neodradila ani táto skutočnosť a večer 12. mája sa zúčastnili zapálenia vatry. Počasie síce opäť veľmi neprialo a fúkal silný vietor, nálada bola aj napriek tomu dobrá, hrala aj hudba z „reprákov“. Len zase účasť starších bola slabá, a potom sa to kritizuje...
Veľmi prospešnou akciou, do ktorej sa zapojili mnohí občania, bolo čistenie obce
pri príležitosti Dňa Zeme. V čase od 22. apríla do 30. apríla 2012 občania v spolupráci s aktivačnými pracovníkmi vyčistili obec - okolie Základnej školy, Materskej školy, školskej jedálne, cintorína, okolie Domu smútku, okolie autobusových zastávok, školskej záhrady, bane a v neposlednom rade osadu "Kopolt", kde z celej obce boli vyvezené 4 veľkokapacitné kontajnery. Tu sa chcem veľmi poďakovať spoločnosti Brantner Gemer, s.r.o., Rimavská Sobota, ktorá nám s touto akciou pomohla a viem, že nie je to jej jediná akcia, kde sa pri takýchto príležitostiach zúčastňuje. Patrí im za toto veľké ďakujeme.
Na tento deň si spomenuli aj žiaci z tunajšej Základnej školy a to priamo pobytom v prírode - smer Dolina, kde sa vybrali s odpadkovými vrecami, hrabličkami, aby vyčistili, upratali, vyzbierali odpadky, smeti, plasty, ktoré nechávajú tzv. turisti v lese. Mladší žiaci vyčistili nielen okolie školy, ale aj studničky v blízkosti obce - Biely potok, Lazy, Dolina.
Je nutné si uvedomiť, a to nielen v takýto deň, ale po celý rok, že sme všetci ľudia závislí na cenných daroch poskytovaných zemou (zem, voda a v neposlednej miere aj vzduch...). Je nutné si uvedomiť, že tieto zemské zdroje sú bohužiaľ vyčerpateľné, a preto je dôležité ich chrániť pre budúce generácie.
Ešte v marci (30.3.2012) starostka obce v spolupráci s miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom pozvala členov MS do priestorov Obecnej knižnice v Rožňavskom Bystrom na
netradičnú spomienku na Pavla Emanuela Dobšinského pod názvom: "Zvyky a obyčaje na Gemeri".
Posledný marcový týždeň sa niesol v znamení slovenských knižníc, a práve preto sme chceli využiť aj spomienku na slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Prítomných privítala vedúca knižnice pani Marta Lajčáková, ktorá oboznámila o histórii, ale aj o súčasnosti knižnice. Síce konštatovala, že teraz je čitateľov omnoho menej ako keď začínala, ale každý piatok sa ich pár nájde a príde do knižnice.
Ako sami vidíte na fotkách, objavili sa aj práce našej pani Moniky Cmierovej - postavičky z rozprávok Janko Hraško, Ježibaba, princezná, ktoré vlastnoručne ušila. Potom z Obecnej knižnice sme prešli do školskej jedálne, kde sme nezáväzne v rozhovore prešli práve k slovenskému rozprávkarovi P. E. Dobšinskému, ktorý pôsobil aj v našej obci v rokoch 1855 - 1859 ako evanjelický farár a učiteľ. Precíznym plnením roly kazateľa získava si srdcia ľudu, vidiac jeho neutešené položenie, myslí na budúcnosť, najmä na deti. Presvedčí ľud o potrebe postaviť pre deti chrám vedomostí, pretože škola do tej doby v obci nemala vlastný stánok. Zámer sa podarilo uskutočniť ešte za jeho pôsobnosti, teda do roku 1859 školská budova bola postavená. Bola to škola evanjelická augsburského vyznania. Ľud ju postavil z vlastných prostriedkov. Bola pevne stavaná z kameňa, umiestnená v cirkevnej záhrade za kostolom. Takto sa základné vzdelanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy. Dobšinský počas pôsobenia v našej obci zbieral texty piesní, zaznamenával zvyky a obyčaje. Práve z tohto obdobia pochádza aj jeho prvý zväzok Slovenských povestí. V Bystrom mal na písanie dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše. A kus bystranskej duše je aj v diele: Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery. Keď si spomínate na činnosť našej DFS Bystränky, ich aktivity a ich program, napr. krstiny, ktoré mali zahrnuté v akcii "Stavanie májov" - práve toto sa dá porovnať s dielom tohto spisovateľa.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
{gallery}obsah/bystre/matica/dobsinsky/2012{/gallery}
{jcomments on}




























__________________________________________________
Dňa 12. mája 2012 o 21.00 hodine sa aj v obci Rožňavské Bystré, v lokalite "pod Baňou" rozhorela vatra pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny a osláv 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom v roku 1945. O túto akciu sa postarali mládežníci z občianskeho združenia SLZA priateľstva (tak ako po minulé roky) v spolupráci s miestnym urbariátom a starostkou obce. Táto vatra bola asi najdlhšie postavenou vatrou - stála celý týždeň, nakoľko počasie nedovolilo ju zapáliť v čase postavenia a ešte na dôvažok ju niekto z večera na ráno z 11. mája zbúral, ale naši mládežníci sa nedali odradiť a 12. mája ju zase postavili (takže neprajníci vatry máte smolu). Pri tejto príležitosti sa chcem mládežníkom poďakovať, že ich
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-