Počas tohtoročného októbra sme boli v Rožňavskom Bystrom svedkami niekoľkých milých životných jubileí. Jedným z takýchto bolo i životné jubileum našej spoluobčianky pani Emílie Gallovej, ktorá v kruhu svojich najbližších oslávila 85 rokov života. Navštívili sme ju aj my, aby sme ju zároveň pozdravili a zablahopriali jej pri tejto príležitosti v mene nášho cirkevného zboru spolu s pánom farárom Jánom Gallom. Povedzme si niečo o našej jubilantke. Teta Milka sa narodila 17. októbra1927. Pochádza z gemerskej obce Turčok, odkiaľ sa vydala do Rožňavského Bystrého za Jána Galla, ktorý bol vojakom z povolania. Pred pár rokmi už ale zomrel.
O tete Gallovej môžeme napísať, že je to vzácna žena a viacnásobná mama. Vychovala šesť detí (4 dcéry: Vierka, Kvetka, Janka, Evka a 2 synovia: Ján a Dušan). Po nich má 10 vnúčat a 6 pravnúčat. Pri našej návšteve nám povedala, že každému by dopriala zažiť s deťmi to, čo ona. Bola požehnaná svojimi deťmi, zažila s nimi radosti i starosti, ale všetci majú vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie. Žije pre ne, ale v súčasnosti najväčšiu radosť má z vnúčat a pravnúčat. Tie ju držia pri živote. Na jej oslavách boli všetci, ešte aj päťmesačný pravnuk, a o to bolo pre ňu to najväčšie vyznamenanie.
Teta Milka, ako ju každý v dedine volá, je veľmi sčítaná, múdra a inteligentná žena. Každý sa u nej cíti dobre, je veľmi pohostinná a príjemná. Aj ako deti sme k nim domov rady chodili, lebo sme boli s jej dcérami kamarátky. Pre každého mala pekné slovo a bola k nám štedrá a priateľská. Hoci aj jej s pribúdajúcim vekom prišli choroby, nedáva to nejako najavo, ale sa teší z každého prežitého dňa.
Prajeme jej, aby láska a radosť nevyprchala z jej života, ale aby ešte veľa rokov v zdraví prežila v kruhu svojej rozvetvenej rodiny. Vyprosujeme jej hojnosť Božieho požehnania.
Marta Lajčáková
{gallery}https://www.majgemer.sk/obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/*.jpg{/gallery}
Z rodinnej oslavy našej jubilantky
.png)
Od Jana Galla, syna pani Emílie Gallovej sme sa dozvedeli, že na rodinnej oslave jeho mamy, ktorá sa v dobrom zdraví dožila tohto krásneho veku 85 rokov, bola prítomná celá ich početná rodina vrátane všetkých šesť detí, 10 vnukov a 6 pravnukov. Spolu za slávnostným stolom sedelo 32 účastníkov.
K tejto informácii pripojil aj tri fotografie. Na zábere č. 1 jubilantka pani Emília Gallová, Na záber č. 3 je pani Gallová so svojimi deťmi. Zľava do prava stoja jej dcéry: Kvetoslava, Jana, Eva, Viera a syn Ján. Pred nimi sedí najmladší syn Dušan s mamou Emíliou. Záber č. 3 ďakuje jubilantka všetkým prítomným za účasť na oslavách a za početné gratulácie a dary, ktorými ju odarovali.
K blahoželaniam k milému životnému jubileu sa pripája aj stránka Maj Gemer a praje oslávenkyni pani Emílii Gallovej veľa zdravia, šťastia a radosti v kruhu svojich najbližších.
{gallery}obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/deti{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-