O víťazovi 7. ligy ObFZ Rožňava sa zrejme rozhodne v máji
Napísal(a) Š. Tomášik
Favoritom na celkové prvenstvo v 7. lige ObFZ Rožňava v ročníku 2025/2026 je OFK Vyšná Slaná. Aktuálne má šesťbodový náskok pred MFK Rožňava B. Veľa napovie ich vzájomný zápas, ktorý sa bude hrať v Rudnej v máji t. r. Karty môže zamiešať aj forma MFK Dobšiná, ktorá na jar privíta v domácom prostredí Vyšnú Slanú a aj Rožňavu B. Tatran Betliar bude mať ľahšie vyžrebovanie, ale jeho strata je osembodová. V minulosti je známy prípad Kunovej Teplice, ktorá aj s vyššou stratou po jeseni obsadila v konečnej tabuľke prvú priečku – ročník 1999/2000.
Akvizícia výrobkov kameninovej manufaktúry v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Historická zbierka Baníckeho múzea v Rožňave sa v roku 2026 rozrástla o vzácne dedičstvo našich predkov. Do zbierkového fondu rožňavského múzea pribudli cenné predmety, ktoré sú hodnotnou a významnou pamiatkou na pôsobenie kameninovej manufaktúry v Rožňave.
Kameninová manufaktúra v Rožňave vyvíjala činnosť v rokoch 1810 – 1905. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov. Ich originalitu zabezpečovala slepá značka. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu – úžitkové aj dekoratívne. Mimo regionálnych trhov sa rožňavské výrobky najviac predávali v Budapešti a Debrecíne. Najdrahšie boli farebne dekorované výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854.
Okres Rožňava má vyškolených tridsaťtri nových dobrovoľných hasičov
Napísal(a) M. Terrai
PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave nám v týchto dňoch napísal: "Máme to znova zvládnuté a vyškolených 33 nových dobrovoľných hasičov, ktorí už sú aj s potvrdením pre možnosť zaradenia do DHZO. V dňoch 21. – 22.3., 28. – 29.3.2026 sme sa stretávali na školení, ktoré zabezpečila Územná organizácia DPO SR v Rožňave v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine, pre výcvik a základnú prípravu členov hasičských jednotiek. Každé ráno sme sa stretávali v Hasičskej zbrojnici Mesta Rožňava, kde nám prednášky zabezpečovali lektori PaedDr. Ján Klein a Ing. Boris Brciak. Spolu nás bolo a školenie úspešne absolvovalo 33 frekventantov. Všetky prednášané témy boli zaujímavé, a všetko nám bolo vysvetlené aj po praktickej stránke veci, nakoľko lektor Boris je príslušník HaZZ, a svoje skúsenosti z práce (zo zásahov) nám pri každej téme povedal.
Po štyroch rokoch volebného obdobia v ZO JDS Revúcka Lehota sa dňa 25. marca 2026 uskutočnila hodnotiaca členská schôdza, ktorej sa zúčastnilo 87 % členov, ktorí prácu za obdobie rokov 2022 – 2025 hodnotili veľmi kladne. Ako hostia prijali pozvanie pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová a zástupcovia OO JDS Revúca. Predsedníčka ZO chronologicky hodnotila všetky aktivity, menovite poďakovala členom, ktorí reprezentovali ZO na športových či iných podujatiach. Poďakovala tiež za výbornú spoluprácu s Obecným úradom obce, OO JDS Revúca a OZ Lehvačen. Za krásnu výzdobu poďakovala p. Marte Žiakovej, p. Evke Šeševičkovej, ml. a p. Ulinke Barišovej.
Ďakovným listom a kvietkom poďakovala 5 členom výboru, ktorí sa pre svoj vek rozhodli v ďalšom období nekandidovať: panie Lídia Gažúrová, Magdaléna Kučeráková, Elena Balciarová, Darina Šmídtová a pán Viliam Machava.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-