale k ľuďom nevrlý a večne nahnevaný, skrátka samotár. Márna bola snaha všetkých ľudí Ondreja zmeniť, nepodarilo sa to ani farárovi, ani zhovorčivej poštárke Žofke, ani dedinským ženám. Ani chudobná Martuška ho nedokázala vo vianočnom čase obmäkčiť, aby opravil topánky pre jej vnučku, ba odmietol aj bohatého richtára. Najväčší vplyv malo na neho jeho Zlé svedomie. Vytrvalo ho utvrdzovalo v jeho pochmúrnej a ufrflanej nálade.
Až zásah samotného Boha, ktorý poslal za Ondrejom anjela, aby mu zvestoval pravý význam Vianoc, dokázal úplne zmeniť Ondrejove srdce. Dôkazom premeny bola snaha Ondreja nájsť pre Pána Boha čo najkrajší dar, ktorým by mu odplatil Boží dar. Obchodník Janík chcel šustrovi pomôcť, no nakoniec dar, ktorý sa zdal pre Pána Boha najvhodnejší, predal richtárovi. Ondrej však hľadal ďalej a znovu s pomocou anjela prišiel na geniálnu myšlienku. Spomenul si, že dlhé roky opatruje vzácny kus červenej kože a že najlepšie bude, ak pre Pána Boha urobí darček sám. Ušil teda krásne čižmičky, ktoré pod hrozbou zákona odmietol predať richtárovi a chcel ich podarovať svojmu vzácnemu hosťovi - Bohu. Vo chvíli, keď Ondrej pochopil, že Božím darom pre neho je narodené Božie dieťa, dokázal prvýkrát vo svojom živote obdarovať niekoho aj on. Krásne čižmičky podaroval chudobnej Martuškinej vnučke Evke. A viete akej farby boli tie čižmičky? Boli to Červené čižmičky, čo bol zároveň aj názov divadelnej hry.
Na bystränských doskách, ktoré síce neznamenajú svet, sa stal zázrak - k lepšiemu sa zmenilo ľudské srdce. Kiežby aj mnohé ďalšie zatvrdnuté srdcia, či už v našej dedine, ale aj na celom svete dokázali otvoriť dvere Pánu Bohu, na ktorých je kľučka len z jednej strany - z nášho vnútra. Práve vo vianočnom čase nech nám všetkým Betlehemské dieťa vyprosuje hojnosť Božích milostí a požehnania pre tento krok.
Osoby a obsadenie:Šuster Ondrej - Matej Gonos
Chudobná Martuška - Martuška Gajdošová
Vnučka Evka - Evka Dovcová
Anjel - Zuzka Birková (ako hosť z Rakovnice)
Richtár - Janko Gonos
Richtárova dcéra - Dominika Ďurská
Poštárka Žofka - Barborka Dorkinová
Obchodník Janík - Tibko Gonos
Zlé svedomie - Radka Tomková
Farár - Tomáš Gonos
Mara - Ľubka Ďurská
Zuza - Silvia Lengová
Rozprávač - Paťka Šoltésová
Zvuk: Peťo Urban
Kamera: Maroš Dorkin
V mene nás všetkých mi dovoľte vysloviť veľké poďakovanie pánovi farárovi za hodnotne prežitý adventný a vianočný čas, všetkým našim priaznivcom za podporu a zároveň našim divákom ďakujeme za pozornosť a skvelú vianočnú atmosféru počas predstavenia.
Silvia Lengová
Fotografie: Janko Urban a Aďka Svačková
{gallery}kultura/bystre/cizmicky{/gallery}
{jcomments on}



























Čas Vianoc priniesol príbeh, ktorý bol svojím spôsobom a humorným stvárnením na jednej strane jedinečný a na druhej strane to bola ukážka vážnej vnútornej premeny človeka, ktorá sa možno práve počas týchto Vianoc odohrala v mnohých srdciach. Príbeh človeka, ktorému sa mnohí podobáme, bol stvárnený v amatérskom divadelnom predstavení v Rožňavskom Bystrom 26. decembra 2011. Názov predstavenia však ostal pre divákov zahalený tajomstvom.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-