Dôvera a PKP spájajú sily: Pomáhame „ľuďom v koncoch“ dostať sa z dlhov
Napísal(a) M. Štepianský
Zdravotná poisťovňa Dôvera a Poradne komplexnej pomoci (PKP) Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny spájajú sily. Dôvera pripravila online edukačný webinár pre viac ako 75 poradkýň a poradcov PKP, ktorý bol zameraný na praktické otázky verejného zdravotného poistenia a riešenia dlhov, presne tých, ktoré klienti najčastejšie riešia „za pochodu“ popri iných existenčných problémoch.
PKP sú celoslovenskou sieťou bezplatných poradní, ktoré poskytujú psychologické, sociálne, právne a ekonomické poradenstvo jednotlivcom, párom a rodinám. Ich cieľom je okrem riešenia ťažkostí aj prevencia a včasný záchyt problémov.
Futbalový Turnaj mládeže 2026 bude pripravený na ihrisku v Nadabule už v sobotu
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie koncom týždňa v okresnom meste Rožňava obohatia mládežnícke kolektívy. Oblastný futbalový zväz v Rožňave je organizátorm Turnaja mládeže 2026, ktorý sa uskutoční v sobotu 18. apríla 2026 na umelom trávniku futbalového ihriska v Nadabule. Podľa Správy spomínaného riadiaceho orgánu uverejnenej na stránke futbalnet.sk vyplýva, že turnaja sa zúčastní 11 mládežníckych družstiev z horného Gemera. Prihlásené sú 3 kolektívy v kategórii U19 – Krásnohorská Dlhá Lúka, Rožňavské Bystré, Hrhov. V kategórii U15 sú zaregistrované 3 kolektívy – Krásnohorské Podhradie, Rožňava, Dobšiná a v kategórii U11 je ich najviac prihlásených až 5 – Dobšiná, Rožňava, Bemifo, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka.
Všetky zápasy turnaja sa hrajú podľa upravených Pravidiel malého futbalu a podľa tohto usmernenia so zreteľom na špecifiká tejto súťaže. Počet hráčov na ihrisku je stanovený na 6 + 1, maximálny počet hráčov na súpiske 14. Ihrisko s umelou trávou v Nadabule bude rozdelené na 2 hracie plochy (ihriská), na ktorých budú súčasne hrať 4 družstvá.
Dobrovoľní hasiči horného Gemera absolvovali školenie na obsluhu motorových reťazových píl
Napísal(a) M. Terrai
Základný a periodický kurz obsluhy motorových reťazových píl pre dobrovoľných hasičov horného Gemera sa uskutočnil v apríli 2026 v priestoroch OR HaZZ Rožňava. Spolu sa základného kurzu zúčastnilo 26 absolventov, a na periodickom spolu bolo 27 absolventov, nakoľko opakovanie kurzu je potrebné robiť každé 3 roky. Lektor všetkým v rámci teórie vysvetlil všetky základné postupy práce s motorovou pílou, povedal všetky legislatívne zmeny, doplnky a informácie, inštruktážne vysvetlil postupy pílenia stromov, ukážky správnosti pílenia. Tiež boli ukázané správne používané pracovné odevy, obuv, rukavice, prístroje pre prácu v lese.
Každý absolvent po všetky dni školení, po teoretickej aj po praktickej skúške, bol určite správne a dostatočne pripravený pre prípad prác s motorovou pílou.
Štvrtoligoví futbalisti MFK Rožňava na jar (doma) ešte neprehrali
Napísal(a) MG od
Titulok síce pozitívne hodnotí jarné súboje Rožňavčanov v štvrtej futbalovej lige, ale ich fanúšikovia očakávali ráznejší vstup do odvetnej časti súťaže. Prejavuje sa to pozitívne i v znižovaní straty rožňavských futbalistov, ktorá sa znížila od Medzilaboriec na 6 bodov. V 7. lige kraľuje na čele súťaže po 17. kole vyšnoslanský klub, ktorý si drží i skvelú pozíciu na 1. mieste pred rezervou MFK Rožňavy. Nepríjemné chvíle tentoraz prežívajú starší dorastenci Rožňavy, ktorí utrpeli v tomto kole už druhú prehru a stratili doterajšiu pozíciu vedúceho kolektívu v tabuľke. Z prehľadu 7. ligy sme sa dozvedeli, že dvaja hráči z Drnavy odohrali v tohtoročnej súťaži 1440 minút, čo je najviac spomedzi ostatných hráčov. Streleckú tabuľku 7. ligy ObFZ Rožňava vedie po 17. kole Figúr s ... gólmi. Zo správ riadiceho orgánu ObFZ Rožňava je zrejmé, že všetky nastávajúce súboje OFK Vyšná Slaná sa odohrajú vo vyžrebovanom čase a termíne na ihrisku v Nadabule.
A teraz si pozrime výsledky po tomto kole podrobnejšie.
Prívesy na zvládnutie mimoriadnych udalostí sú už v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia – prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu – a zlepšenia spolupráce.
Banskobystrický samosprávny kraj posilňuje pripravenosť regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí. V rámci tohto pilotného projektu, ktorý je svojím obsahom

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-