Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Zaujímavosti z historickej futbalovej kuchyne na hornom Gemeri
Napísal(a) Š. Tomášik
V najnovšom článku Ing. Štefana Tomášika prinášame rôzne zaujímavosti, ktoré sa stali počas majstrovských alebo prípravných futbalových zápasov z minulého obdobia. Z nich možno najviac upúta prípad, keď rozhodca Gallo udelil červenú kartu, ale iba on vie za čo. Zaujímavá bola aj studená sprcha, ktorú mali hráči Krásnohorského Podhradia vo Veľkom Folkmare.
Jeseň 2005 dorast G. Poloma – Plešivec 0:3 kont.
Domáci tréneri vedome postavili hráča na cudzí registračný preukaz. Zápas bol tak skontumovaný, ani sa nehralo. Zdroj: úradná správa
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Prezentácia nového katalógu Gemersko-malohontského múzea s názvom POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV sa uskutoční 17. marca 2026 o 16:00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku. Spoznajte tento katalóg očami jej autorky PhDr. Évy Kerényi, PhD., historičky a riaditeľky Gemersko-malohontského múzea. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia. Vstupné: 3 eurá.
Čierna Lehota v znamení osláv MDŽ a hodnotenia miestnej organizácie dôchodcov
Napísal(a) M. Terrai
V Čiernej Lehote sa uskutočnila 11.3.2026 hodnotiaca schôdza členov ZO JDS spoločne s oslavami Medzinárodného dňa žien. Pozvaní hostia a občania obce, hlavne ženy, si vypočuli príhovor starostky obce Ing. Ivety Potočnej, ktorá sa ako každý rok prihovorila ženám, matkám a pozdravila ich menom vedenia obce. Pozdraviť prišli prítomných aj deti Materskej školy v Čiernej Lehote so svojím pásmom hier a básničiek. Sú to každoročne roztomilé deti a určite vyčarili úsmev, príjemné pohladenie na tvárach svojich starých rodičov, a niektorým starým mamám stiekli aj slzičky od potešenia. Svojím programom, pesničkami aj scénkami pozdravili prítomných aj členky FSk Lehoťanka. Bolo to krásne, humorné a potešujúce. Po ukončení kultúrneho programu boli prítomným dámam, ženám, matkám odovzdané karafiáty. Všetko najlepšie milé ženy k vášmu sviatku!
Eva Wilson sa predstaví v Rožňave maľbou, kresbou a drevorezbou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu výtvarníčky Evy Wilson s názvom Maľba, kresba, drevorezba, ktorej vernisáž sa uskutoční 20. marca 2026 (piatok) o 17. hod., pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstava predstaví doposiaľ najkomplexnejší výber diel z jej bohatej tvorby a priblíži návštevníkom umelecký svet autorky, ktorá sa vo svojej práci venuje viacerým výtvarným technikám a prostredníctvom nich prináša osobnú výpoveď o živote, prírode i medziľudských vzťahoch.
Tvorba výtvarníčky vychádza z impresionistického cítenia, ktoré sa opiera o výraznú farebnosť a emotívnu výpoveď. „Obraz je ako báseň, je intímnou výpoveďou autorovej duše, preto rada používam personifikáciu javov a obrazné metafory,“ uvádza Eva Wilson.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-