V našej obci Rožňavské Bystré je tradíciou už dvadsať rokov organizovať plesy rodákov. Hovorí sa, že tradície treba uchovávať, že nás duševne napĺňajú a robia ľudí šťastnejšími. A pri takýchto tradíciách radi ostávame, a keď to bude možné, budeme ich čo najdlhšie udržiavať. Diskusia okolo plesu sa začala už v decembri m. r. na zasadnutí OZ. Bolo treba dohodnúť termín, výber hudby, tombolu, do ktorej 1. cenu venuje OÚ a aj tento rok to bol televízor. Diskutovalo sa tiež o výzdobe Poslanci OZ dôstojne a s plnou vážnosťou pripravovali na 9. februára 2013 tento jubilejný – už 20. ročník plesu. Pozvánky na ples pripravili v modro-žlto-bielych farbách a tak isto aj etikety na fľaše vína, ktoré dostal každý účastník plesu pri vstupe. Spoločne s pracovníkmi OÚ výzdobu kultúrneho domu organizátori pripravili v modro-bielych farbách (farbách obce).
Stanovený začiatok plesu na 19. hodinu sa nedodržal (ako zvyčajne). Kultúrny dom sa začal pomaly zapĺňať. Okolo 20-tej hodiny sa ozvala siréna a na tanečný parket nastúpili žiaci z tunajšej základnej školy, ktorí zatancovali ukážku z viedenského valčíka.
Potom hostí slovom privítala starostka obce, zaželala všetkým prítomným príjemnú zábavu a 20. Ples rodákov otvorila. Počas plesu sa veľkému záujmu tešila prezentácia fotografií z predchádzajúcich ročníkov. Viacerí sme sa zasmiali najmä na tom, ako sme vyzerali pred rokmi, ale tiež zaspomínali na nebohých kamarátov a kamarátky a uvedomili sme si my, skôr narodení, ako ten čas letí.
A aký by to bol ples rodákov, keby naše talenty - bystränskí slávici - Dominka Ďurská so spolužiakmi a Stanko Ďurský nepozdravili našich hostí.
A aby som nezabudla na hudbu. Býva zvykom, že každé dva - tri roky meníme muzikantov. Tohto roku sme však zostali verní skupine IMPULZ z Vyšnej Slanej, nakoľko táto hudba sa nám osvedčila, vyhovuje nám a páči sa, pretože vedia zahrať nielen na ľudovú, ale aj modernú nôtu. Zahrajú tiež na želanie, prídu si zaspievať a zahrať aj medzi hostí.
Prvýkrát sme zmenili podávané menu. Vymenili sme našu "tradičnú večeru - šalát a rezeň" a ohlasy boli dobré. Dúfam, že chutilo.
Po polnoci každý netrpezlivo očakával žrebovanie tomboly. Hlavnú cenu, televízor, vyhral Marek Ďurský, ktorý si zakúpil celý balík 100 ks lístkov. Srdečne blahoželáme!!! A ako by to bolo, keby nebola cena útechy. Aj teraz ju do tomboly venoval Obecný úrad a bol to čiernobiely televízor - samozrejme nefunkčný. Máme s ním teraz oštaru, lebo výherca nám ho nechal tu. Chcem sa poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly krásnymi cenami - ďakujeme!!!
Po žrebovaní tomboly zábava pokračovala do bieleho rána, niektorí vydržali, iní odišli, ale nálada zostala. Ráno okolo ôsmej sa zatvárali dvere a brána Obecného úradu.
Záverom chcem dodať, že vo vekovej štruktúre na plese dominovala mladá generácia. Mrzí ma, že na tento jubilejný ples neprišli tí skôr narodení. Našim mladým však patrí poďakovanie za zábavu. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok.
Poďakovanie patrí samozrejme všetkým, ktorí prispeli k dôstojnej príprave tohto plesu. Ďakujem OZ - organizátorom, tancujúcim, hosťom, plesajúcim.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Foto: Ján Gonos, Želmíra Gonosová - viac fotiek na oficiálnej stránke obce www.roznavskebystre.sk .
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-