Prícestnú tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék) vybrali za predmet mesiaca

V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ vyberá Gemersko-malohontské múzeum predmet z historického zbierkového fondu – tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék). Prícestná tabuľa zo začiatku 20. storočia bola pravdepodobne odliata v zlievarni v Hnúšti-Maši.
Na území dnešného Slovenska sa názvy miest v 20. storočí viackrát menili, a to v súvislosti so zmenami v štáte, ktoré sprevádzali zmenu úradného jazyka a v úzkej súvislosti s ním aj názvy miest. Prvá programová zmena názvu miesta sa udiala počas rakúsko-uhorskej monarchie, zhruba na prelome storočí. Názvy miest upravoval článok zákona č. IV z roku 1898 o „názvoch obcí a miest“. Prícestné tabule s geografickým názvom v maďarskom jazyku sa začali používať v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. Takéto jednojazyčné tabule sa používali aj v nemeckom a slovenskom jazykovom prostredí, napríklad na Spiši alebo na Orave.

Bojovník s tvrdým koreňom - svobodovec Jozef Špitál oslávil 99 rokov

V roku obmedzovania slobody, napriek celosvetovej, a na Slovensku osobitne, hektickej psychóze sa udiali bez pozornosti médií nielen celoštátnych, ale aj regionálnych, pozoruhodné udalosti. Napriek obmedzeniam sa uskutočňovali oslavy konca druhej svetovej vojny, výročia SNP, výročia Karpatsko-duklianskej operácie, takmer za vylúčenia širokej verejnosti, si niektorí štátnici, organizácie uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu v rokoch 1938 – 1945. Žiaľ, čím ďalej od Bratislavy, či Banskej Bystrice sa „akosi“, možno z preventívnych opatrení, zabudlo na hrdinov z regiónov a osobitne z regiónu, ktorý bol okupovaný maďarským fašistom, admirálom „balatonskej flotily“ Horthym. 

Inak si neviem vysvetliť, že na antifašistov a obete fašizmu odvlečených do koncentračných táborov, napr. z okresu Rimavská Sobota, si dokázal spomenúť pri príležitosti 75. výročia víťazstva nad fašizmom prezident Ruskej federácie a udelil siedmim ešte žijúcim obetiam – bojovníkom pamätné medaily, ale na Slovensku sa nenašla žiadna inštitúcia, ktorá by si ocenila týchto hrdinov, SZPB nevynímajúc. 

streda, 27 január 2021 15:31

FK Sokol Gemtex Rudná v sezóne 2015/2016

Napísal(a)
FK Sokol Gemtex Rudná v sezóne 2015/2016

Futbalový klub Sokol Gemtex Rudná pôsobí dlhodobo v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Dokonca raz ju aj vyhral (r. 2014), ale postup odmietol. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o tomto futbalovom klube príspevok, ktorý opisuje účinkovanie klubu v sezóne 2015 / 2016. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca klubu v danej sezóne.

Káder: Róbert Szöllös, Ján Rabas, Branislav Kurian, Lukáš Fabian – Stanislav Ďuriček, Csaba Ováry, Pavol Kontra, Ondrej Sanisló, Ladislav Šimon, Marek Galajda, Alexander Köteles, Roland Madarász, Peter Szöllös, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Rabas, Ondrej Vysoký, Ronald Štefan, Tomáš Pavlík, Peter Sanisló, Róbert Jakab, Zoran Molčan, Stanislav Székely, Ladislav Dávid, Roman Die, Vladislav Konček, Dávid Orbán, Tibor Vanyo, Adam Burdiga, Matej Chochol, Adrián Hanzlík, František Čapó.

Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach

Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať  na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).

Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv.  „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.

Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.

Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937  prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o  hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.

Strana 8 z 1458