V našej obci Rožňavské Bystré je tradíciou už dvadsať rokov organizovať plesy rodákov. Hovorí sa, že tradície treba uchovávať, že nás duševne napĺňajú a robia ľudí šťastnejšími. A pri takýchto tradíciách radi ostávame, a keď to bude možné, budeme ich čo najdlhšie udržiavať. Diskusia okolo plesu sa začala už v decembri m. r. na zasadnutí OZ. Bolo treba dohodnúť termín, výber hudby, tombolu, do ktorej 1. cenu venuje OÚ a aj tento rok to bol televízor. Diskutovalo sa tiež o výzdobe Poslanci OZ dôstojne a s plnou vážnosťou pripravovali na 9. februára 2013 tento jubilejný – už 20. ročník plesu. Pozvánky na ples pripravili v modro-žlto-bielych farbách a tak isto aj etikety na fľaše vína, ktoré dostal každý účastník plesu pri vstupe. Spoločne s pracovníkmi OÚ výzdobu kultúrneho domu organizátori pripravili v modro-bielych farbách (farbách obce).
Stanovený začiatok plesu na 19. hodinu sa nedodržal (ako zvyčajne). Kultúrny dom sa začal pomaly zapĺňať. Okolo 20-tej hodiny sa ozvala siréna a na tanečný parket nastúpili žiaci z tunajšej základnej školy, ktorí zatancovali ukážku z viedenského valčíka.
Potom hostí slovom privítala starostka obce, zaželala všetkým prítomným príjemnú zábavu a 20. Ples rodákov otvorila. Počas plesu sa veľkému záujmu tešila prezentácia fotografií z predchádzajúcich ročníkov. Viacerí sme sa zasmiali najmä na tom, ako sme vyzerali pred rokmi, ale tiež zaspomínali na nebohých kamarátov a kamarátky a uvedomili sme si my, skôr narodení, ako ten čas letí.
A aký by to bol ples rodákov, keby naše talenty - bystränskí slávici - Dominka Ďurská so spolužiakmi a Stanko Ďurský nepozdravili našich hostí.
A aby som nezabudla na hudbu. Býva zvykom, že každé dva - tri roky meníme muzikantov. Tohto roku sme však zostali verní skupine IMPULZ z Vyšnej Slanej, nakoľko táto hudba sa nám osvedčila, vyhovuje nám a páči sa, pretože vedia zahrať nielen na ľudovú, ale aj modernú nôtu. Zahrajú tiež na želanie, prídu si zaspievať a zahrať aj medzi hostí.
Prvýkrát sme zmenili podávané menu. Vymenili sme našu "tradičnú večeru - šalát a rezeň" a ohlasy boli dobré. Dúfam, že chutilo.
Po polnoci každý netrpezlivo očakával žrebovanie tomboly. Hlavnú cenu, televízor, vyhral Marek Ďurský, ktorý si zakúpil celý balík 100 ks lístkov. Srdečne blahoželáme!!! A ako by to bolo, keby nebola cena útechy. Aj teraz ju do tomboly venoval Obecný úrad a bol to čiernobiely televízor - samozrejme nefunkčný. Máme s ním teraz oštaru, lebo výherca nám ho nechal tu. Chcem sa poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly krásnymi cenami - ďakujeme!!!
Po žrebovaní tomboly zábava pokračovala do bieleho rána, niektorí vydržali, iní odišli, ale nálada zostala. Ráno okolo ôsmej sa zatvárali dvere a brána Obecného úradu.
Záverom chcem dodať, že vo vekovej štruktúre na plese dominovala mladá generácia. Mrzí ma, že na tento jubilejný ples neprišli tí skôr narodení. Našim mladým však patrí poďakovanie za zábavu. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok.
Poďakovanie patrí samozrejme všetkým, ktorí prispeli k dôstojnej príprave tohto plesu. Ďakujem OZ - organizátorom, tancujúcim, hosťom, plesajúcim.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Foto: Ján Gonos, Želmíra Gonosová - viac fotiek na oficiálnej stránke obce www.roznavskebystre.sk .
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-