Dňa 12. mája 2012 o 21.00 hodine sa aj v obci Rožňavské Bystré, v lokalite "pod Baňou" rozhorela vatra pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny a osláv 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom v roku 1945. O túto akciu sa postarali mládežníci z občianskeho združenia SLZA priateľstva (tak ako po minulé roky) v spolupráci s miestnym urbariátom a starostkou obce. Táto vatra bola asi najdlhšie postavenou vatrou - stála celý týždeň, nakoľko počasie nedovolilo ju zapáliť v čase postavenia a ešte na dôvažok ju niekto z večera na ráno z 11. mája zbúral, ale naši mládežníci sa nedali odradiť a 12. mája ju zase postavili (takže neprajníci vatry máte smolu). Pri tejto príležitosti sa chcem mládežníkom poďakovať, že ich neodradila ani táto skutočnosť a večer 12. mája sa zúčastnili zapálenia vatry. Počasie síce opäť veľmi neprialo a fúkal silný vietor, nálada bola aj napriek tomu dobrá, hrala aj hudba z „reprákov“. Len zase účasť starších bola slabá, a potom sa to kritizuje...
Veľmi prospešnou akciou, do ktorej sa zapojili mnohí občania, bolo čistenie obce
pri príležitosti Dňa Zeme. V čase od 22. apríla do 30. apríla 2012 občania v spolupráci s aktivačnými pracovníkmi vyčistili obec - okolie Základnej školy, Materskej školy, školskej jedálne, cintorína, okolie Domu smútku, okolie autobusových zastávok, školskej záhrady, bane a v neposlednom rade osadu "Kopolt", kde z celej obce boli vyvezené 4 veľkokapacitné kontajnery. Tu sa chcem veľmi poďakovať spoločnosti Brantner Gemer, s.r.o., Rimavská Sobota, ktorá nám s touto akciou pomohla a viem, že nie je to jej jediná akcia, kde sa pri takýchto príležitostiach zúčastňuje. Patrí im za toto veľké ďakujeme.
Na tento deň si spomenuli aj žiaci z tunajšej Základnej školy a to priamo pobytom v prírode - smer Dolina, kde sa vybrali s odpadkovými vrecami, hrabličkami, aby vyčistili, upratali, vyzbierali odpadky, smeti, plasty, ktoré nechávajú tzv. turisti v lese. Mladší žiaci vyčistili nielen okolie školy, ale aj studničky v blízkosti obce - Biely potok, Lazy, Dolina.
Je nutné si uvedomiť, a to nielen v takýto deň, ale po celý rok, že sme všetci ľudia závislí na cenných daroch poskytovaných zemou (zem, voda a v neposlednej miere aj vzduch...). Je nutné si uvedomiť, že tieto zemské zdroje sú bohužiaľ vyčerpateľné, a preto je dôležité ich chrániť pre budúce generácie.
Ešte v marci (30.3.2012) starostka obce v spolupráci s miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom pozvala členov MS do priestorov Obecnej knižnice v Rožňavskom Bystrom na
netradičnú spomienku na Pavla Emanuela Dobšinského pod názvom: "Zvyky a obyčaje na Gemeri".
Posledný marcový týždeň sa niesol v znamení slovenských knižníc, a práve preto sme chceli využiť aj spomienku na slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Prítomných privítala vedúca knižnice pani Marta Lajčáková, ktorá oboznámila o histórii, ale aj o súčasnosti knižnice. Síce konštatovala, že teraz je čitateľov omnoho menej ako keď začínala, ale každý piatok sa ich pár nájde a príde do knižnice.
Ako sami vidíte na fotkách, objavili sa aj práce našej pani Moniky Cmierovej - postavičky z rozprávok Janko Hraško, Ježibaba, princezná, ktoré vlastnoručne ušila. Potom z Obecnej knižnice sme prešli do školskej jedálne, kde sme nezáväzne v rozhovore prešli práve k slovenskému rozprávkarovi P. E. Dobšinskému, ktorý pôsobil aj v našej obci v rokoch 1855 - 1859 ako evanjelický farár a učiteľ. Precíznym plnením roly kazateľa získava si srdcia ľudu, vidiac jeho neutešené položenie, myslí na budúcnosť, najmä na deti. Presvedčí ľud o potrebe postaviť pre deti chrám vedomostí, pretože škola do tej doby v obci nemala vlastný stánok. Zámer sa podarilo uskutočniť ešte za jeho pôsobnosti, teda do roku 1859 školská budova bola postavená. Bola to škola evanjelická augsburského vyznania. Ľud ju postavil z vlastných prostriedkov. Bola pevne stavaná z kameňa, umiestnená v cirkevnej záhrade za kostolom. Takto sa základné vzdelanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy. Dobšinský počas pôsobenia v našej obci zbieral texty piesní, zaznamenával zvyky a obyčaje. Práve z tohto obdobia pochádza aj jeho prvý zväzok Slovenských povestí. V Bystrom mal na písanie dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše. A kus bystranskej duše je aj v diele: Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery. Keď si spomínate na činnosť našej DFS Bystränky, ich aktivity a ich program, napr. krstiny, ktoré mali zahrnuté v akcii "Stavanie májov" - práve toto sa dá porovnať s dielom tohto spisovateľa.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
{gallery}obsah/bystre/matica/dobsinsky/2012{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-