Hádam nám covid 19 všetko z futbalových ihrísk neodnesie?!

Jesenná nálada zavítala aj na futbalové štadióny nášho regiónu. Poznačila najmä počet gólov vsietených v 6. lige ObFZ Rožňava. Konkuruje im iba rozšírenie coronavírusu, ktorý stále viac a údernejšie útočí na zdravie našich občanov, ale tiež futbalistov i rozhodcov. Presvedčil sa o tom naposledy aj rozhodca Galík, ktorý musel odstúpiť pre covid 19 z nominovania na zápas do Vyšnej Slanej. Museli ho nahradiť iným hlavný rozhodcom. Najviac v tomto kole prekvapilo mužstvo OTJ Honce, ktoré si veľmi cenné tri body priviezlo z náročnej pôdy v Drnave a doplnilo prvým údajom aj tabuľku víťazných zápasov. Nepríjemné je konštatovanie pre hráčov Družby Čoltova, ktorí "nakupujú" u súperov plné spŕšky gólov. V Lipovníku dokonca 14! Slušné výkony podávajú aj žiacke treťoligové družstvá nášho regiónu. Mužstvo Slavošoviec si pomaly zvyká aj na prehry, ktoré v predchádzajúcich sezónach veľmi nepoznalo. Pozrite si výsledky zápasov bližšie.  

Dobšiná v 20. storočí

V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:

JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea

V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.

Július Lux a jeho rodný dom v Henckovciach

Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!

Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.

Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej poznačila druhá vlna pandémie

Aj najväčšiu letnú akciu biatlonovej obce na Slovensku – Majstrovstvá SR poznačila druhá vlna pandémie. Pôvodný termín (prvý októbrový víkend) bol z dôvodu obáv, ktoré sa nakoniec ukázali ako odôvodnené presunutý o týždeň skôr. Domáci členovia Klubu biatlonu Magnezit Revúca mali čo robiť, aby stihli pripraviť areál do štandardných podmienok, na aké sú pretekári zvyknutí a to všetko v súlade s potrebnými bezpečnostnými a hygienickými opatreniami.
Navyše, pred samotnými MSR neprialo ani počasie. Bohaté skúsenosti z organizácie pretekov a najmä zanietenosť členov klubu biatlonu pre dobrú vec boli počas posledného septembrového víkendu zhodnotené vysokou úrovňou podujatia, ktorú nakoniec rešpektovalo aj počasie.

Strana 3 z 1436