Vie o nás všetko. Viac, než mnohí iní. A napriek tomu nikdy nesklame. A nespomína dlho na prečiny, o kom to vravíme? Predsa o mame. Mama, ten človek, čo najdlhšie mlčí, keď ublížia mu jeho najbližší. Po každom páde znova chodiť učí, po každom plači znova utíši. Preto sa bojí snáď viac, než by chcela. Hádam viac, než my sami o seba. Snáď myslíme si, že by nemusela a že nám toľkej lásky netreba. Prečo to mnohí prineskoro zistí? Prečo sa stala mnohým privšedná, tak ako breza so šumiacim lístím, tak ako svetlo každučkého dňa. Tak vážme si mamy, kým sú medzi nami a prosme Boha, nech bdie pri nich sám. Veď by sme často v svete boli sami bez našich dobrých milujúcich mám.
Detičky a pani učiteľky ďakujú za návštevu všetkým mamkám a všetkým zúčastneným. Osobité poďakovanie patrí našej pani starostke Želmíre Gonosovej za návštevu a sladké odmeny. Moje poďakovanie patrí tiež mojej mame. Ďakujeme...
Gabriela Gallová
{gallery}skola/materska/rb/dm{/gallery}