Občas nám treba načrieť do starých truhlíc, pohladkať veci minulé, pritisnúť ich k srdcu... Občas sa treba aspoň na chvíľočku zastaviť a zaspomínať na to, čo bolo a čo odvial čas Doporučený
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Na avizované stavanie májov dňa 11.6.2011 v našej obci Rožňavské Bystré sme sa všetci tešili. V sobotu od 16.00 hodiny vyhrávala v miestnom rozhlase ľudová hudba, na nádvorí pred Obecným úradom stála aj stuhami ovenčená V3S-ka naložená brezami – májmi. Všetko to značilo, že sa niečo v obci chystá. Okolo pol piatej nastal šum. To mládežníci zo SLZY priateľstva postavili ovenčený smrek – obecný máj pred budovou Obecného úradu. O 17.00 hod. za spevu bystränskej piesne „Pod naším obloškom stojí máj zelený....“ našich dievčat Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej pokračovali mládenci v stavaní májov – brezy - pred kultúrnym domom. Po postavení májov (nastali aj
Prvou scénkou bolo stretnutie žien z poľa a dievčat z jarmoku, kde ženy boli zvedavé, čo dievčatá nakúpili a spomínali ako to bolo za ich mladých čias.
Do druhej scénky sa zapojili aj mládežníci, kde sa zaspomínalo na stavanie májov kedysi v Rožňavskom Bystrom. Celkove to bolo o sviatku Rusadlí, keď mladí potom išli na muziku.
Záverečnou scénkou boli krstiny – osud človeka bol podľa ľudových predstáv určený už pri jeho narodení. Kým dieťa nebolo pokrstené mali nad ním moc zlé sily. Preto sa zakrývalo dieťatko plienkou, aby ho chránilo pred urieknutím. Ku krstinám sa viazali aj ďalšie povery, ako napr. dieťa obsypali zrnom, aby mu na stole nikdy nechýbal chlieb, obdarovali ho grajcärikom, aby bolo bohaté, dali mu vajíčka, aby malo pekné líčka a pod. Keď sa vrátili z kostola hovorilo sa: odniesli sme pohana a priniesli sme kresťana. Po skončení krstín, ženy v Bystrom odchádzali do krčmy na víno, kde si veselo zaspievali, aj niečo popili... A tým sa kultúrny program ukončil.
Záverom sa chcem poďakovať folklórnej skupine „Bystränky“ za tento program, za spríjemnenie sobotňajšieho večera, za krásne bystränské zvyky a obyčaje, ktoré sa vryli mnohým do pamäti. Za to, že oprášili históriu z tej veselšej stránky, za to, že ženy si odkrojili zo svojho voľného času a boli ochotné tráviť mnohé večery nácvikom, aby sa tradície, ktoré nahlodal zub času zachovali, za úžasný pocit, ktorý sa nám usadil kdesi vo vnútri. Treba si uvedomiť, že kým vystúpenie uzrie svetlo sveta, predchádza tomu nápad, scenár, hodiny nácviku. Verím, že po takom úspechu, aký mali v sobotu 11.6.2011, budú pokračovať. Bolo by škoda v najlepšom prestať (veď sa blíži aj Deň obce). Právom si zaslúžia pochvalu. Ešte raz ďakujem Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Zuzane Urbanovej, Mariene Dovcovej, Eliške Babičovej, Miroslave Frákovej, Marte Molnárovej, Helene Kerekešovej, Magde Štefanovej, Alici Simonovej a moje poďakovanie patrí aj naším mladým talentom - Stankovi Ďurskému, Dominike Ďurskej, Evke Dovcovej, Mirke Mackovej, Janke Konczovej a samozrejme aj členom mládežníckeho občianskeho združenia SLZA priateľstva, ktorí v sobotu po skončení programu postavili máje aj pred kostolom a dievčatám v obci a na záver sa zastavili aj u starostky obce a okolo polnoci sa so spevom rozišli domov.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Rožňavské Bystré
FOTOGRAFIE ZLATICE HALKOVEJ
{gallery}obsah/bystre/maje{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-