Bol krásny, slnečný, teplý deň, hoci už bolo 21. septembra 2024. V tento deň, keď babie leto ako vyšité zavítalo aj do Dobšinej, sa v časti Lányiho huta konal už 13. ročník bežeckých pretekov Dobšinská desiatka. V príjemnom lesnom prostredí v okolí Horskej chaty Stará horáreň bolo od rána rušno. To organizátori dolaďovali svoje niekoľkodenné prípravy, aby všetko bolo na preteky bezchybne prichystané, počnúť traťou, jej úpravou a označením, registráciou pretekárov, prípravou štartovných čísiel, výzdobou, miestami na posedenie a oddych a v neposlednom rade aj neodmysliteľným občerstvením. Potom už prišlo veľa pretekárov zblízka i zďaleka a aj veľa divákov – dospelých aj detí. Niektorí pešo, niektorí behom – tak sa voľaktorí pretekári rozcvičovali, niektorí s nordic walking palicami a niektorí, pravdaže, sa hore kopcom z mesta doviezli aj autami.
Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 15. časť – sezóna 2011/2012
Napísal(a) Š. Tomášik
V pätnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2011/2012. Vo 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Lipovník, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Vo 4. lige účinkovala MFK Rožňava, ktorá bola po jeseni na 12. priečke. Z jesenného kádra neodišiel nikto, naopak, z hosťovaní sa vrátili L. Drobňák, M. Gere, R. Kuzma a J. Strelka ml. Novými hráčmi na jar boli aj R. Szkokan, P. Milata a M. Savčák. Trénerom bol Štefan Koššuth.
V rámci zimnej prípravy odohrala prípravné zápasy s Barcou, MFK Košice, Sp. Novou Vsou, V. Opátskym, Kežmarkom, Moldavou n/B. a Turňou n/B. V ďalšej fáze prípravy odohrala prípravné zápasy dvakrát so Sp. Novou Vsou a s Veľkou Idou. V konečnej tabuľke sa umiestnila na 14. mieste. Najvyššiu výhru zaznamenala s Krompachmi a najvyššiu prehru s Veľkými Revištiami.
Vojenský historik Pavol Mičianik o druhej svetovej vojne a SNP nielen v regióne Gemer-Malohont
Napísal(a) S.T.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.
PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).
Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Autor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-